Konečne je tu pokračovanie bestsellerov Alfa a Beta. A verte, že OMEGA sľubuje MEGAvzrušujúce čítanie!
Prípravy na svadbu Valentina Rotha s Kyrie St. Clairovej sú v plnom prúde. Zaľúbenci spolu so svojimi najbližšími priateľmi si nájdu útočisko na nádhernom ostrove, aby tu strávili krásne chvíle plné lásky a vášne. Idylku však naruší vpád ľudí Valentinovho úhlavného nepriateľa Vitalya Karahaliosa a únos Layly. Tú čakajú strastiplné chvíle v kobke na rybárskej lodi a neskôr v Brazílii. Tam sa jej síce podarí únoscom uniknúť, no stále ich má v pätách.
Valentinov osobný strážca Harris, ktorému Layla očividne nie je ľahostajná a azda ani on jej, sa ju vyberie zachrániť. Prežijú dni plné napätia a ich život je ohrozený. No práve v týchto chvíľach sa medzi nimi začne rodiť niečo nové, na čo ani Layla, ani Harris neboli pripravení a s čím sa dosiaľ nestretli. Dá sa však uniknúť pred minulosťou? Príbeh štvorice sa uzatvára...
Jasinda Wilderová je uznávaná autorka bestsellerov. Prispievala do časopisov ako New York Times, USA Today a Wall Street Journal. Pochádza z Michiganu a preslávila sa príbehmi o príťažlivých mužoch a silných ženách. K jej najznámejším patrí erotický román Alpha (Alfa, Ikar 2015) a jeho voľné pokračovania Beta (Ikar 2015) a Omega, ako aj romány Falling Into You (Strácam sa v tebe, Ikar 2015) a Falling Into Us (Strácame sa v sebe, Ikar 2015), ktoré sa na Amazone dostali na špičku v rebríčku medzinárodných bestsellerov.
Začítajte sa do novinky Omega:
Prvá časť
Kyrie
Na konci sveta
„Dopekla, kde to zasa sme?“ opýtala sa Layla a postavila sa na špičky. Nakláňala sa cez palubu Elizy, obrovskej luxusnej jachty, ktorú sme zaregistrovali na Bahamách. Patrila Valentinovi Rothovi a mne. „Už pred dvoma mesiacmi som stratila prehľad, kde sa nachádzame.“
„V meste Ushuaia,“ odvetil odmerane Harris, ale ja som v jeho hlase počula aj pobavenie, ktoré väčšina ľudí neregistrovala, iba tí, čo ho dobre poznali. „Je to hlavné mesto Tierry del Fuego. Inak je známe aj pod názvom Koniec sveta.“
„A prečo sme opäť tu?“ vypytovala sa Layla. Cestou pribrala pár kíl, ale to jej veľmi nepomohlo, aby mesto videla lepšie.
Naozaj, keby chcela mať lepší výhľad, musela by vyjsť na kapitánsky mostík.
Hojdala som sa na tíkovom palubnom ležadle a na hlave som mala klobúk so širokou strieškou, ktorý mi zatieňoval oči pred slnkom. V jednej ruke som držala pohár červeného vína, druhou som si priťahovala sveter. Na konci sveta bolo dosť chladno, ani nie desať stupňov, a pritom bola polovica mája.
„Niekde musíme byť,“ odvetila som namiesto Harrisa. „A okrem toho je to absolútny zapadákov.“
Layla sa na mňa zamračila. „Zapadákov? Dočerta, veď sme takmer v Antarktíde. Videla si tie ľadovce?“
Len som pokrčila plecami a usmiala sa. Layla bola Layla, ale bolo super mať ju konečne pri sebe. „Roth vravel, že ich oboplávame, aby sme ich lepšie videli. Asi zajtra. Myslím, že sú tu stále ako upútavka pre turistov alebo dačo také.“
Harris zafučal. „Najmeme si sprievodcu na privátnu prehliadku.“
Layla prevrátila oči, prešla po palube a sadla si mi k nohám. Vzala mi z ruky víno. „Naozaj začínam mať z toho klaustrofóbiu. Som tu s tebou rada, ale osem týždňov je veľa aj na koňa. Musím sa z tejto prekliatej lode konečne dostať. Síce je krásna a obľúbila som si ju, zlato, ale naozaj už chcem cítiť pod nohami pevnú zem. Potrebujem okolo seba normálnych ľudí, nie týchto cudzincov. A kašlem na nejaký koniec sveta.“
Harris hlasno vzdychol a za Layliným chrbtom sme si vymenili veľavravné pohľady. „Layla, ako sa môžeš sťažovať, veď si na plavbe okolo sveta na superluxusnej jachte, všetko vidíš a plní sa ti každé prianie,“ prehodila som.
