BRUSEL/BRATISLAVA - Európska komisia (EK) v rámci v stredu zverejneného európskeho semestra odporučila Slovensku prijať konkrétne odporúčania pre roky 2026 a 2027 týkajúce sa hospodárskej, sociálnej, zamestnaneckej, štrukturálnej a rozpočtovej politiky.
Komisia odporúča Slovensku dodržiavať maximálne miery rastu čistých výdavkov s cieľom ukončiť situáciu nadmerného deficitu a využiť flexibilitu podľa národnej únikovej doložky pre vyššie výdavky na obranu. Treba postupne prispôsobovať rozpočet tak, aby udržal štrukturálne vyššie výdavky na obranu.
Slovensko musí zabezpečiť, aby všetky opatrenia prijaté na zmiernenie vplyvu zvýšenia cien energií boli dočasné, zamerané na ochranu zraniteľných domácností a na riešenie potrieb energeticky náročných firiem. Musí zachovať stimuly na úspory energie a zabezpečiť, aby ich fiškálne náklady boli zlučiteľné so záväzkami vyplývajúcimi z fiškálneho rámca EÚ.
Zefektívneniu daňového mixu má napomôcť zníženie demotivačných faktorov na trhu práce a väčšie využívanie environmentálneho a opakovaného zdaňovania nehnuteľností. Slovensko by malo zjednodušiť daňový systém a zlepšiť efektívnosť výdavkov a posilňovať daňovú disciplínu, napríklad ďalšou digitalizáciou daňovej správy. Vláda by mala zachovať cenové stimuly na úspory energie a lepšie zacieliť sociálne výdavky. V stavebníctve treba zrýchliť výstavbu zefektívnením postupov územného plánovania a povoľovania, rozšíriť trh s nájomným bývaním a podporovať cenovo dostupné a sociálne bývanie.
Treba zabezpečiť kontinuitu reforiem a investícií realizovaných v rámci Mechanizmu obnovy a odolnosti. Zrýchliť úsilie o implementáciu programov politiky súdržnosti a v prípade potreby vychádzať z prerozdelenia prostriedkov na strategické priority a flexibility a riešiť sociálno-ekonomické a bezpečnostné výzvy, ktoré sa týkajú regiónov na vonkajšej východnej hranici EÚ. Slovensko musí zlepšiť podnikateľské prostredie vytvorením predvídateľnejšieho regulačného rámca a konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami pri tvorbe legislatívneho procesu.
Potrebné je riešiť fragmentáciu štruktúr riadenia, a to aj prípravou reformy miestnej samosprávy, zlepšiť poskytovanie služieb elektronickej verejnej správy a zaistiť transparentnosť a hospodársku súťaž v procesoch verejného obstarávania.
Komisia odporúča posilniť súdny systém a zlepšiť účinnosť rámca boja proti korupcii zaistením primeraného, autonómneho a účinného odhaľovania, vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie na vysokých miestach a dostatočných špecializovaných kapacít na úrovni polície a prokuratúry. Pokračovať treba v rozširovaní gigabitovej konektivity, najmä v nedostatočne pokrytých oblastiach, a pri zavádzaní digitálnych technológií, najmä medzi malými a strednými podnikmi.
Slovensko musí zlepšiť politiku výskumu a inovácií zvyšovaním verejných investícií do výskumu a vývoja, financovania a hodnotenia výskumu a inovácií, stimulovaním spolupráce medzi podnikmi a výskumným sektorom a revíziou systému daňových stimulov pre výskum a vývoj s cieľom poskytnúť väčšiu podporu malým a stredným podnikom.
Treba podporovať investície na zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu, aj prostredníctvom stimulovania dekarbonizácie a elektrifikácie a ekonomickej diverzifikácie. Slovensko musí zrýchliť diverzifikáciu dodávok energie s cieľom postupne odstrániť závislosť od ruských zdrojov. Malo by zrýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej energie, a zefektívniť postupy pripájania k sieti.
