Vláda schválila dôležitú novelu: Nové domy a budovy čakajú prísnejšie požiadavky

Novelu energetickej hospodárnosti budov s navrhovanou účinnosťou 1. novembra 2026 pripravilo Ministerstvo dopravy (MD) SR. „Cieľom právnej úpravy je podporiť energetickú hospodárnosť budov a obnovu existujúceho fondu budov vzhľadom na dlhodobý cieľ dekarbonizácie fondu budov do roku 2050. Navrhovaný zákon reflektuje postupnosť dosiahnutia cieľov oboch smerníc,“ uviedlo MD.

Sektor budov patrí medzi kľúčové oblasti klimatickej politiky Európskej únie, ktorá prijala ciele klimatickej neutrality do roku 2050. Problémom je vysoká energetická náročnosť existujúcich budov a ich závislosť od fosílnych palív, čo vedie k významným emisiám skleníkových plynov a prispieva ku klimatickej zmene.

Novela určuje novú definíciu budovy s nulovými emisiami, ako aj obsah plánu obnovy budov a pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť (minimálne normy energetickej hospodárnosti). „Ďalej zavádza požiadavku na zavedenie systému pasportov obnovy budovy, na inštaláciu zariadení, ktoré využívajú slnečnú energiu v budove,“ priblížilo MD.

Novela taktiež upravuje aj zákon o správcoch bytových domov a zákon o vlastníctve bytov

Zároveň rozširuje požiadavku na infraštruktúru pre udržateľnú mobilitu miernym zvýšením doterajšej povinnosti, a to vybaviť nabíjacími bodmi a infraštruktúrou vedenia pre elektrické vozidlá, pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej budovy, ktorá má viac ako päť parkovacích miest, resp. nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami. Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov zo smernice z 19. mája 2010 už obsahuje platné znenie zákona o energetickej hospodárnosti budov. Zákon napríklad upravuje povinnosť energetickej certifikácie, obsah dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a zabezpečenie prechodu výstavby budov po roku 2020 na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Novela upravuje aj zákon o správcoch bytových domov a zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhujú sa najmä potrebné úpravy vo vzdelávaní správcov vyplývajúce zo zákona o vzdelávaní dospelých. Požiadavky súvisiace s pravidelnou kontrolou vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov sú v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR. To ich prevezme návrhom zákona, ktorý nahradí zákon o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vrátane zmeny živnostenského zákona a zákona o energetickej efektívnosti.

Vybrané úlohy dohľadu nad poskytovateľmi ESG ratingov má vykonávať NBS

Vybrané úlohy vyplývajúce z európskeho nariadenia o ratingových činnostiach v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia (ESG) má na Slovensku vykonávať Národná banka Slovenska (NBS). Vyplýva to z návrhu novely zákona o dohľade nad finančným trhom z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Nariadenie o ESG ratingoch z roku 2024 je súčasťou balíka opatrení týkajúcich sa udržateľného financovania v Európskej únii (EÚ). Jeho účelom nie je podľa MF harmonizovať metodiky na výpočet týchto ratingov, ale zvýšiť ich transparentnosť. Cieľom je tiež zjednodušiť využívanie potenciálu vnútorného trhu a únie kapitálových trhov, ako aj prispieť k prechodu na udržateľný a inkluzívny hospodársky a finančný systém v EÚ. Dohľad nad poskytovateľmi ESG ratingov vo všeobecnosti vykonáva Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA). Táto inštitúcia je však oprávnená žiadať príslušné orgány v jednotlivých členských štátoch, aby vykonávali v jej mene konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste. Zároveň by ich mala informovať o vyšetrovaní na území štátu.

„Podstatou zmien zákona je určenie Národnej banky Slovenska ako príslušného orgánu v Slovenskej republike, ktorý bude vykonávať vybrané úlohy a aktivity vyplývajúce z nariadenia,“ priblížil v predkladacej správe rezort financií. Súčasťou návrhu je aj úprava vybraných ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ministerstvo takisto navrhuje zmeny v zákone o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorých cieľom je odstrániť nedostatky transpozície iného európskeho nariadenia. Novela by mala byť podľa návrhu účinná od 1. novembra 2026.

