VARŠAVA/BRATISLAVA - Slovensko sa v najnovšom medzinárodnom porovnaní ekonomickej prosperity prepadlo. V rebríčku Index bohatstva národov obsadilo 33. miesto zo 40 hodnotených krajín, čo znamená pokles o jednu priečku oproti minulému roku. Napriek tomu sa celkové bodové hodnotenie krajiny mierne zvýšilo.
Rebriček zverejnil poľský think tank Warsaw Enterprise Institute (WEI), kde sa meral takzvaný index bohatstva krajiny - WNI.
Rebríček vypracovali v spolupráci s desiatkami partnerských organizácií z rôznych krajín. Na tvorbe hodnotenia sa za Slovensko podieľal Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.
Nehodnotí len výkon ekonomiky
Index sa nesústredí iba na tradičné ukazovatele ekonomickej výkonnosti, akým je hrubý domáci produkt. Jeho autori sa snažia zachytiť, aký reálny úžitok prináša ekonomika obyvateľom. Do výsledku preto započítavajú nielen rozsah aktivít súkromného sektora, ale aj prínos verejných služieb poskytovaných štátom.
Slovensko v aktuálnom ročníku získalo 594 bodov. Z toho 263 bodov pripadlo na výkonnosť súkromnej ekonomiky, ktorú tvoria najmä súkromná spotreba a investície. Zvyšných 331 bodov predstavovalo hodnotenie verejných služieb.
Aj keď si krajina v porovnaní s minulým rokom polepšila o tri body, v celkovom poradí sa prepadla z 32. na 33. pozíciu. Pred Slovenskom sa umiestnili napríklad Česká republika či Grécko, za nami skončili Maďarsko a Bulharsko.
Klesli sme na 33. miesto
Slovensko sa naďalej nachádza v dolnej polovici hodnoteného rebríčka. Dôvodom je aj pomalšie tempo rastu celkového skóre v porovnaní s viacerými krajinami regiónu.
Z pohľadu medziročného zlepšovania dosiahlo Slovensko stredný výsledok medzi štátmi strednej Európy. Kým Poľsko zaznamenalo nárast hodnotenia o viac než 15 percent a Maďarsko o vyše 12 percent, Slovensko zaostalo. Na druhej strane si viedlo lepšie než Česká republika či Rakúsko, kde bol rast výrazne pomalší.
Od prvého vydania indexu v roku 2015 sa slovenské skóre zvýšilo o 7,22 percenta. Priemer všetkých sledovaných krajín pritom za rovnaké obdobie dosiahol približne 8 percent.
Slabinou zostávajú súkromné investície
Najhoršie výsledky dosahuje Slovensko v oblasti súkromnej ekonomiky. V tejto kategórii obsadilo až 32. miesto.
Analýza ukázala, že slovenskú súkromnú ekonomiku poháňa predovšetkým spotreba domácností, zatiaľ čo objem investícií zostáva relatívne nízky. Pomer súkromných investícií k spotrebe dosiahol hodnotu 34 ku 100, čo patrí medzi najnižšie čísla v celom rebríčku.
Podobný výsledok vykázalo Poľsko či Kolumbia. V porovnaní so susednými krajinami však Slovensko výrazne zaostáva. Česká republika dosiahla pomer 61 ku 100 a Rakúsko 41 ku 100, čo naznačuje vyššiu ochotu a schopnosť investovať do budúceho rozvoja ekonomiky.
Kategória, kde sme na tom výrazne lepšie
Oveľa priaznivejší obraz ponúka hodnotenie efektivity verejných výdavkov. Slovensko v tejto časti indexu získalo skóre 0,71, vďaka čomu sa dostalo na 14. miesto.
V poradí kvality verejných služieb predbehlo napríklad Izrael či Portugalsko. Naopak, tesne pred Slovenskom sa umiestnili Taliansko a Maďarsko.