Nutná je podpora ďalšieho zavádzania mobility s nulovými emisiami, investície do dopravy a modernizácia železničnej siete. Slovensko by malo posilniť nakladanie s odpadom a opätovné využívanie komunálneho odpadu a obalového odpadu, ochranu prírodných zdrojov a zvýšiť odolnosť voči zmene klímy a vode. Treba posilniť účasť nedostatočne zastúpených skupín na trhu práce, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a zaviesť flexibilnejšie formy práce.
Slováci musia zvýšiť dostupnosť cenovo dostupného a kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre deti do troch rokov a zabezpečiť inkluzívny prístup ku kvalitnému vzdelávaniu na všetkých úrovniach so zameraním na výučbu základných zručností, a to aj pre deti zo znevýhodneného prostredia. Potrebné je zvýšiť príležitosti na rekvalifikáciu, a to aj investovaním do digitálnych zručností a odbornej prípravy učiteľov. Slovensko musí prilákať viac kvalifikovaných odborníkov s cieľom riešiť nedostatok domácej pracovnej sily.
Slovensko podľa analýz Európskej komisie čelí makroekonomickým nerovnováham
Slovensko čelí makroekonomickým nerovnováham - brzdeniu podnikateľského prostredia, transformácii priemyslu, zlému výberu daní, vysokým nákladom na sociálne zabezpečenie či nedostatku bývania. Uvádza sa to v odporúčaniach Európskej komisie (EK) pre Slovensko, týkajúcich sa hospodárskej, sociálnej, zamestnaneckej, štrukturálnej a rozpočtovej politiky.
Komisia v rámci takzvaného Európskeho semestra uskutočňuje dohľad nad vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V stredu zverejnenej správe EK posúdila pokrok Slovenska pri plnení odporúčaní a zhodnotila implementáciu plánu na zmiernenie rizika Slovenskom. Identifikovala najnaliehavejšie výzvy, ktorým krajina čelí, posúdila pokrok Slovenska pri implementácii Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby.
Podľa Komisie Slovensko čelí viacerým výzvam súvisiacim s podnikateľským prostredím a verejnou správou, digitalizáciou, výskumom a inováciami, systémom spravodlivosti a boja proti korupcii, dekarbonizáciou a transformáciou priemyslu, trhom s bývaním a pretrvávajúcim dlhom domácností, rozvojom mobility s nulovými emisiami, trhom práce, vzdelávaním a zdravotnou starostlivosťou, pričom politické opatrenia zostávajú obmedzené.
EK upozornila, že podnikateľské prostredie Slovenska je brzdené nepredvídateľným regulačným rámcom. Spôsobuje to aj časté využívanie zrýchlených legislatívnych postupov v parlamente, ktoré obchádzajú štandardné posúdenia vplyvu a konzultácie so zainteresovanými stranami. Administratívna záťaž zostáva vysoká.
Transparentnosť a hospodárska súťaž vo verejnom obstarávaní boli oslabené nedávnymi legislatívnymi zmenami. Postupy verejného obstarávania sú stále zdĺhavé. Slovenská ekonomika s jej rozsiahlym energeticky náročným priemyslom čelí výzvam v oblasti konkurencieschopnosti uprostred modernizačného úsilia a plnenia cieľov v oblasti klímy. Aby sa dosiahol efektívny prechod na dekarbonizáciu a zachovala sa konkurencieschopnosť priemyslu, Slovensko musí investovať do energetickej efektívnosti a napredovať v elektrifikácii priemyselných procesov. To by sa dalo stimulovať aj opatreniami na zlepšenie pomeru cien elektriny k zemnému plynu. Potenciál domácej výroby pri výrobe bezemisných technológií zostáva nevyužitý.
Významná zostáva závislosť od ruských fosílnych palív, čo vystavuje krajinu externým rizikám. V roku 2025 viac ako 50 % zemného plynu a viac ako 80 % ropy bolo ruského pôvodu. Podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe Slovenska sa v roku 2025 pohyboval medzi najnižšími v EÚ a potenciál veternej energie zostal nevyužitý.
