BRATISLAVA - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil 19. februára 2026 svoje rozhodnutie v prípade Ivanová proti Slovenskej republike z 29. januára 2026. Prípad sa týkal zaistenia majetku v rámci prebiehajúceho trestného konania.
Sťažovateľke obvinenej z legalizácie príjmu z trestnej činnosti bol zaistený majetok na účely prípadného trestu prepadnutia majetku. Sťažovateľka sa na ESĽP sťažovala na porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručujúceho ochranu majetku a článku 6, garantujúceho právo na spravodlivé súdne konanie.
ESĽP konštatoval, že rozhodnutie o zaistení majetku z mája 2021 malo zákonný základ v § 425 Trestného poriadku a slúžilo všeobecnému záujmu. Sťažovateľka namietala, že zaistenie majetku bolo neprimerané najmä preto, že nebolo vzaté do úvahy, že bola samoživiteľkou dvoch maloletých detí a zaistené boli aj jej bankové účty (okrem sumy 410 EUR), v dôsledku čoho nemala prístup k úsporám a žiadnemu zdroju príjmu. ESĽP konštatoval, že takéto argumenty nevzniesla vo svojej ústavnej sťažnosti, o ktorej ústavný súd rozhodol v júli 2022. Ďalej poukázal na vysvetlenie vlády a dôvody uvedené v reakcii na sťažovateľkinu sťažnosť prokuratúrou v rozhodnutí z februára 2022, že zaistenie majetku sa v zmysle zákona nevzťahuje na príjem potrebný na každodenné potreby.
Čo sa týkalo sťažovateľkinho bytu a ostatného majetku, zaistenie sa vzťahovalo iba na prevod alebo zaťaženie tohto majetku, nie na jeho užívanie. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že vnútroštátne orgány nevzali do úvahy dĺžku konania a rozdiel medzi výškou škody a hodnotou jej zaisteného majetku, ESĽP opäť poukázal na to, že takéto argumenty nevzniesla na vnútroštátnej úrovni. Zároveň konštatoval, že k zaisteniu došlo krátko po vznesení obvinenia, že preskúmavanie rozhodnutia o zaistení majetku ústavným súdom nebránilo sťažovateľke žiadať o zrušenie zaistenia a že ústavný súd vec preskúmal. Časť sťažnosti týkajúcu sa zaistenia majetku v máji 2021 preto ESĽP odmietol ako zjavne nepodloženú.
Čo sa týka ďalšieho vývoja ohľadom zaistenia jej majetku, osobitne zamietnutia žiadosti sťažovateľky z januára 2022 o zvýšenie nezaistenej sumy prokuratúrou, ESĽP sa stotožnil s námietkou vlády, že táto časť je neprijateľná pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, pretože sťažovateľka nenamietala zamietnutie jej žiadosti pred ústavným súdom, ani ho o zamietnutí jej žiadosti neupovedomila počas konania o jej sťažnosti proti rozhodnutiu o zaistení majetku z mája 2021. ESĽP vyhlásil sťažnosť v celku za neprijateľnú. Rozhodnutie je konečné.
