OTTAWA/PRAHA - Vedci objavili obrovský poklad v podobe starovekej DNA zvierat vrátane dnes už vyhynutých mamutov srstnatých. Našli ju v exkrementoch veveríc, ktoré sa zachovali v kanadskom permafroste, vyplýva z novej štúdie, o ktorej informovala agentúra AFP.
Staroveká DNA uchovaná v hermeticky uzavretých norách pochádza z obdobia spred 700-tisíc až 3000 rokov. Vedcom ponúka vzácny pohľad na evolúciu počas tisícročí v oblasti Yukonu, rozsiahlej divočiny na severozápade Kanady.
Okrem DNA mamuta srstnatého vedci objavili aj genetický materiál vlkov, bizónov, koní, gepardov a stoviek druhov rastlín.
Výkaly sa ukázali ako cenný zdroj poznania
Prehľadávanie veveričích výkalov sa môže zdať „menej atraktívne“ než vykopanie mamutieho kla, priznal pre AFP výskumník v oblasti paleogenomiky z kanadskej McMasterovej univerzity Tyler Murchie, hlavný autor štúdie zverejnenej v časopise Nature Communications.
Podľa štúdie však výkaly predstavujú podceňovaný zdroj informácií, ktorý môže pomôcť lepšie pochopiť dávnu minulosť našej planéty. Vedci pôvodne plánovali skúmať iba mikrobióm veveríc. Neskôr však objavili „skutočne prekvapivú biologickú rozmanitosť organizmov“, uviedol Murchie. Podľa neho sa tak stalo vďaka „prirodzenému archivačnému správaniu“ týchto hlodavcov.
Veverice si v norách vytvorili časové kapsuly
Arktické veverice sú aktívne iba štyri mesiace v roku a zvyšok času trávia zimným spánkom. Počas krátkeho obdobia aktivity „musia vyliezť von a zjesť čo najviac, ako len dokážu“, vysvetlil výskumník.
Veverice si preto svoje nory plnia orechmi, semenami, listami, kosťami, kožušinou a všetkým, čo nájdu. Postupom času však rozširovanie permafrostu, teda vrstvy trvalo zamrznutej pôdy, niektoré nory natrvalo uzavrelo. Vznikli tak dokonale zachované časové kapsuly.
Vedci našli aj dokonale zmrazeného sysľa
Výskumníci objavili dokonca aj malý exemplár sysľa, ktorý zostal dokonale zmrazený. „Jednoducho na jednu sezónu zaspal a už sa nikdy neprebudil. Objavil ho až paleontológ, ktorý tadiaľ prechádzal,“ povedal Murchie.
Vedci zrekonštruovali 18 mitochondriálnych genómov vrátane genómov šiestich mamutov srstnatých, ktoré žili v rôznych obdobiach. Mitochondriálne genómy sa dedia výlučne po matke, čo odborníkom umožňuje sledovať jednotlivé rodové línie. Fragmenty DNA sa podľa Murchieho pomocou počítačov skladajú podobne ako kúsky skladačky.
Oživenie mamuta vyvoláva pochybnosti
Americká biotechnologická spoločnosť Colossal nedávno oznámila zámer oživiť mamuta srstnatého, ktorý vyhynul približne pred 4000 rokmi. Odborníci sú však skeptickí. Domnievajú sa, že výsledné zviera by sa skôr podobalo ázijskému slonovi geneticky upravenému tak, aby pripomínal mamuta.
Spoločnosť Colossal bude podľa AFP môcť využiť genetické údaje objavené Murchieho tímom, ktoré majú byť sprístupnené verejnosti. „Majú však k dispozícii také množstvo DNA – celé genómy pochádzajúce z rôznych organizmov –, že naše objavy budú určite iba kvapkou v mori,“ odhadol Murchie. Jeho tím v súčasnosti pracuje na ďalšej štúdii, ktorá má opísať, čo DNA nájdená vo veveričích výkaloch odhaľuje o evolúcii mamuta srstnatého.