„Nesťažujem sa. Len... celý život som pracovala, Key. Od štrnástich rokov som pracovala šesť až sedem dní v týždni, naraz som mala dve aj tri roboty. A zrazu som nezamestnaná. Nesedí mi to. Asi sa zbláznim.“
„Nejaký čas trvá, kým si na to zvykneš,“ pripustila som.
„Okrem toho...“ Nahla sa ku mne a šepla: „Som príšerne nadržaná. Prsty mi už nestačia. Harris ma vzal zo Štátov tak narýchlo, že som ani nemala čas zbaliť si nejakú výbavu.“
Zaklonila som hlavu a rozosmiala sa. „Bože, Layla. Nerozprávaj toľko.“ Pozrela som po očku na Harrisa, ktorý ďalekohľadom sledoval približujúce sa pobrežie, a stlmila som hlas. „A čo Harris?“
Layla naňho ani nepozrela. „Hm, nie, vďaka. Nie som až taká zúfalá.“
„Nie? Naozaj?“
Zrazu vstala. „Je mi zima. Idem si po sveter.“ Prešla popri mne do podpalubia, kde bol náš dočasný domov. Stevard jej podržal dvere a ona popri ňom prešla bez jediného pohľadu.
Keď bola preč, Harris na mňa pozrel. „Viete, že mám výborný sluch, však, Kyrie?“
Nevinne som pokrčila plecami. „Nemám potuchy, o čom hovoríte.“
Prižmúril oči a zježil obočie. „Úloha dohadzovačky vám nesedí.“ Strčil ďalekohľad do ochranného obalu a zmizol vnútri. Zostala som sama.
Zatvorila som oči a nasávala slnečné lúče s prianím, kiežby boli aspoň trochu teplejšie. Plavili sme sa už nejaký čas po Atlantiku a teplota vôbec nestúpala nad desať stupňov. Boli sme na južnej pologuli, kde stále fúkalo, a preto mi bolo ustavične zima.
Dokonca aj so zatvorenými očami som cítila, ako sa približuje Roth. Ticho ako vždy, pohyboval sa nehlučne ako mačka, ale aj tak som ho cítila.
Nepovedal ani slovo, len mi podložil ruku pod nohy, druhú okolo chrbta a nadvihol ma. Sadol si na moje miesto a vyložil si ma do lona.
„Kde sú ostatní?“ opýtal sa.
Pokrčila som plecami. „Neviem. Šli dnu, keď som vyrukovala s jedným nevinným nápadom. Obaja zmizli.“
„Akým nápadom?“
„Layla sa sťažovala, že nemá príležitosť na určité aktivity.“
„Chceš povedať, že je nadržaná?“
„Presne tak. Opýtala som sa, čo si myslí o Harrisovi, že by... Urazila sa a odišla. Harris ma asi počul a mal rovnaký názor.“
Roth sa zasmial. „Harris je veľmi nesmelý.“
„Čo to znamená?“
Zdvihol plecia. „Svoj súkromný život tají. Ako pod prikrývkou.“
„Je ženatý alebo čo?“
Ozvala sa ďalšia vlna smiechu, tentoraz ironického. „Bože, nie, zlatko. To nie je jeho štýl.“
„Čo, manželstvo?“
„Nie, monogamia. Vernosť. Dlhodobý vzťah so ženou. Také veci.“ Roth mi prešiel veľkou rukou po vlasoch, ktoré mi ešte nestihli narásť. „Zakaždým sa dostane k tomu, čo potrebuje, a keď to potrebuje, ale viac neviem.“
„Nevieš?“
„Nie. Nikdy mi nepredstavil nijakú ženu. Na súši alebo pri nákupoch zásob v nejakom meste sa mu však po niekoľkých hodinách vráti lepšia nálada. Čo robí a s kým, to neviem. A nie je to ani moja vec.“ Odmlčal sa. „Pokiaľ ide o Laylu, považuje ju za zákazníčku, ku ktorej zachováva prísne pravidlá. Tie pravidlá vychádzajú zo skúseností, povedal by som, ale sú to len moje dohady.“
„Myslela som to skôr zo žartu, nie vážne. Myslím, že som u oboch prestrelila – ani jeden neprejavil trochu zmyslu pre humor.“ Pozrela som mu do očí. „Takže, aké máš plány?“
Nastalo dlhé ticho, až potom odpovedal, čo mohlo znamenať iba jedno. Uvažoval, koľko mi má povedať. Roth mi nikdy nehovoril všetko, a tak sa mi to pozdávalo. Páčilo sa mi, ako si so všetkým poradil. Nedávno sme sa nedobrovoľne ocitli v nebezpečenstve – takmer som prišla o život –, takže som bola rada, že to nie je moja starosť a vzal si to na plecia on. Pokiaľ šlo o to, kam ideme a prečo, nechala som rozhodnutie naňho. Páčilo sa mi cestovať po svete a tráviť s Rothom celé dni. Viac mi nebolo treba.
