BRATISLAVA - Priemerná mzda na Slovensku dlhodobo rastie rýchlejšie ako životné minimum. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Od výšky životného minima sa pritom odvíja mnoho ďalších sociálnych dávok. Systém si už podľa nich žiada zmenu.
Analytici upozornili na to, že priemerná mzda na Slovensku dlhodobo rastie rýchlejšie ako životné minimum. Dôsledkom sú podľa ich slov stále viac sa otvárajúce nožnice medzi životnou úrovňou produktívnej populácie a ľudí v hmotnej núdzi odkázaných na sociálne dávky a príspevky viazané na životné minimum. "Priemerná mzda samozrejme nie je cieľovým ukazovateľom sociálnej politiky, v tomto kontexte slúži len ako pomocný ukazovateľ rastu životnej úrovne pracujúcej populácie a bohatnutia krajiny," podotkli. "Porovnanie so životným minimom ukazuje vývoj sociálnej ochrany len v relatívnom vzťahu k príjmom v ekonomike a nedáva nevyhnutne informáciu o zmene kúpnej sily životného minima. Otvorenou otázkou preto zostáva, do akej miery sa – popri prirodzenom roztváraní nožníc v dôsledku rastu životnej úrovne na Slovensku – sociálna pomoc štátu aj vzdialila od bežných životných podmienok v krajine," uviedli v úvode.
Čo je teda životné minimum? Je to zákonom stanovená hranica príjmu na pokrytie základných životných potrieb. V súčasnej podobe bolo definované v roku 1998, kedy predstavovalo tretinu priemernej mzdy. V roku 2001 a 2023 došlo k miernej úprave valorizačného mechanizmu, avšak stále platí, že životné minimum sa valorizuje najmä podľa rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností (inflácie), čo má chrániť jeho kúpnu silu. Ako však upozornili analytici, bolo niekoľko rokov, keď životné minimum rástlo ešte pomalšie než inflácia nízkopríjmových domácností. Výsledkom je, že dnes si nízkopríjmové domácnosti môžu zo životného minima kúpiť o 16 % menej tovarov a služieb než v roku 1998.
Osobám s príjmom nižším ako úroveň životného minima vzniká nárok na sociálnu pomoc. Keďže však životné minimum dlhodobo rástlo pomalšie než životná úroveň väčšiny populácie, počet osôb s nárokom na túto pomoc sa znižoval. "Príjmy časti pôvodne nízkopríjmových domácností sa totiž zvyšovali a ich materiálna situácia sa reálne zlepšovala, čo ich prirodzene posúvalo mimo hmotnej núdze. Zároveň však nedostatočná revízia životného minima vo väzbe na vývoj a štruktúru životných nákladov mohla v niektorých prípadoch obmedziť prístup k primeranej sociálnej ochrane aj domácnostiam s len miernym rastom príjmov," poukázali.
Tiež pripomenuli, že od výšky alebo tempa zvyšovania životného minima sa odvíjajú aj sumy viacerých sociálnych dávok (napr. pomoc v hmotnej núdzi, náhradné výživné, rodičovský príspevok), minimálne dôchodky, ale aj daňový bonus na dieťa. "Pomalý rast životného minima tak má za dôsledok čoraz nižšie dávky v porovnaní s inými príjmami domácností," uviedli. Životné minimum zohráva dôležitú úlohu aj v daňovom systéme – ovplyvňuje nezdaniteľnú časť príjmu a hranice sadzieb dane z príjmu. Jeho pomalší rast posúva zdaňovanie k nižším príjmom (tzv. tiché zdanenie), v dôsledku čoho daň z príjmu platí čoraz viac nízkopríjmových ľudí.
Potrebná je systémová zmena
Nastavenie životného minima a spôsob jeho prehodnocovania si preto podľa RRZ vyžaduje systémovú zmenu, ktorá by mala byť výsledkom odbornej diskusie. "V súčasnosti sa žiada minimálne jeho opätovná ´ kalibrácia´ na základe aktuálnych životných nákladov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb. Vzhľadom na to, že Slovensko je dnes podstatne bohatšou krajinou, než sme boli v roku 1998, mali by sme nájsť nový konsenzus na tom, čo tvorí základné životné potreby." uviedli.
"Následná valorizácia podľa inflácie nízkopríjmových domácností sa môže javiť ako prirodzená voľba, no v takom prípade pravidelná ´kalibrácia´ jeho úrovne by mala byť neoddeliteľnou súčasťou snahy o zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany," dodali.
Rovnako stojí za diskusiu aj „odstrihnutie“ životného minima od daňových zákonov a hľadanie spôsobu zníženia tichého zdanenia . Potreba reformy životného minima a jeho opätovného nastavenia na základe skutočných minimálnych výdavkov bola deklarovaná aj v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie 2023-2027.