Činnosť technických služieb by mohla vykonávať právnická osoba štátu

Činnosť technických služieb (technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality a montáže plynových zariadení) by mohla vykonávať právnická osoba štátu zriadená alebo založená Ministerstvom dopravy (MD) SR. Vyplýva to z návrhu novely zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke z dielne MD SR, ktorý na svojej schôdzi v stredu schválila vláda.

„Činnosť technickej služby technickej kontroly (TK), technickej služby emisnej kontroly (EK), technickej služby kontroly originality (KO) a technickej služby montáže plynových zariadení v súčasnosti môžu vykonávať fyzické osoby - podnikatelia alebo právnické osoby, ktorým MD SR vydalo poverenie na základe uskutočneného výberového konania,“ priblížil v predkladacej správe k novele zákona rezort dopravy.

Dôvodom vypracovania návrhu zákona je podľa ministerstva dopravy okrem iného zabezpečiť aj implementáciu euronariadenia o schvaľovaní necestných pojazdných strojov prevádzkovaných na verejných pozemných komunikáciách a dohľade nad trhom s nimi, ako aj zabezpečiť zjednodušenie administratívnych procesov v oblasti TK, EK, KO a montáže plynových zariadení.

Zosúladenie spočíva podľa MD v predĺžení pravidelných priebežných overení plnenia podmienok na vykonávanie TK z dvoch na tri roky, v umožnení vyhľadať platnosť TK na základe parametra identifikačného čísla vozidla VIN alebo evidenčného čísla vozidla, či v znížení minimálneho počtu technikov TK, ktorých musí zamestnávať stanica technickej kontroly. „Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2027, čím sa zároveň zabezpečí dostatočne dlhá lehota na oboznámenie sa s navrhovaným zákonom,“ dodal rezort dopravy.

Do systému štátom podporovaného bývania vstupuje piaty investičný partner

Realitný fond správcovskej spoločnosti 365.invest sa stane piatym investičným partnerom v systéme štátom podporovaného nájomného bývania. V dlhodobom horizonte plánuje postaviť, nadobudnúť a prevádzkovať na Slovensku minimálne 3000 nových bytov. Vyplýva to z návrhu investičnej zmluvy, ktorý v stredu schválila vláda. „Navrhovaný investičný partner splnil všetky kritériá výberu investičných partnerov,“ píše sa v materiáli, ktorý Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) predložila prostredníctvom svojho zakladateľa Ministerstva dopravy SR.

Vláda zároveň schválila návrh dodatkov k investičným zmluvám medzi AŠPNB a investičnou spoločnosťou Hestia SICAV a medzi AŠPNB a Slovak Affordable Living SICAV. Dodatkami sa majú do zmlúv premietnuť zmeny kritérií výberu investičných partnerov, ktoré vláda schválila vo februári tohto roka. Požiadavka minimálnej čistej hodnoty aktív investičného partnera sa vtedy znížila z pôvodných 100 miliónov eur na 50 miliónov eur. Agentúra má v súčasnosti štyroch investičných partnerov, ktorými sú Kooperativa poisťovňa - Vienna Insurance Group, Slovak Affordable Living SICAV, BWSG a Hestia SICAV. Dlhodobou ambíciou AŠPNB je zabezpečiť postavenie 100.000 nájomných bytov.

Z Programu Slovensko boli k 17. 4. zazmluvnené projekty za 8,16 mld. eur

Alokácia Programu Slovensko je vo výške 12,59 miliardy eur. Z alokácie boli k 17. aprílu 2026 v 363 výzvach pre potenciálnych žiadateľov o nenávratný finančný príspevok sprístupnené finančné prostriedky vo výške 11,29 miliardy eur, čo predstavuje 89,65 % z alokácie. Zazmluvnených bolo 3479 projektov za 8,16 miliardy eur, čo predstavuje 64,82 % z alokácie. Vyplýva to z informatívneho materiálu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktorý v stredu na svojej schôdzi schôdzi zobrala na vedomie vláda.