„Strávime tu zopár dní a potom sa vrátime do Štátov. Vyskytlo sa niekoľko záležitostí, pri ktorých je nevyhnutná moja fyzická prítomnosť.“
Zamyslela som sa, či nejde náhodou o svadbou, ale nespýtala som sa. Boli sme v podstate zasnúbení, ale o manželstve sme sa zatiaľ nezhovárali.
Stane sa to, keď bude Roth pripravený.
Áno, musím pripustiť, že som mala hlavu v oblakoch a žila som v akejsi ochrannej bubline. Páčilo sa mi pretvarovať sa, že je všetko v poriadku, že pred nikým neutekáme, že sme len leniví bohatí ľudia, ktorí sa túlajú po svete iba tak zo zábavy.
Uvedomovala som si však, že naša situácia nie je ľahká, skôr naopak, je bezútešná. Iba nedávno som prestala trpieť nočnými morami, no skutočnosť zostávala rovnaká.
„Zdá sa mi, že premýšľaš.“ Jeho hlas mi zaznel blízko pri uchu.
Pokrčila som plecami a položila si líce na jeho hruď. Vťahovala som jeho vôňu. „Nič to nie je.“
„Klamárka.“
„Dobre. Teda sa ťa opýtam. Ako dlho budeme ešte na úteku, Valentine?“
„Nemôžem ísť po ňom priamo, Kyrie. Jednoducho na to nemám zdroje. Zatiaľ. Preto odpoveď znie, že neviem. Dobre? A je to pravdivá odpoveď. Neviem.“ Pozrel mi do očí a dodal: „Viem, že si si nepredstavovala takýto život. Je mi to ľúto...“
Priložila som mu prsty na pery, aby som ho prerušila. „Staráš sa o mňa aj o Laylu. Chápem to. A ľúbim ťa za to. Len... neviem, Valentine. Netuším, čo ti vlastne chcem povedať.“
„Túžiš po niečom normálnom. Pracujem na tom, jasné? To ti zatiaľ musí stačiť, rozumieš?“
„Dobre.“
„Pracujem na tom, aby som pre nás dvoch znova vytvoril normálny svet, ako by si povedala. Aby sme sa mohli niečomu venovať a žiť na jednom mieste.“ Zasmial sa. „Možno to nebude celkom normálne, ale pre nás to také bude. Robím na tom.“
„Predpokladám, že pre nás nebude normálne mať poschodový dom niekde na predmestí, psa korgiho, dve deti a minidodávku?“
Roth sa srdečne zasmial. „Minidodávku? Ja v minidodávke? Snívaš, láska.“
„Dom na predmestí, korgi a dve deti môžu byť?“
„Korgi áno. S domom si nie som istý. Asi by som si mohol dovoliť aj niečo viac ako poschodový dom.“
Všimla som si, že voľačo nedopovedal, ale do ničoho som ho netlačila. Vlastne som ani nevedela, prečo sme sa pustili do takého rozhovoru. „Máš pravdu. Rozľahlý majetok v Hamptonse, to by bolo čosi v našom štýle.“
„Hamptons? Asi nie, zlatko. Je to príliš luxusné a preľudnené. Možno niečo v Karibiku. Mám tam už nejaký majetok a stále je tam na predaj niekoľko ostrovov. Dajú sa ľahko kúpiť. Čo na to povieš?“
Zasmiala som sa. „To si celý ty, Valentine. Nechceš nič malé, však?“
„Nie. Mimochodom, vieš, že je nemožné rátať s bezpečnosťou niekde v Hamptonse. Bolo by to veľmi ťažké. Logicky neuskutočniteľné, ako by povedal Harris. Ostrov sa dá ochrániť ľahšie. A keby sme mali ostrov sami pre seba, mohla by si kričať čo najhlasnejšie, a pritom by si nerušila susedov.“ Poslednú vetu mi šepol do ucha, prstami mi prešiel po rebrách a zamieril k stehnu.
