Edícia plná romantiky, fantázie, ale aj krutej reality ponúka novodobý príbeh Rómea a Júlie, zaľúbenej dvojice z dvoch navzájom znepriatelených mafiánskych rodín. Dlho očakávaná novinka je dielom úspešného nemeckého autora Kaia Meyera. Prvú časť zo série Arkádia s názvom Precitnutie nájdete na pultoch kníhkupectiev od Vydavateľstva Fragment.
Znepriatelené rodiny Alcantarovci a Carnevareovci sú zároveň mafiánskymi klanmi s arkádskym pôvodom, ktoré proti sebe bojujú po dlhé generácie.
Rosa Alcantarová prilieta z New Yorku na Sicíliu k svojej talianskej rodine, aby tam začala nový život. V lietadle sa zoznamuje s Alessandrom Carnevarem, ktorý má podobný osud. Jeho chladný pôvab a živočíšnosť Rosu fascinujú a zároveň znepokojujú. Rosa sa dozvedá šokujúcu pravdu nielen o Alessandrovi, ale aj o sebe samej a o ďalších sicílskych klanoch, neuveriteľné informácie o arkádskych dynastiách, ktoré majú svoj počiatok v starých antických bájach.
Arkádčania sú potomkami mýtického kráľa Lykaóna, ktorý raz pozval boha Dia na hostinu a ponúkol mu ľudské mäso. Zeus lesť prehliadol a rozzúrený Lykaóna preklial. Premenil ho na vlka, aby každý hneď vedel, čo je to za beštiu a čím sa živí. Diova kliatba zasiahla celú Arkádiu, a keď sa neskôr ostrov ponoril do mora, niekoľko tých, čo prežili, skončilo roztrúsených v rozličných kútoch zemegule. Ich potomkovia si nesú toto prekliatie do dnešných dní. Staroveké mýty v nich prebúdzajú nebezpečné zvery.
Kai Meyer jednoznačne patrí k najúspešnejším súčasným nemeckým autorom. Po celom svete predal viac ako milión kníh. Jeho romány boli preložené do 27 jazykov vrátane angličtiny, španielčiny, francúzštiny, taliančiny, japončiny, ruštiny a čínštiny. Do dnešného dňa napísal takmer 50 kníh – pre dospelých aj teenagerov. Z prvej časti trilógie Arkádia sa len v Nemecku predalo 80 000 kusov.
Prvú časť zo série Arkádia s názvom Precitnutie nájdete na pultoch kníhkupectiev od Vydavateľstva Fragment.
Ukážka z knihy:
„Je to zaujímavé?“
Pobavený záblesk v jeho očiach ju donútil, aby sledovala jeho pohľad upretý na titulnú stránku. Poradca pre mužov. Desať trikov, ako JU urobiť šťastnou bolo napísané pod fotografi ou dvojice, ktorá vyzerala ako vyrobená z vosku. A malým písmom ešte: TAKTO nebude mať nikdy dosť.
Rosa zdvihla zrak. „Píšem pre nich. Rady a skúsenosti. Niekto to predsa robiť musí.“
„Zrejme ťa mám nechať na pokoji, však?“
„To by som ti povedala, aby si sa staral o seba.“
Tvárou sa mu mihol tieň. Otočil sa a chcel sa posadiť.
„Počuj,“ prehodila.
Pozrel na ňu cez plece.
„Prečo letíš na Sicíliu?“
„Rodinné záležitosti.“
Potom jej zmizol zo zorného poľa. Počula, ako sa na svojom mieste vrtí a hľadá správnu polohu. Operadlo sa ľahko otriasalo a jeho vibrácie sa jej prenášali do kolien, až to trochu šteklilo…
Dostala husiu kožu.
Otvorila časopis a preštudovala si desať zaručených trikov. Šťastnejšou ju to však nespravilo.
Počas pristávania v Palerme škáročkou medzi sedadlami pred sebou sledovala, ako mu vystupujú žily a šľachy na chrbte ruky. Prstami kŕčovito zvieral opierku. Mal štíhle, dohneda opálené ruky s pestovanými nechtami. Na druhej strane jeho sedadla, pri stene, vykukoval kúsok jeho koženej bundy. Rosa sa ani nemusela veľmi namáhať, aby dovidela do bočného vrecka.
O chvíľu nato už držala v rukách jeho pas. Alessandro Carnevare. O osem mesiacov starší než ona, o pár týždňov bude mať osemnásť. Narodil sa v Palerme. Adresa bola dosť zvláštna: Castello Carnevare. Genuardo. Nijaká ulica, nijaké číslo. Názov toho miesta nikdy nepočula, ale to nič neznamenalo. Mala len štyri, keď ju mama odviezla do Ameriky. Odvtedy na Sicílii nebola.
Alessandro Carnevare.
Mala trochu zlosť, že ju odbil takou skúpou odpoveďou. Rodinné záležitosti. Tie mala aj ona. A nie práve jednoduché.
Namiesto toho, aby mu strčila pas naspäť do vrecka, pri odchode z lietadla ho hodila na prázdne sedadlo pri východe. Nech sa personál rozhodne, či mu ho vráti. To nie je Rosin problém.
Keď schádzala po mostíku z lietadla, cítila, ako ju v zátylku páli letuškin pohľad. Neobrátila sa.
Rodinné záležitosti.
Napadlo jej, či bude Zoe aspoň raz v živote presná.
Dvere s mliečnym sklom sa rozostúpili a uvoľnili výhľad na čakajúcich. Uvidela celé generácie sicílskych rodín so zvráskavenými babičkami v čiernych šatách – ako ja v osemdesiatke, pomyslela si Rosa nevrlo – a s malými uvrieskanými deckami s nafukovacími balónikmi. Čudesne vymódené mladé ženy čakajúce na manželov… alebo milencov. Rodičia, ktorí horeli od nedočkavosti, až konečne dorazia na návštevu ich dospelé deti zo severu. Muži v oblekoch a čiernych okuliaroch s ceduľkami s ručne napísanými menami.
Len Zoe nikde. Nikde široko-ďaleko.
Rosa vkročila do haly ako prvá. Znovu sa sama seba pýtala, čo asi porobili v Ríme s jej kufrom. Vtom si uvedomila, že stratila lístok s číslom na informácie, kde jej mali poradiť, čo ďalej. Škoda, pretože počas letu si z nudy zostavila fantastický zoznam oblečenia.
Vonku ju prekvapila horúčava, hoci bol začiatok októbra. Priestranstvo pred vchodom bolo zastrešené a na okraji chodníka parkovali taxíky. Na druhej strane ulice sa nachádzala nízka parkovacia budova. Cez ňu zahliadla Stredozemné more a hrebienky peny na modrých vlnách. Letisko Falcone e Borsellino, pomenované po dvoch sudcoch, ktorých zavraždila mafi a, ležalo na výbežku do mora.
- reklamná správa -