„Program Slovensko úspešne splnil pravidlo n+3 za rok 2025, pričom k 31. decembru 2025 bolo dosiahnuté plnenie na úrovni 110 % stanoveného finančného záväzku. V roku 2026 bude potrebné vyčerpať kumulatívne minimálne 2,21 miliardy eur, pričom aktuálne zostáva vyčerpať 217,82 milióna eur. Riziko nesplnenia pravidla n+3 v roku 2026 je nízke, a to najmä v dôsledku presunu časti alokácie do nových priorít Modernizovanej politiky súdržnosti a získania dodatočnej zálohovej platby z Európskej komisie,“ priblížilo ministerstvo investícií.

Na druhej strane, riziko nesplnenia pravidla n+3 v nasledujúcich rokoch (2027 - 2029) podľa MIRRI výrazne narastá, a to vzhľadom na vysoké ročné objemy čerpania, ktoré bude potrebné dosiahnuť, ako aj na kumuláciu výdavkov ku koncu programového obdobia.

„Z pohľadu vyhlasovania výziev bol plán na rok 2025 splnený na úrovni 65,67 % z hľadiska počtu výziev, pričom z hľadiska objemu alokácie bol plán prekročený a dosiahol úroveň 116,07 %,“ spresnilo MIRRI. „V ďalšej časti predkladaného materiálu sú uvedené vybrané implementačné problémy, najmä nízke kontrahovanie alokácie Programu Slovensko, nízke čerpanie zakontrahovaných národných projektov, neproporčné čerpanie jednotlivých sprostredkovateľských orgánov a integrovaných územných investícií, ako aj neuspokojivý stav implementácie projektov informatizácie, projektov v gescii Ministerstva zdravotníctva SR a projektov financovaných z Fondu na spravodlivú transformáciu,“ dodalo ministerstvo investícií.

Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií pozostáva z 19 opatrení

Akčný plán Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií na roky 2026 - 2028 pozostáva z 19 opatrení. Najväčší dôraz kladie na podporu firemného výskumu a vývoja, rozvoj strategických iniciatív a posilnenie inovačného ekosystému. Vyplýva to z návrhu aktualizácie Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030, ktorý schválila vláda na stredajšom rokovaní.

„Akčný plán národnej stratégie na roky 2026 - 2028 reaguje na vyvíjajúce sa potreby výskumného a inovačného ekosystému, ako aj na potreby nadviazať na končiaci sa plán obnovy a odolnosti. Reflektuje na skúsenosti s implementáciou akčného plánu národnej stratégie v období rokov 2023 - 2025,“ uviedlo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, ktoré návrh predložilo.

Priblížilo, že ďalšie opatrenia sa sústreďujú na viaceré oblasti vrátane inštitucionálneho financovania, kvalitnej infraštruktúry, súťažného financovania špičkového výskumu a vývoja, financovania z Európskej únie či podpory talentu. Zameriavajú sa aj na zjednodušenie implementačných procesov a efektívnu koordináciu opatrení.

MŠVVaM pripomenulo, že koordináciu plnenia opatrení akčného plánu zabezpečí Výskumná a inovačná autorita na Úrade podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. „Na účely monitoringu predkladá každý rok vláde SR informáciu o plnení cieľov a opatrení národnej stratégie, a to na základe pravidelných informácií od gestorov opatrení a spolupracujúcich subjektov,“ dodalo. Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030 je hlavný strategický dokument, ktorý určuje zámery, ciele a priority SR a princípy dobrého riadenia a efektívnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Je záväzným východiskovým dokumentom na prípravu súvisiacich strategických a koncepčných materiálov vednej, technickej a inovačnej politiky štátu.

