BRATISLAVA - Slovensko si podľa predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomíra Andrassyho žije nad pomery a štát musí konečne začať šetriť sám na sebe. Štát podľa zistení úradu míňa polovicu svojich príjmov na vlastnú prevádzku a situácia sa zhoršuje. Podľa neho ministerstvá minuli 360 miliónov na poradcov a advokátov, narástol aj počet úradníkov. Zo Slovenska sa okrem toho stáva digitálne smetisko Európy.
Ako opisuje šéf NKÚ, polovicu svojich vlaňajších 60-miliardových príjmov štátna a verejná správa minula na vlastný chod. Cieľ ušetriť v rámci konsolidácie aspoň desať percent nákladov sa podľa neho nenaplnil. "Práve naopak. Náklady na bežný chod krajiny medziročne stúpli o 5,5 percenta a dostali sa na neuveriteľných skoro 29 miliárd. Počet úradníkov len na samotných ministerstvách narástol už na úroveň 14 357," opisuje Andrassy.
Mimoriadne zarážajúca je aj skutočnosť, že v niektorých ústredných orgánoch štátu vedúci štátni manažéri zarábajú výrazne viac ako v privátnej sfére. Predseda NKÚ poukázal na príklad, že úrad podpredsedu vlády má priemerný plat takmer 4500 eur, no kauzami opradená Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) hľadá manažérov za mesačný plat od 4 do 6-tisíc eur. "V rámci nášho stanoviska k štátnemu záverečnému účtu som to označil za jednu z významných príčin úpadku, v ktorom sa ocitlo Slovensko," hovorí šéf NKÚ, ktorý už dlhodobo upozorňuje na to, že v mene konsolidácie štát nemôže donekonečna brať z peňaženiek občanov či z účtov podnikateľov.
"Rast ekonomiky pod jedným percentom HDP znamená, že nedokážeme vyrábať ani na bežné fungovanie krajiny," pokračuje Andrassy. Za alarmujúci považuje fakt, že v minulom roku minuli ministri, zodpovedajúci za chod rezortov, bezmála 360 miliónov eur na špeciálne poradenské a advokátske služby. "Dobre platení súkromní právnici slúžia ako živé štíty proti štátnym kontrolórom, ktorí si plnia svoje zákonné povinnosti a dohliadajú na transparentnosť či verejný záujem," tvrdí šéf NKÚ.
archívne video
Ak chceme zastaviť úpadok Slovenska, vláda, parlament aj samosprávy musia podľa neho začať od seba. "A začať od seba znamená šetriť peniaze a používať ich efektívne a pod prísnou verejnou kontrolou. Začať treba šetriť na výdavkovej strane štátu, najmä na jeho bežnej prevádzke – nájmoch, právnych a poradenských zmluvách a bezpochyby aj na počte zamestnancov v štátnej správe i samospráve. Z hľadiska efektivity štátu sme totiž hlboko pod európskym priemerom," konštatuje Andrassy.
Slovensko ako digitálne smetisko Európy
Najvyšší kontrolný úrad už v apríli poukázal na to, že problém nie je len v rozhadzovaní verejných peňazí, ale aj v tom, že štát dlhodobo nedokáže riadiť krajinu na základe kvalitných dát. Podľa kontrolórov Slovensko postupne mení na "digitálne smetisko Európy"– plné nesúrodých, neprepojených a často nevyužiteľných databáz, ktoré vznikali roky bez jednotnej stratégie. NKÚ vo svojej správe konštatoval, že napriek miliardám investovaným do informatizácie sa štátna správa nestala efektívnejšou. Počet zamestnancov verejného sektora za poslednú dekádu narástol o viac než 36‑tisíc ľudí a výdavky verejnej správy sa od roku 2015 takmer zdvojnásobili – zo 35 miliárd na takmer 67 miliárd eur.
