Zmena v Národnej rade: Pellegrini podpísal novelu rokovacieho poriadku

„Ide o autonómnu záležitosť Národnej rady, ako si upraví svoje vnútorné záležitosti. Prezident nemá dôvod do tejto úpravy zasahovať, pokiaľ neprekračuje ústavné rámce,“ odôvodnil podpis Pellegrini. Novela zákona prináša viaceré zmeny. Zavádza napríklad maximálnu dĺžku času na rozpravu o bode programu. Špecifikuje tiež nežiaduce správanie poslancov a sprísňujú sa sankcie. Ruší sa aj povinnosť čítať pozmeňujúci návrh v pléne. Dĺžka času na rozpravu o bode programu bude po novom stanovená na najviac 37,5 hodiny, v prípade diskusie o programovom vyhlásení vlády či štátnom rozpočte na najviac dvojnásobok 37,5 hodiny. NR SR zároveň bude môcť na návrh aspoň dvoch klubov rozhodnúť o skrátení či predĺžení dĺžky času. „Dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12,5 hodiny,“ píše sa v úprave.

archívne video

Stanovená dĺžka času na rozpravu sa bude rovnomerne deliť medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov. „Každý klub si bude môcť flexibilne hospodáriť s časom podľa svojich potrieb a podľa vecného zamerania bodu programu,“ argumentovali koaliční poslanci, ktorí za úpravou stoja. Do rozpravy sa budú môcť zákonodarcovia prihlasovať od jej začiatku, v jej priebehu až do skončenia, a to aj opakovane. Poslanec sa do nej bude môcť prihlásiť i v prípade, ak si jeho klub už vyčerpal čas, a to najmä na účel neskoršieho odovzdania písomného prejavu, respektíve pozmeňujúceho návrhu. Novela tiež upravuje dĺžky rečníckeho času. Navrhovateľ a spravodajca budú mať na úvodné a záverečné slovo najviac desať minút, v rozprave najviac 40 minút. „Do limitu 40 minút sa započítava aj prednes pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ich faktické poznámky a procedurálne návrhy,“ uvádza sa v novele. Aj ďalšie osoby, ktorým parlament umožní vystúpiť, budú mať maximálne 40 minút.

Úprava rieši aj správanie poslancov. Špecifikuje nežiaduce správanie a sprísňuje sankcie. „Predsedajúci najprv vyzve poslanca na zachovanie poriadku. Ak výzva neviedla k náprave, predsedajúci poslanca vykáže. Vykázanie poslanca z dôvodu narušenia poriadku na schôdzi už nebude sankcionované jedným neospravedlneným dňom na schôdzi, ale stratou jedného mesačného platu vrátane paušálnych náhrad a príplatkov,“ píše sa v novele. Do rokovacieho poriadku sa dopĺňa i ustanovenie o obliekaní zákonodarcov. Po novom tiež bude zakázané vyhotovovať a používať plagáty a transparenty v sále, nielen ich vnášať. Vymedzuje sa zároveň tzv. diskrétna zóna okolo rečníckeho pultu a okolo miest určených pre šéfa, podpredsedov NR SR a členov vlády. „Cieľom je zamedziť rušivým vplyvom ostatných poslancov, respektíve osôb prítomných na schôdzi, pričom do predmetnej zóny sa bude dať vstúpiť iba po súhlase rečníka, respektíve predsedajúceho alebo týchto osôb,“ priblížili poslanci. Úprava tiež zakazuje používať v sále telefóny na telefonovanie či vyhotovovanie záznamov.

Ruší sa tiež povinnosť čítať pozmeňujúci návrh v pléne NR SR. „Bude postačovať, aby bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh zverejnený najneskôr do začatia rokovania o bode programu,“ doplnili predkladatelia. Zavádza sa i povinnosť predkladať informatívne konsolidované znenie pri návrhu noviel zákonov. Špecifikujú sa podmienky pri účasti verejnosti na balkóne. V rokovacom poriadku po novom bude i ustanovenie o tom, že na schôdzi, ktorú šéf NR SR zvolal na žiadosť aspoň pätiny poslancov, sa nebude môcť rokovať o návrhu, ktorý je už súčasťou prebiehajúcej schôdze. Úprava rieši aj parlamentné výbory a situácie, keď bol predseda odvolaný alebo sa funkcie vzdal a nepoveril výkonom svojich právomocí podpredsedov výboru. Novela má byť účinná od 15. mája tohto roka.

Podpísal aj nový zákon o obchodnom registri

Slovenský obchodný register prejde zásadnou reformou. Cieľom je zjednodušiť podnikanie, zvýšiť dôveryhodnosť údajov a prepojiť obchodný register s ďalšími štátnymi databázami. Vyplýva to z nového zákona o obchodnom registri, ktorý podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Nová legislatíva nahradí súčasný zákon z roku 2003.

Zmena má podľa predkladateľa, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, prispieť k znižovaniu administratívnej záťaže podnikateľov a reflektovať na technický vývoj a požiadavky súčasnosti. Zámerom je vytvoriť komplexný hmotnoprávny a procesnoprávny prístup, ktorý v jednom právnom predpise sústredí väčšinu pravidiel vedenia obchodného registra.