Sociálna poisťovňa skončila rok 2025 s prebytkom 1,261 mld. eur

Sociálna poisťovňa (SP) hospodárila v roku 2025 s bilančným prebytkom viac ako 1,261 miliardy eur, čo je takmer o 10 miliónov eur viac, ako predpokladal schválený rozpočet. Výsledok ovplyvnili najmä nižšie výdavky oproti plánu a stabilný výber poistného. Vyplýva to z účtovnej závierky SP, ktorú v stredu schválila vláda.

Celkové príjmy poisťovne dosiahli bez zarátania prevodov z minulých rokov takmer 14,925 miliardy eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 98,9 %. Príjmy poisťovne vrátane prevodov z minulých rokov dosiahli ku koncu roka 15,839 miliardy eur. „Kľúčovým faktorom bol vyšší výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorý prekročil plán o viac ako 212 miliónov eur,“ uvádza SP. Naopak, nižší ako plánovaný bol prevod zo štátneho rozpočtu, ktorý zaostal o 295 miliónov eur.

Výdavky Sociálnej poisťovne dosiahli 14,578 miliardy eur, čo predstavuje 98,6 % rozpočtu. Najväčšiu časť, až 87,5 %, tvorili výdavky na dôchodkové dávky. Hodnota týchto dávok dosiahla 12,760 miliardy eur. Poisťovňa v roku 2025 vyplatila aj 13. dôchodky v objeme takmer 926 miliónov eur a zohľadnila i valorizáciu dôchodkov o 2,1 %, ktorá znamenala dodatočné výdavky vo výške viac ako 245 miliónov eur. Priemerné zvýšenie dôchodku predstavovalo 11,13 eura mesačne.

Najväčší objem zo zdrojov Sociálnej poisťovne smeroval do starobného poistenia, kde fond presiahol 8,76 miliardy eur. Rezervný fond solidarity dosiahol viac ako dve miliardy eur. Sociálna poisťovňa zároveň pokračovala v modernizačných projektoch, pričom z Plánu obnovy a odolnosti SR čerpala vyše 2,5 milióna eur, napríklad na projekt tzv. životných situácií. Účtovná závierka poukazuje aj na vývoj v druhom pilieri. Poisťovňa evidovala viac ako 2,05 milióna sporiteľov a vybrala príspevky vo výške vyše 1,107 miliardy eur. Dôchodkovým správcovským spoločnostiam následne postúpila viac ako 1,137 miliardy eur.

Kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín sa spresnia

Kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín sa spresnia a jednoznačne zadefinujú. Vyplýva to z návrhu novely zákona o potravinách z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu na svojej schôdzi schválila vláda. „Cieľom návrhu zákona je jednoznačne a transparentne definovať kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín. Táto potreba vyplýva zo správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR z roku 2023 s názvom Kontrola bezpečnosti potravín v SR. V nej kontrolný úrad identifikoval existenciu tzv. šedých zón, teda prevádzok, ktoré sú síce podľa NKÚ riadne kontrolované, avšak aktuálne znenie zákona o potravinách vymedzuje kompetencie príslušných orgánov nedostatočne a nejasne,“ priblížil v predkladacej správe agrorezort.

MPRV podotklo, že doterajšie opatrenia na riešenie uvedených nejasností realizované formou dohody o spolupráci medzi Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR a Úradom verejného zdravotníctva SR nemajú charakter trvalého a zákonom upraveného riešenia. „Navrhované právne ukotvenie kompetencií v rámci návrhu zákona prispeje k zabezpečeniu jednotného, efektívneho a bezproblémového výkonu kontrolných činností, zvýši právnu istotu a zároveň posilní dôveru verejnosti v systém úradnej kontroly potravín,“ zdôraznilo MPRV. Agrorezort doplnil, že návrh zákona sa predkladá s rozpormi s Klubom 500, Potravinárskou komorou Slovenska, Republikovou úniou zamestnávateľov, Zväzom obchodu SR a Slovenskou asociáciou moderného obchodu.