Kontrolóri upozorňujú, že bez kvalitných dát štát nedokáže vyhodnotiť ani to, či miliardy v zdravotníctve, sociálnych dávkach či energopomoci skutočne pomáhajú tým, ktorí ich potrebujú. "Vďaka tomuto stavu nevieme napríklad vyhodnotiť, či je viac ako desať miliárd, ktoré každoročne vynakladáme na zdravotníctvo, prerozdeľovaných transparentne a efektívne," pripomenul predseda NKÚ Andrassy.
Podľa úradu sa dátový chaos prejavuje aj pri konsolidácii verejných financií. Štát späťne nevyhodnotil, či balíky opatrení v hodnote 7,5 miliardy eur priniesli očakávaný efekt, či znižujú zadlženosť alebo ako ovplyvnili firmy a domácnosti. NKÚ preto opäť zdôrazňuje, že ak má Slovensko zastaviť svoj úpadok, nestačí len šetriť. Štát musí konečne začať riadiť krajinu na základe dát, nie pocitov, a prestať vytvárať ďalšie digitálne smetisko, ktoré stojí miliardy, no neprináša výsledky.
Rezorty vnútra a obrany zanedbávajú strategické riadenie svojich akciových spoločnosti
Kontrolóri okrem toho v poslednom období upozorňujú aj na to, že štátne akciové spoločnosti, ktoré majú zabezpečovať kľúčové služby pre bezpečnosť a chod štátu, fungujú bez jasných cieľov a bez aktívneho dohľadu svojich ministerstiev. Podľa NKÚ sa štát v týchto firmách správa skôr ako "pasívny pozorovateľ než zodpovedný vlastník". Ministerstvá vnútra a obrany podľa kontrolórov roky nedokázali určiť, čo presne od svojich podnikov očakávajú, aké výsledky majú dosahovať a ako sa má merať ich výkon. Chýbajúce zadania sa následne prenášajú do každodenného riadenia — a do strát.
Najvýraznejším príkladom je podnik Automobilové opravovne Ministerstva vnútra, ktorý spravuje vozový park polície, hasičov či štátnych úradov. Kontrola ukázala, že IT divízia, ktorá mala za päť rokov ušetriť 28 miliónov eur, napokon spôsobila stratu takmer 2,9 milióna eur. Bez nej by bol podnik v zisku. Napriek strate vyplatilo vedenie v roku 2023 mimoriadne odmeny vo výške 50-tisíc eur. A bez toho, aby štát navýšil základné imanie o 3,5 milióna eur, firma by podľa NKÚ čelila ohrozeniu finančnej stability. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok priznal, že projekt IT divízie "nebol dostatočne pripravený ani riadený". Nové vedenie už stratovú časť zrušilo a ponechalo len ziskovú divíziu digitalizácie.
Kontrola sa zamerala aj na Letecké opravovne Trenčín, ktoré zabezpečujú servis vojenskej techniky. Hoci podnik vykazuje zisk, NKÚ upozorňuje, že je to najmä vďaka predaju majetku za viac ako 10,6 milióna eur a navyšovaniu základného imania zo strany štátu — nie vďaka reálnemu výkonu. Firma dlhodobo nedosahuje plánované tržby (len 56–67 % plánu) a investície čerpá len na úrovni 45 %. Bez jasného zadania od štátu podľa NKÚ hrozí, že podnik nebude pripravený na servis novej techniky ozbrojených síl.
Kontrolóri preto odporúčajú, aby ministerstvá konečne určili jasné strategické ciele svojich podnikov, nastavili merateľné ukazovatele výkonu, posilnili kontrolné mechanizmy a zlepšili riadenie investícií a projektov. Bez toho budú štátne firmy naďalej potrebovať finančné injekcie z verejných zdrojov — a štát bude pokračovať v trende, ktorý NKÚ už pomenoval: rastúce výdavky, slabé výsledky a úpadok, ktorý sa prehlbuje.
