BRATISLAVA - Štátne orgány v pôsobnosti ministerstiev vnútra, financií či práce a aj iné inštitúcie majú priebežne vykonávať kontroly mimovládnych neziskových organizácií. Zamerať sa majú predovšetkým na dodržiavanie zákonných podmienok ich fungovania. Vyplýva to z materiálu, ktorý vláda schválila v stredu. Vládny kabinet tým reagoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý podľa vlády zablokoval zvýšenie transparentnosti mimovládok.
archívne video
„Navrhuje sa, aby príslušné štátne orgány využili všetky existujúce zákonné kontrolné mechanizmy a vykonali kontroly mimovládnych neziskových organizácií so zameraním na dodržiavanie zákonných podmienok ich činnosti, financovania a hospodárenia s osobitným dôrazom na čerpanie a využívanie verejných prostriedkov, ako aj na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a právnych predpisov o verejnom obstarávaní a ochrane osobných údajov,“ uviedol v materiáli Úrad vlády SR, ktorý ho na rokovanie kabinetu predložil.
Ústavný súd minulý rok skonštatoval, že novela zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby je v rozpore s Ústavou SR a dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Legislatíva podľa súdu odporuje článkom ústavy týkajúcich sa základných ľudských práv a slobôd, ako aj politických práv. Legislatíva zavádzala pre mimovládne organizácie napríklad povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami.
Agenda súdnych sporov súvisiacich s NFŠ prejde do výlučnej pôsobnosti MCRŠ
Právne zastupovanie štátu v kauze súvisiacej s projektom Národného futbalového štadióna (NFŠ) prejde do výlučnej agendy Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR. Vyplýva to z návrhu ďalšieho postupu v súvislosti s NFŠ, ktorý v stredu schválila vláda.
„Cieľom predloženého materiálu je odstrániť pochybnosti o pôsobnosti a kompetenciách v súvislosti s projektom výstavby NFŠ v Bratislave a súdnymi spormi týkajúcimi sa tohto projektu,“ vysvetlil minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý), ktorý návrh na rokovanie vlády predložil. „Zároveň má zabezpečiť bezproblémový postup, právne zastupovanie a právne úkony, ktoré sú potrebné v záujme SR a príslušných orgánov zastupujúcich SR v tejto záležitosti,“ dodal.
Schváleným návrhom sa zrušia doterajšie uznesenia vlády z rokov 2020 a 2021, ktoré koordináciou právneho zastúpenia štátu v spore poverovali viacero subjektov - Úrad vlády SR i Úrad podpredsedu vlády SR pre legislatívu a naposledy Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. „Vznikla tak paradoxná, nelogická a právne problematická situácia, v rámci ktorej tretí subjekt - aktuálne Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, ktorý nie je procesnou stranou sporu ani v jednom zo štyroch vedených súdnych konaní, disponoval právami a povinnosťami klienta vo vzťahu k advokátovi,“ upozornil MCRŠ.
Kompetencie prešli na rezort športu
Rezort pripomína, že aj súdy zastávajú právny názor, že všetky spory týkajúce sa NFŠ patria do oblasti športu a že príslušné kompetencie v oblasti športu prešli priamo zákonom z ministerstva školstva na MCRŠ. Poukazuje tiež na to, že je to práve rezort športu a cestovného ruchu, ktorý vystupuje v konaniach ako účastník, respektíve strana sporu a zároveň zástupca SR, ktorá je taktiež stranou sporu. Z tohto dôvodu považuje za „nevyhnutné, logické a racionálne“, aby pokyny pre právne zastupovanie mohlo udeľovať priamo MCRŠ.
V kauze okolo výstavby NFŠ sa vedú štyri samostatné konania, týkajú sa vyplatenia dotácie, určenia kúpnej ceny, riešia tiež náhradu škody aj zmluvnú pokutu. V prípade vyplatenia dotácie už súd na prvom stupni zamietol žalobu, ktorou sa štát domáhal vrátenia vyše 27-miliónovej štátnej dotácie na výstavbu štadióna. Minister Huliak v reakcii uviedol, že v ďalších troch sporoch má štát veľkú šancu uspieť, odvolal sa na právnu analýzu.
NFŠ na mieste pôvodného štadióna na bratislavskom Tehelnom poli začali stavať v roku 2016. Projekt realizovala spoločnosť NFŠ, s ktorou štát v zastúpení ministerstva školstva podpísal ešte v roku 2013 bez súťažného konania memorandum definujúce podmienky výstavby. Štát sa zaviazal odkúpiť nekomerčnú časť štadióna, rovnako poskytnúť dotáciu vyše 27 miliónov eur. V lete 2020 vláda oznámila, že na základe právnych analýz štadión neodkúpi a požadovala vrátenie dotácie.