Novela zákona spresňuje podmienky náhradnej a dopytovej dopravy

Novela zákona o osobnej doprave schválená v stredu vládou prináša do legislatívy jednoznačné vymedzenie náhradnej autobusovej dopravy a dopytovej dopravy. Súčasne obsahuje zmeny legislatívno-technického charakteru, a spresnenie a usmernenie existujúcich administratívnych procesov. Vyplýva to z materiálu predloženého Ministerstvom dopravy (MD) SR.

„Cieľom návrhu zákona je zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, v spolupráci s partnermi v oblasti verejnej osobnej dopravy. Požiadavky sa v prevažnej miere týkajú právnej úpravy dopytovej dopravy, náhradnej autobusovej dopravy a precizovania kompetencií národnej dopravnej autority vo vzťahu k objednávateľom a organizátorom,“ uviedol rezort v predkladacej správe k materiálu.

Úprava náhradnej autobusovej dopravy reaguje podľa MD na potrebu odstránenia právnej neistoty pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti počas výluk na dráhovej infraštruktúre, najmä vo vzťahu k určeniu práv a povinností zúčastnených subjektov a informovaniu cestujúcich. Úprava dopytovej dopravy vytvára jednoznačný právny rámec pre flexibilnejšie a hospodárnejšie zabezpečovanie dopravnej obslužnosti vo verejnom záujme najmä v územiach s nízkym dopytom po pravidelnej doprave.

Návrh novely zákona obsahuje okrem legislatívneho ukotvenia náhradnej dopravy cestujúcich a právnej úpravy dopytovej dopravy aj spresnenie podmienok udeľovania povolení na prevádzkovanie liniek, úpravu poskytovania dopravných informácií či legislatívno-technické úpravy reagujúce na aplikačné nedostatky. Okrem toho zákon napríklad rozširuje kompetenciu zisťovať totožnosť cestujúceho, ktorý sa nepreukázal preukazom totožnosti, aj o obecnú políciu, ale tiež rozširuje sa okruh osôb, ktoré môžu kontrolovať cestovné lístky v pravidelnej doprave tak, aby tieto osoby nemuseli byť zamestnancami dopravcu, ale napríklad zamestnancami organizátora integrovaného dopravného systému, objednávateľa a prípadne iné poverené osoby.

Novela Trestného poriadku mení systém benefitov pre spolupracujúce osoby

Od doterajšej filozofie poskytovania benefitov prípravného konania spolupracujúcim osobám v podobe odloženia vznesenia obvinenia či prerušenia trestného stíhania má Trestný poriadok prejsť k systému benefitov formou mimoriadneho zníženia trestu, prípadne upustenia od potrestania spolupracujúcej osoby, a to vždy až v súdnej fáze trestného konania po podaní obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste. Vyplýva to z návrhu novely Trestného poriadku, ktorý v stredu schválila vláda.

„Účelom navrhovanej právnej úpravy je posilniť efektívnosť odhaľovania a dokazovania najzávažnejších foriem trestnej činnosti, najmä trestných činov organizovanej kriminality, korupcie, terorizmu a úmyselných násilných trestných činov, prostredníctvom precizovania hmotnoprávnych benefitov pre páchateľov, ktorí sa podieľajú na ich objasnení,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR ako predkladateľ v dôvodovej správe k návrhu.

Rezort ďalej tvrdí, že zmenou sa posilní väzba medzi priznaním benefitu a konkrétnym prínosom spolupracujúcej osoby pre objasnenie trestnej činnosti. „Navrhovanou úpravou sa zároveň odstraňujú aplikačné nejasnosti pri posudzovaní podmienok pre priznanie týchto benefitov a vytvára sa jednotnejší rámec pre rozhodovaciu činnosť súdov,“ dodalo MS. V nadväznosti na zmenu koncepcie poskytovania benefitov sa má primerane zmeniť aj definícia spolupracujúcej osoby.