Vlani bolo daňové zaťaženie na Slovensku nad priemerom EÚ pre všetky úrovne príjmov, najmä pre osoby s nízkymi príjmami. Vyššie sociálne a zdravotné príspevky zvýšili daňové zaťaženie pre túto skupinu. Príjmy z opakujúcich sa daní z nehnuteľností na Slovensku sú pod priemerom EÚ. Zdaňovanie nehnuteľností založeného na ploche a nie na trhovej hodnote obmedzuje generovanie príjmov a pomáha rastu cien nehnuteľností. Príjmy z environmentálnych daní vrátane daní z dopravy, znečistenia a využívania prírodných zdrojov sú pod priemerom EÚ, čo znamená nevyužitý potenciál na posilnenie zásady „znečisťovateľ platí“.
Za minulé dva roky sa dane z príjmov právnických osôb zvýšili a podnikateľské prostredie je obmedzené daňou z transakčných služieb. Hoci sa rozdiel v dodržiavaní predpisov o DPH na Slovensku zlepšil, zostáva nad priemerom EÚ vo výške 8,2 %. Slovensko dosiahlo pokrok v digitalizácii daňovej správy. Ďalší pokrok - v elektronickej fakturácii a predvyplnených daňových priznaniach, by pomohol znížiť daňové úniky. Elektronické podávanie daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb zostáva výrazne pod priemerom EÚ.
Systém sociálneho zabezpečenia sa v minulých rokoch rozšíril a stal sa nákladnejším. Rozsiahle sociálne dávky ako 13. dôchodok, rodičovské príspevky a energetické dotácie nie sú účinne zamerané na zraniteľné skupiny. Energetické opatrenia, ktoré pokrývajú 90 % domácností, skresľujú signály trhových cien. Slovensko od vypuknutia vojny na Blízkom východe vo februári 2026 neprijalo fiškálne opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií na domácnosti a firmy.
Slovensko čelí vážnemu nedostatku bývania. Má najnižší bytový fond na obyvateľa v EÚ, pričom stavebná aktivita sa ďalej oslabuje. Sektor nájomného bývania je nedostatočne rozvinutý, pričom podiel nájomného bývania je hlboko pod priemerom EÚ a nevykazuje rast. Implementácia programov politiky súdržnosti na Slovensku zostáva pod priemerom EÚ z hľadiska výberu projektov i platieb. Slovensko prijíma opatrenia na podporu konkurencieschopnosti a rastu, ale má problém s ich implementáciou vrátane tých, ktoré sa týkajú investícií do výskumu, vývoja a inovácií, digitalizácie, ochrany prírody a biodiverzity a začleňovania Rómov.
V oblasti inovácií SR zaznamenala rastúci rozdiel medzi svojou výkonnosťou a priemerom EÚ. Výdavky verejného sektora na výskum a vývoj sa znížili z 0,45 % v roku 2023 na 0,39 % v roku 2024, výrazne pod priemerom EÚ. Slovenské prostredie výskumu a inovácií zostáva fragmentované, nezlepšila sa spolupráca medzi podnikmi a výskumným sektorom. Možnosti pre malé a stredné podniky investovať do výskumu a vývoja sú obmedzené, lebo súčasný systém daňových stimulov je zameraný na väčšie spoločnosti.
Komisia upozornila, že pretrvávajú obavy, týkajúce sa súdneho systému a právneho rámca boja proti korupcii. Kapacita na odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie korupcie na vysokých miestach sa zhoršila. Skúsenosti hlásené s korupciou pri podnikaní na Slovensku zostávajú veľmi vysoké. Obavy pretrvávajú aj pri nezávislosti súdnictva, najmä pokiaľ ide o členov Súdnej rady, ktorých právomoci boli rozšírené v disciplinárnych konaniach. Tento vývoj predstavuje priame riziká pre podnikateľské a regulačné prostredie Slovenska.
