Čarodejnica z Portobella - Paulo Coelho
Román Čarodejnica z Portobella od svetoznámeho brazílskeho autora vyjde onedlho aj v slovenskom preklade. Na pultoch kníhkupectiev sa objaví už začiatkom júna t.r. Vy máte jedinečnú možnosť prečítať si úryvky z pripravovanej knihy už teraz.
6. časť - Páter Giancarlo Fontana
Videl som, keď prišla na nedeľnú omšu, ako zvyčajne vchádzala s dieťaťom v náručí. Vedel som o ťažkostiach, ktorými prechádzali, ale až dovtedy to boli len obyčajné nezhody medzi partnermi, veď obaja okolo seba vyžarovali Dobro.
Už rok nechodila ráno hrať na gitare a velebiť Pannu Máriu, venovala sa starostlivosti o Viorela, ktorého som mal česť pokrstiť, hoci si nespomínam na svätca s týmto menom. Ďalej však chodila na nedeľné omše, a keď sa kostol vyprázdnil, vždy sme sa porozprávali. Hovorila, že som jej jediný priateľ, spolu sme velebili Boha, ale teraz sa so mnou potrebovala podeliť o pozemské ťažkosti.
Milovala Lukása viac ako akéhokoľvek muža, čo stretla, bol otcom jej syna, človekom, s ktorým sa rozhodla zdieľať život, niekým, kto sa zriekol všetkého a mal dosť odvahy založiť si rodinu. Keď sa objavili krízy, usilovala sa mu vysvetliť, že to prejde, že sa musí venovať synovi, nemá však v úmysle urobiť z neho maznáčika, čoskoro bude musieť niektoré životné ťažkosti prekonávať sám. Potom mu opäť bude manželkou a ženou, ktorú spoznal na prvých stretnutiach, lebo teraz už lepšie chápala povinnosti a zodpovednosť svojej voľby. Napriek tomu sa Lukás cítil odmietaný, ona sa zúfalo usilovala rozdeliť medzi oboch, keď si však musela vybrať, vyberala si, a to bez akéhokoľvek zaváhania, Viorela.
Na základe svojich skromných znalostí z psychológie som jej povedal, že tento príbeh nepočujem prvýkrát, muži sa v takýchto situáciách neraz cítia odmietnutí, ale to prejde, pri rozhovoroch s farníkmi som už bol neraz svedkom takýchto problémov. V jednom z týchto rozhovorov Athena priznala, že sa možno trochu unáhlila, romantická predstava mladej matky zatienila skutočné problémy, ktoré sa objavia po narodení dieťaťa. Teraz však bolo neskoro ľútosť.
Opýtala sa, či by som sa mohol pozhovárať s Lukásom, ktorý sa v kostole neobjavil ani jediný raz, či preto, že neveril v Boha, alebo radšej trávil nedeľné rána so synom. Bol som ochotný urobiť to, ak príde z vlastnej vôle. A keď sa Athena chystala požiadať ho o túto láskavosť, prišla veľká kríza a manžel odišiel z domu.
Radil som jej trpezlivosť, bola však hlboko ranená. V detstve ju už raz opustili a všetku nenávisť, ktorú cítila voči pokrvnej matke, automaticky preniesla na Lukása – hoci neskôr, ako som sa dozvedel, sa z nich stali dobrí priatelia. Roztrhnutie rodinných pút bolo pre Athenu asi najväčším hriechom, akého sa človek môže dopustiť.
Naďalej chodievala v nedeľu do kostola, hneď však odchádzala domov, lebo už nemala s kým nechať syna, ktorý počas obradov plakal a rušil ostatných veriacich v sústredení. V jednom zo zriedkavých okamihov, keď sme sa mohli porozprávať, mi povedala, že pracuje v banke, prenajala si byt, a že si nemám robiť starosti, „otec“ (prestala vyslovovať jeho meno) si plní svoje finančné záväzky.
Potom prišla tá osudná nedeľa.
Vedel som, čo sa udialo počas týždňa, povedal mi to jeden farník. Niekoľko nocí som prosil o vnuknutie od anjela, ktorý by mi povedal, či sa mám držať záväzku voči cirkvi alebo voči ľuďom. Keďže anjel sa nezjavil, vyhľadal som svojho nadriadeného a on mi povedal, že cirkev prežíva práve vďaka prísnemu dodržiavaniu dogiem, ak by sa začalo s výnimkami, boli by sme stratení už od stredoveku. Vedel som presne, čo sa stane, chcel som Athene zavolať, no nenechala mi svoje nové číslo.
Ďalšiu kapitolu si môžete prečítať v pondelok.
1. kapitola >>
2. kapitola >>
3. kapitola >>
4. kapitola >>
5. kapitola >>
Blogujte s autorom prostredníctvom www.paulocoelhoblog.com
Vaše názory na knihu posielajte autorovi v anglickom jazyku.
