BRATISLAVA - Na Slovensku chýba jednotný a prehľadný systém evidencie a nakladania s prepadnutým a zaisteným majetkom v správe štátu. V piatok na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý v rokoch 2022 až 2025 urobil k tejto problematike tri prierezové kontroly. Tie potvrdili, že chýba jasné rozdelenie kompetencií medzi inštitúciami, oceňovanie majetku je netransparentné a evidencie sú často neaktuálne a neprepojené. Likvidácia nepotrebného majetku trvala od niekoľkých mesiacov až po viac ako 20 rokov.
Spolu kontroly v priebehu štyroch rokov odhalili viac ako 650 porušení zákonov a interných predpisov. Najviac pochybení, viac ako 580, zistili kontrolóri pri poslednej kontrole zameranej na majetok v dočasnej správe okresných úradov v sídle kraja, keď našli porušenie predpisov takmer v každom druhom prípade. V dočasnej správe mali ku koncu roka 2024 tieto úrady viac než 17.000 položiek hnuteľného a nehnuteľného majetku štátu v úhrnnej hodnote viac ako 77 miliónov eur.
Nadmerné zásoby majetku
„Nedostatočne rázne konanie štátu v konečnom dôsledku vedie k znehodnocovaniu majetku a aj plytvaniu verejnými zdrojmi. Okrem nevyhnutných legislatívnych zmien je potrebné zaviesť moderné informačné systémy, aby sa zvýšila transparentnosť a kontrola nad zaisteným a prepadnutým majetkom,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová, podľa ktorej by proces urýchlilo aj intenzívnejšie využívanie inštitútu nariadenia likvidácie prepadnutého či zhabaného majetku priamo v rozsudku.
Legislatívne zmeny by podľa Crkoňovej mali zjednodušiť a zjednotiť spôsob, akým štát spravuje majetok, jasne vymedziť zodpovednosť medzi príslušnými inštitúciami, skrátiť a spresniť lehoty a zvýšiť osobnú zodpovednosť správcov majetku.
Strata hodnoty vozidiel
NKÚ tiež upozorňuje na to, že zaistené vozidlá rýchlo strácajú hodnotu a ich správa býva drahšia ako finálny výnos z predaja. Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý má v správe majetok na základe rozhodnutí súdov či prokurátorov, ich však bez súhlasu majiteľa nemôže predať, na rozdiel od Českej republiky, kde sa takýto majetok predáva aj bez súhlasu obvineného.
Kontrolóri preverovali aj postup colných úradov pri správe prepadnutého majetku štátu z colného dohľadu a daňového dozoru. Boli na ôsmich colných úradoch a na Finančnom riaditeľstve SR. V kontrolovaných rokoch 2019 až 2021 bola hodnota uskladneného zaisteného, zhabaného či prepadnutého majetku viac než 1,7 miliardy eur. Na reprezentatívnej vzorke 446 prípadov, z celkového počtu vyše 16.000 prípadov colných úradov, kontrola potvrdila nedodržanie zákonných lehôt pri zaistení, zhabaní a prepadnutí tovaru, neflexibilné konanie v oblasti správy majetku štátu či zdĺhavý proces likvidácie tovaru.