Okrem českej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti pri návrhu zmien inšpiroval aj talianskym právnym poriadkom. Zaviesť sa má po jeho vzore povinnosť 180 dní pre spolupracujúcu osobu, ktorej boli poskytnuté alebo sľúbené benefity, vypovedať úplne a pravdivo o všetkej trestnej činnosti, ktorú spáchala, ako aj o tej, ktorú spáchali iné osoby a vie o nej. Spolupracujúca osoba by v tejto lehote mala takisto povinnosť vydať výnosy z jej trestnej činnosti alebo označiť veci v jej dispozícii, ktoré sú výnosom, aby sa predišlo prípadom, v ktorých orgány činné v trestnom konaní ako jeden z benefitov umožnia osobe užívať nezákonne získaný majetok. Uvedené podľa MS aj zjednodušuje a zefektívňuje postup pri odčerpávaní uvedených výnosov z trestnej činnosti. Lehota 180 dní má plynúť od dňa spísania záznamu o spolupráci. Zaviesť sa má aj povinnosť takejto spolupracujúcej osoby po uplynutí lehoty podať záverečné vyhlásenie, v ktorom uvedie, že nepozná ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré sa týkajú jej trestnej činnosti alebo trestnej činnosti iných osôb.

„Účelom tejto úpravy je taktiež eliminovať ‚dávkovanie‘ svedeckých výpovedí spolupracujúcou osobou podľa toho, ako sa vyvíjajú konania voči nej alebo osobám, o ktorých trestnej činnosti vypovedala, prípadne na účel poskytovania dodatočných benefitov,“ vysvetlilo MS. Lehota 180 dní je podľa neho dostatočne dlhá doba na to, aby sa spolupracujúca osoba rozpamätala o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa trestnej činnosti, o ktorej vie. Súčasne sa upravuje postup, akým spôsobom majú byť tieto výpovede spolupracujúcej osoby zaznamenávané, aby sa zabránilo následným manipulovaniam s nimi.

Novelou sa upravujú aj následky nedodržania spolupráce spolupracujúcim obvineným, ktoré Trestný poriadok doposiaľ neupravoval. Podľa aktuálnej právnej úpravy na sľúbené alebo poskytnuté benefity nie je právny nárok a obe strany sú povinné pri plnení spolupráce postupovať v dobrej viere. „Avšak v prípade, že došlo k porušeniu spolupráce zo strany spolupracujúceho obvineného, bolo v podstate čisto v rukách prokurátora, ako závažne vyhodnotí toto porušenie a či pristúpi k nejakým následkom pre spolupracujúcu osobu,“ vysvetľuje MS.

Nová úprava tak explicitne stanovuje prípady, keď prokurátor musí ukončiť spoluprácu. Ide o prípady, keď spolupracujúca osoba nedodrží zákonom stanovené podmienky spolupráce. Súčasne sa zavádza aj povinnosť spolupracujúcej osoby pre poskytnutie alebo zachovanie si benefitov nespáchať nový úmyselný trestný čin v lehote troch rokov od spísania záznamu. Takýto úmyselný trestný čin sa nepovažuje za porušenie podmienok spolupráce, ak jeho závažnosť je zjavne zanedbateľná k závažnosti trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľa. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. novembra 2026.

Sociálne služby prejdú reformou financovania

Systém sociálnych služieb čakajú od konca roka 2026 zmeny v oblasti financovania, kontroly zisku aj podpory poskytovateľov. Návrh zákona, ktorý v stredu schválila vláda, upravuje financovanie sociálnych služieb v nadväznosti na reformu dlhodobej starostlivosti. Cieľom je zosúladiť legislatívu s novým zákonom o príspevku na odkázanosť a s európskymi pravidlami pre poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme. V návrhu sa spresňuje rozlišovanie poskytovateľov s cieľom dosiahnuť zisk a bez cieľa dosiahnuť zisk. „Poskytovateľ sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme sa na účely tohto zákona považuje za poskytovateľa, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk,“ uvádza v materiáli Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