Vláda vyhlásila stav ropnej núdze, Slovnaftu požičia do 250.000 ton ropy
Štát uvoľní zo štátnych hmotných rezerv ropu pre bratislavskú rafinériu Slovnaft v objeme do 250.000 ton. V reakcii na prerušenie dodávok ropy ropovodom Družba o tom v stredu rozhodla vláda, keď zároveň vyhlásila stav ropnej núdze. Na výpožičku ropy rafinéria zloží finančnú zábezpeku alebo bankovú záruku vo výške jej evidenčnej hodnoty.
Ropovod Družba bol na ukrajinskom území poškodený v dôsledku vojenského konfliktu s Ruskom ešte koncom januára a doteraz neboli dodávky obnovené. Slovnaft môže ropu dovážať okrem Družby aj cez ropovod Adria, ktorý ale doteraz využíval iba na alternatívne dodávky a pokrýval ním spoločne so svojou materskou spoločnosťou MOL len menšiu časť výroby.
Nábeh na plné využitie Adrie by mal podľa rafinérie trvať 20 - 30 dní a uvoľnenie ropy zo štátnych rezerv vo výške do 250.000 ton by malo pokryť minimálne jeden mesiac prevádzky Slovnaftu. Pôžička by mala trvať maximálne do septembra tohto roka a Slovnaft by mal počas tohto obdobia postupne ropu vrátiť. Núdzové zásoby sú vo vlastníctve Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.
Spoločný list Sakovej a Szijjártóa
Ministerstvo hospodárstva SR uplynulý utorok informovalo, že rezortná šéfka Denisa Saková (Hlas-SD) a maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó podpísali spoločný list adresovaný chorvátskej strane s výzvou na umožnenie dodávok ruskej ropy prostredníctvom ropovodu Adria ako jednej z možných alternatívnych trás.
Hoci chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar na sociálnej sieti v utorok uviedol, že Chorvátsko nedovolí, aby boli ohrozené dodávky paliva do strednej Európy a je pripravené pomôcť vyriešiť akútne narušenie v rámci práva EÚ a predpisov OFAC, preprava ruskej ropy Adriou je otázna. EÚ totiž zakázala dodávky ruskej ropy tankermi a bez nich sa táto ropa do Chorvátska nedostane.
Vláda vymenovala splnomocnenca pre Národný a regionálny partnerský plán
Ladislav Šimko bude splnomocnencom vlády SR pre Národný a regionálny partnerský plán. Post má zastávať od štvrtka (19. 2.). Do funkcie ho kabinet vymenoval na stredajšom rokovaní. Schválil tiež štatút splnomocnenca.
„Hlavnou náplňou činnosti splnomocnenca je podpora a koordinácia prípravy a realizácie Národného a regionálneho partnerského plánu v SR v spolupráci s vládou, ministerstvami, orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektmi s cieľom zabezpečiť včasnú prípravu a systémové nastavenie efektívnej realizácie hlavného strategického dokumentu pre využívanie zdrojov Európskeho fondu pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, poľnohospodárstvo a vidiek, rybárstvo a námorné záležitosti, prosperitu a bezpečnosť na roky 2028 - 2034,“ uvádza sa v štatúte.
Vláda minulý týždeň schválila návrh procesu prípravy Národného a regionálneho partnerského plánu (NRPP). Vyplýva z neho, že NRPP - základný strategický dokument pre čerpanie fondov EÚ v období rokov 2028-2034 - má vláda schváliť najneskôr do 31. októbra 2027.
Vláda súhlasila so zmenami stanov firmy EUROFIMA, jej akcionárom je aj ZSSK
Vláda v stredu odsúhlasila návrh zmien stanov Európskej spoločnosti na financovanie železničných koľajových vozidiel (EUROFIMA). Zmeny sa týkajú článkov stanov upravujúcich jej fungovanie. Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti ich odsúhlasilo vlani 16. októbra, jej akcionárom je aj Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). Vyplýva to z návrhu zmien stanov firmy, ktorý na vláde predložil minister dopravy SR Jozef Ráž (nominant Smeru-SD).
EUROFIMA so sídlom vo švajčiarskom Bazileji sa zameriava najmä na financovanie nákupu a modernizácie železničných koľajových vozidiel pre členské spoločnosti za prijateľných cenových podmienok. Združuje 25 členských štátov a jej akcionármi sú hlavne národné železničné spoločnosti.
ZSSK vlastní v spoločnosti EUROFIMA 1300 akcií s podielom približne 0,5 %, pričom vláda SR napríklad ručí za finančné záväzky vlakového osobného dopravcu voči spoločnosti. ZSSK do roku 2009 prijala na obnovu, modernizáciu a nákup železničných koľajových vozidiel finančnú výpomoc od EUROFIMA v celkovom objeme takmer 140 miliónov eur. Všetky finančné výpomoci boli postupne refinancované úvermi od komerčných bánk, posledná výpomoc bola refinancovaná v roku 2020.
