BRATISLAVA - Slovensko doplní do prílohy Dohovoru o vzájomnej pomoci v daňových záležitostiach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ustanovenie týkajúce sa dorovnávacej dane. Oznámenie o tomto kroku na návrh Ministerstva financií (MF) SR v stredu schválila vláda.
Rezort pripomenul, že dohovor je právnym základom pre výmenu informácií na požiadanie, spontánnu výmenu informácií, automatickú výmenu informácií, ako aj pre rôzne formy administratívnej spolupráce v oblasti daní. Slovenská republika dokument podpísala v máji 2013. Aktuálne doplnenie robí na základe požiadavky OECD.
„Predmetná požiadavka sekretariátu OECD súvisí so zabezpečením automatickej výmeny oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane so zmluvnými partnermi,“ priblížilo MF. Slovensko túto daň zaviedlo zákonom z roku 2023. Jej cieľom je zabezpečiť minimálnu úroveň zdanenia príjmov veľkých nadnárodných a vnútroštátnych skupín vo výške 15 %. Ministerstvo zdôraznilo, že aktuálny krok nevytvára nový právny vzťah, ide iba o zabezpečenie notifikácie depozitárovi dohovoru. Termín je stanovený do 31. mája 2026.
Schválila úpravu Pravidiel tvorby stanovísk SR k návrhom aktov EÚ
Koordináciu a prípravu zástupcov SR na rokovania v inštitúciách Európskej únie má zefektívniť úprava Pravidiel tvorby stanovísk SR k návrhom aktov Európskej únie (EÚ). Materiál, ktorý na stredajšom rokovaní schválila vláda, má prispieť k účinnejšiemu presadzovaniu záujmov SR v Európskej únii.
„Konkrétnymi zmenami, ktoré revidovaný materiál prináša, je zosúladenie terminológie, zefektívnenie postupov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a úprava lehôt na predkladanie predbežných stanovísk Národnej rade (NR) SR v súlade s novelizovaným zákonom NR SR o rokovacom poriadku parlamentu,“ uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako predkladateľ návrhu.
V odôvodnení sa neodvoláva len na zmenu zákona, účinnú od 15. mája, ale aj na skúsenosti z aplikačnej praxe súčasného systému tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ.
Opatrenie v sektore vinohradníctva a vinárstva sa doplní
Piatou zmenou Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) sa s účinnosťou od 1. januára 2026 do tohto strategického plánu zahrnulo nové opatrenie v sektore vinohradníctva a vinárstva, ktorým je propagácia alebo komunikácia vinárskych výrobkov. Preto sa navrhuje jeho doplnenie medzi doterajšie opatrenia, a to spolu so zodpovedajúcimi pravidlami poskytovania podpory na toto opatrenie. Vyplýva to z novely nariadenia o pravidlách poskytovania podpory na vykonávanie opatrení Strategického plánu CAP v sektore vinohradníctva a vinárstva, ktorú v stredu schválila vláda.
„Zároveň sa navrhuje ustanoviť možnosť poskytnúť podporu na reštrukturalizáciu alebo konverziu vinohradov na výsadbu nového vinohradu v rámci reštrukturalizácie alebo konverzie vinohradov, aj keď sa vyklčovanie vinohradu v rámci reštrukturalizácie alebo konverzie vinohradov vykonalo pred schválením poskytnutia podpory na reštrukturalizáciu alebo konverziu vinohradov,“ uviedol v predkladacej správe agrorezort.
To podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v praxi pomôže vinohradníkom, ktorí svoj vinohrad už vyklčovali na vlastné náklady a chceli by si s podporou vysadiť nový. „Taktiež sa navrhuje doplniť nové zariadenia, pomôcky a komponenty, ktorých obstaraním možno uskutočňovať vinohradnícke alebo vinárske investície, napríklad zariadenia na filtráciu, chladiace zariadenia a zariadenia na sterilizáciu použiteľné pri produkcii vinárskych výrobkov, čo vinárom rozšíri možnosti čerpania podpory na vinohradnícke alebo vinárske investície,“ dodalo MPRV.
Šéfom slovenskej časti komisie pre hospodársku spoluprácu s RF bude Blanár
Predsedom slovenskej časti Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi SR a Ruskou federáciou (RF) bude minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD). Do funkcie ho vymenovala vláda na svojom stredajšom zasadnutí.
Kabinet zároveň z funkcie šéfa časti komisie odvolal exministra hospodárstva Richarda Sulíka. Návrh predložil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako iniciatívny materiál.
SR podporí predĺženie rokovaní o prílohe k Pandemickej dohode
Slovensko plánuje na 79. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) podporiť predĺženie rokovaní o prílohe k Pandemickej dohode o systéme zdieľania benefitov a prístupu k patogénom (PABS). Návrh nepovažuje za dostatočne rozpracovaný. Vyplýva to z návrhu smernice pre postup delegácie na zasadnutí, ktorý vláda odsúhlasila na stredajšom rokovaní. Zasadnutie WHA sa uskutoční od 18. do 23. mája vo švajčiarskej Ženeve.
Svetovému zdravotníckemu zhromaždeniu budú na zasadnutí predložené výstupy z rokovaní Medzivládnej pracovnej skupiny (IGWG) o prílohe k Pandemickej dohode o PABS vo forme rozhodnutia. „Schválením uvedeného rozhodnutia vezmú členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na vedomie dosiahnutý progres v rokovaniach a súčasne schvália predĺženie rokovaní o prílohe PABS k Pandemickej dohode o jeden rok,“ ozrejmil rezort zdravotníctva.
Slovensko plánuje odsúhlasiť pokračovanie rokovaní o texte prílohy. „SR bude počas nadchádzajúcich rokovaní naďalej apelovať, aby textový návrh prílohy PABS obsahoval najvyššiu možnú mieru ochrany biologickej bezpečnosti, právne záväzného režimu zodpovednosti za škody a ochrany osobných údajov,“ uvádza sa v stanovisku, s ktorým majú zástupcovia SR vystúpiť v prípade prijímania rozhodnutia konsenzom aj hlasovania o rozhodnutí. Slovenskú delegáciu povedie štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Michal Štofko.
Predĺženie kľúčových rokovaní WHO
Delegácie členských štátov WHO v marci predĺžili rokovania o chýbajúcej kľúčovej časti pandemickej dohody - systéme PABS. Ten má vytvoriť spravodlivý mechanizmus na zdieľanie vzoriek patogénov s pandemickým potenciálom a následné zdieľanie prínosov, ktoré z nich vyplývajú, ako sú vakcíny, testy a liečba. Cieľom rokovaní je dohoda na tom, ako bude systém fungovať v praxi.
Prelomovú pandemickú dohodu o riešení budúcich zdravotných kríz prijali členské štáty WHO v máji 2025. Ide o výsledok viac ako troch rokov rokovaní vyvolaných pandémiou ochorenia COVID-19. Cieľom dohody je zabrániť tomu, aby budúce pandémie sprevádzala nekoordinovaná reakcia štátov, aká sa prejavila počas krízy spôsobenej koronavírusom SARS-CoV-2.
