CHRENOVEC-BRUSNO - Dedina na Hornej Nitre vystríha obyvateľov pred zvýšeným výskytom vreteníc. Varuje pred rizikom uhryznutia a vyzýva na zvýšenú opatrnosť pri prechádzkach, najmä pri deťoch a psoch.
Obec Chrenovec‑Brusno v okrese Prievidza upozorňuje obyvateľov na zvýšený výskyt vreteníc v okolí vodných tokov a trávnatých porastov. Podľa samosprávy už došlo aj k uhryznutiu voľne sa pohybujúceho psa. "Vretenica je jedovatý had a jej uhryznutie je nebezpečné pre človeka aj zviera," upozorňuje obec.
Obec preto vyzýva občanov, aby pri prechádzkach zvýšili opatrnosť a nepúšťali deti do vysokých tráv. Majiteľom psov odporúča mať zvieratá na vôdzke a nepúšťať ich do vodných tokov. "V prípade uhryznutia človeka alebo zvieraťa okamžite vyhľadajte lekársku a veterinárnu pomoc," radí obec. Samospráva zároveň upozorňuje aj na užovky. Hoci nie sú jedovaté, ich uhryznutie môže do rany zaviesť infekciu, a preto si treba dávať pozor aj na ne.
Ako rozoznať vretenicu a čo robiť pri uhryznutí
Vretenica severná je zákonom chránená. Najčastejšie si možno vretenicu pomýliť s užovkou hladkou. Uviedla to zoologička Štátnej ochrany prírody SR Ivana Havranová. "Najspoľahlivejším určovacím znakom je tvar zrenice. Všetky naše užovky majú zrenicu okrúhlu, naopak vretenice ju majú zvislú," poznamenala Havranová. Telo vreteníc je pomerne krátke a zavalité. Je pre ne charakteristický kľukatý vzor na chrbte. Sfarbenie je podľa zoologičky veľmi premenlivé. V prípade stretnutia s hadom ho treba nechať voľne odplaziť preč, alebo sa mu snažiť vyhnúť. Hady útočia, len keď sa cítia v ohrození, bránia sa, povedala Havranová.
"Nikdy nevieme, ako pri uhryznutí hadom ľudské telo zareaguje a je preto vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Pri nejedovatom hadovi môže dôjsť k infekcii rany," podotkla zoologička. Odporúča zapamätať si čas uhryznutia, prípadne identifikovať druh hada. Postihnutého človeka treba upokojiť a zabezpečiť, aby sa čo najmenej hýbal. "Na končatinu môžeme dať dlahu, prípadne končatinu podložiť, aby sa znížil prípadný opuch a bolestivosť," priblížila. Havranová dodala, že staré spôsoby ako škrtidlo a rozrezanie či vysatie rany ústami sa v súčasnosti neodporúča.
Príznaky po uhryznutí
Rozmanitosť príznakov závisí podľa Národného toxikologického informačného centra (NTIC) od množstva vstreknutého jedu, ale aj od miesta uhryznutia či postupe pri prvej pomoci. "Často sú viditeľné ranky po zuboch, počiatočná bolesť môže chýbať. V priebehu prvých dvoch hodín po uhryznutí vznikne väčšinou miestny opuch už sprevádzaný bolesťou," uvádza NTIC na svojom webe. Taktiež môžu vzniknúť krvné podliatiny či zväčšenie regionálnych lymfatických uzlín, zmena farby v mieste opuchu až nekróza kože.
Viac ako polovica postihnutých má bolesti brucha, ktoré môžu imitovať náhlu brušnú príhodu, ale môže sa vyskytnúť aj vracanie a hnačky. Krátko po uhryznutí je bledosť a slabosť, potenie, pokles krvného tlaku či zrýchlený tep. Dospelý človek by mal uštipnutie zvládnuť bez väčších problémov, horšie to môže byť napr. u alergikov.