Poskytovatelia služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme budú môcť prijať záväzok na obdobie maximálne desiatich rokov. Primeraný zisk v tomto režime už nebude možné použiť ľubovoľne, ale musí byť účelovo viazaný na zvyšovanie úrovne štandardov kvality a rozvoj odborných činností. Nová legislatíva zavádza mechanizmus vrátenia nadmernej náhrady, ktorá vzniká vtedy, ak verejné príspevky presiahnu skutočné náklady poskytovateľa vrátane primeraného zisku. Poskytovatelia budú musieť povinne predkladať rozpočty a následné zúčtovania, pričom zistené prebytky musia vrátiť ministerstvu do konca júna nasledujúceho roka. V prípade nepredloženia zúčtovania bude musieť poskytovateľ vrátiť všetky prostriedky prijaté z verejných zdrojov za daný rok a stratí status služby vo verejnom záujme. Vrátené prostriedky následne ministerstvo prerozdelí medzi obec, kraj a štát v pomere, v akom službu pôvodne financovali.

Novinkou je zavedenie finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky. Štát ním plánuje kompenzovať straty poskytovateľov sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v prípadoch, keď úhradu za poskytnutú službu nebolo možné získať z dôvodu oddlženia prijímateľa alebo pre nemajetnosť v dedičskom konaní. Podľa dôvodovej správy ide o formu celospoločenskej solidarity s cieľom posilniť dlhodobú udržateľnosť služieb pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Návrh zákona bol v skrátenom pripomienkovom konaní, pretože bez zosúladenia slovenskej legislatívy s európskou by Slovensku hrozili sankcie a ohrozenie plnenia míľnikov z plánu obnovy. Napriek tomu k nemu subjekty vzniesli 145 pripomienok, z toho 52 zásadných. Rezort 46 pripomienok, z toho desať zásadných, akceptoval.

Vláda zmenila zákon o vnútrozemskej plavbe, uvoľňuje nakladanie s majetkom

Nakladanie s majetkom v správe štátnej spoločnosti Verejné prístavy by malo byť jednoduchšie a mohol by byť použitý pri komerčnom financovaní tejto spoločnosti. Vyplýva to z novely zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorú v stredu schválila vláda. Zmena zároveň prináša možnosť odlíšiť jadrové územia určené na kľúčové strategické prístavné činnosti od území, pri ktorých je opodstatnené uvažovať o odlišnom rozvojovom alebo komerčnom využití.

Cieľom návrhu zákona je podľa Ministerstva dopravy (MD) SR nastavenie majetkového a prevádzkového rámca spoločnosti Verejné prístavy tak, aby boli vytvorené predpoklady pre ich ďalší rozvoj prostredníctvom komerčného financovania pri súčasnom využití finančných zdrojov súkromného kapitálu. „Návrh zákona vytvára ekonomicko-právne podmienky na to, aby spoločnosť Verejné prístavy mohla fungovať ako ‚market unit', t. j. financovať sa primárne z vlastných príjmov a komerčných zdrojov,“ priblížil rezort. V praxi sa podľa ministerstva ukazuje, že existujúca právna úprava v niektorých častiach neumožňuje primerane pružné rozhodovanie o ďalšom funkčnom smerovaní prístavných území, o usporiadaní majetkových vzťahov a o príprave rozvojových a modernizačných projektov.

Novela zákona je podľa MD postavená na tom, aby sa právne a ekonomické znaky verejných prístavov Slovenskej republiky posunuli smerom k trhovejšiemu a komerčne financovateľnému modelu. Zmena má uvoľniť obmedzenia nakladania s majetkom, ktorý je pri súčasnej úprave silno chránený, no podľa rezortu dopravy „na bankové a projektové financovanie právne takmer nepoužiteľný“. „Ochranný režim prioritného investičného majetku preto síce formálne chráni majetok, ale súčasne znižuje jeho schopnosť slúžiť ako základ rozvoja a financovania,“ dodalo ministerstvo.