„Nechceme rušiť susedov, pravda?“
„Niekoľko posledných mesiacov sme boli potichu, a to nebolo ľahké. Preto by bolo fajn mať trochu súkromia.“
„Ja som bola ticho!“ zaprotestovala som.
„Ha, len keď som ti dlaňou prikryl ústa. Asi by som ti mal zohnať nejaký náhubok.“
Nadurdene som sa k nemu obrátila. „To by si sa neopovážil.“
„Určite áno. Aj tebe by sa to páčilo. Aj nejaké putá, aby som sa mohol s tebou hrať celé hodiny a Layla s Harrisom by o ničom nevedeli.“
„Páči sa ti, keď kričím.“ Pri našom rozhovore som začínala byť vzrušená a vlhká.
„Áno, ale musíš kričať len pre mňa.“ Zrazu som si uvedomila, že mám rozopnuté džínsy a on mi pchá prsty pod elastické nohavičky. Hľadal citlivé miesto a strkal do mňa prostredník. „Už si vlhká, Kyrie.“
„Chceš, aby som začala kričať rovno tu na palube?“
„Fíha. Funguje to?“ Začala som ho pre istotu bozkávať.
„Zatiaľ nie.“
Už mal vo mne dva prsty. Nepokojne som sa vrtela a on nimi pohyboval ako nožnicami, palec mi tlačil na klitoris. Krúžil a krúžil. Potom vytiahol prsty a potrel mi klitoris mojou miazgou. Palec sa pohyboval pomalšie. Musela som si zahryznúť do pery, čelo som si pritisla o jeho a hruď sa mi prudko nadvihovala.
Zrazu však z ničoho nič vstal a vytiahol na nohy aj mňa. Zapol mi džínsy, obrátil ma a tlačil k schodom vedúcim do našej kajuty. „Choď sa vyzliecť. Donaha, láska. A čakaj na mňa. Bude to trvať iba chvíľu.“
Stehná sa mi šúchali o seba, ako som kráčala, a džínsy ma príjemne tlačili. Bola som na pokraji vzrušenia. Ponáhľala som sa teda po schodoch nadol. Vyzliekla som sa rýchlo ako blesk, odhodila som sveter aj tričko, rozopla si podprsenku a vyvliekla sa z džínsov. Stále som ešte nemohla celou váhou dostupiť na jedno koleno, ale to ma nezastavilo, aby som sa vystrela na posteľ len v nohavičkách.
Povedal, aby som sa vyzliekla donaha, ale bude zábava, ak ho celkom neposlúchnem.
V tej chvíli som ho začula na schodoch a o minútu bol v kajute. Čierne tričko mal už vyzlečené a skrútené v ruke. Ihneď ho odhodil preč. Nato vystúpil z kaki nohavíc a prešiel po miestnosti len v spodnej bielizni, v tesných čiernych boxerkách, v ktorých sa mu jasne črtal vztýčený úd.
„Povedal som donaha, zlatko.“
„Ani ty nie si nahý,“ ohradila som sa.
Vyzliekol si spodnú bielizeň a oprel sa na posteli o kolená a lakte. „Už som, ale ty stále nie si holá.“
„Čo s tým urobíme, Valentine?“
Chytil ma za členky a potiahol k sebe. Dovolila som mu, aby mi roztiahol nohy a vyložil si ich na boky. Potom som si za jeho chrbtom prekrížila členky. Namiesto toho, aby ma chytil za ruky, ako som bola zvyknutá, uchopil mi obe zápästia jednou rukou a druhou ma obrátil na brucho. Stále ma držal, ale jemne. Nadvihol mi brucho tak, aby som kolená mala pod sebou a zadok vo vzduchu.
Stiahol mi nohavičky na stehná, ale nechal ich tam.
Zrazu som sa nedokázala nadýchnuť.
Dlaňou mi hladkal ľavú polovicu zadku, potom pravú.
PLESK! Plesol ma po ňom, až to zaštípalo. Zachvela som sa, no nevykríkla som. PLESK! Tentoraz ma plesol po pravej strane.
Bože.
Bože.