Nové znenie zákona rozširuje možnosti prepojenia obchodného registra s ostatnými, najmä referenčnými registrami, čím by sa mal znížiť počet administratívnych krokov zapísaných osôb. Tým sa má dosiahnuť zásada „jedenkrát a dosť“ a znížiť zaťaženie podnikateľského prostredia efektívnou spoluprácou orgánov verejnej moci.

Z organizačno-procesného hľadiska sa zachováva duálny systém zapisovania údajov do obchodného registra prostredníctvom registrového súdu a notára. Novinkou je možnosť rezervácie obchodného mena spoločnosti ešte pred jej vznikom. „V súvislosti s prvozápismi obchodných spoločností sa zavádza možnosť podania návrhu na registráciu aj bez dokladania živnostenského oprávnenia. V prípade jednoznačne špecifikovaného okruhu voľných živností vznikne živnostenské oprávnenie spoločnosti registráciou do obchodného registra,“ vysvetlil predkladateľ v dôvodovej správe.

Zároveň s cieľom zvýšenia dôveryhodnosti údajov v obchodnom registri zákon stanovuje, aby zakladateľský dokument každej právnej formy obchodnej spoločnosti bol vyhotovený vo forme notárskej zápisnice alebo zmluvy autorizovanej advokátom.

Poslanci Národnej rady (NR) SR prostredníctvom schválenej právnej normy novelizovali aj zákon o štátnom podniku. Zmena umožní zakladateľovi navýšiť kmeňové imanie v štátnom podniku aj o ďalšie veci a majetkové práva ako tie, ktoré mu boli zverené pri jeho založení alebo tie, ktoré boli nadobudnuté v priebehu podnikania. Cieľom tohto postupu má byť zabezpečenie činnosti podniku. Úprava nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Nová úprava obchodného registra bude účinná od 17. augusta 2026, a to vzhľadom na previazanie s vývojom a funkčnými požiadavkami nového systému obchodného registra financovaného z plánu obnovy a odolnosti.

Novela zákona o bankách, ktorá upravuje aj ďalšie zákony

Novelou zákona o bankách sa do slovenského právneho poriadku preberá európska smernica, ktorá sa týka najmä právomoci v oblasti dohľadu, sankcií, pobočiek z tretích krajín a environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia (smernica CRD VI).

„Hlavným cieľom úprav obsiahnutých v smernici CRD VI je posilniť odolnosť bankového sektora v EÚ a zaistiť lepšiu ochranu finančnej stability. Smernica CRD VI podporuje harmonizáciu rámca bankového dohľadu a v konečnom dôsledku prehlbuje vnútorný trh pre bankovníctvo. Smernica CRD VI preberá do európskej legislatívy súbor reforiem medzinárodných štandardov (Basel III) dohodnutých Bazilejským výborom pre bankový dohľad,“ vysvetlilo Ministerstvo financií (MF) SR.

Na základe schválených pozmeňujúcich návrhov v Národnej rade (NR) SR sa investičným partnerom v systéme štátom podporovaného nájomného bývania bude môcť stať aj podielový fond, teda subjekt kolektívneho investovania, ktorý nie je právnickou osobou. Úprava reaguje na potrebu umožniť účasť širšieho spektra subjektov v tomto systéme.

Poslanci upravili aj zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Obciam a vyšším územným celkom sa v máji poskytne suma minimálne na úrovni 70 % z jednej dvanástiny prognózovaného ročného výnosu daní, na ktoré majú nárok. Cieľom je stabilizovať príjmy samospráv v mesiaci, v ktorom je vždy najnižší prevod týchto daní. Preplatky sa vysporiadajú neskôr počas roka.

Novelou zákona o evidencii tržieb sa posúva účinnosť povinných bezhotovostných platieb z 1. marca na 1. mája tohto roka. Dôvodom je vytvorenie časového priestoru na úpravu súvisiacich procesov. Na základe novely zákona o platobných službách zasa poskytovateľ platobných služieb nebude môcť do konca roka 2027 požadovať poplatok za vykonanie bezhotovostnej platby prostredníctvom QR kódu, pokiaľ na to využíva technické riešenie od Finančného riaditeľstva SR. Dôvodom úpravy je podpora využívania tohto druhu platieb.

Novela zákona o energetike určuje Ministerstvo hospodárstva (MH) SR ako povoľujúci orgán podľa európskeho nariadenia o postupnom ukončení dovozu ruského plynu a príprave ukončenia dovozu ruskej ropy (REPowerEU). Cieľom je, aby rezort mohol uplatňovať toto nariadenie v praxi. Zavádza tiež pokuty pre fyzické a právnické osoby za porušenie nariadenia REPowerEU.

Zákonodarcovia novelizovali aj zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Rozšírili tak okruh prijímateľov peňazí z plánu obnovy. Prijímateľom určeným rozhodnutím vlády môže byť po novom aj právnická osoba, ktorá buď sama vykonáva, alebo má v pôsobnosti subjekt, ktorý vykonáva úlohy vo verejnom záujme. A to vtedy, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie míľnikov a cieľov plánu obnovy.

Pri záverečnom hlasovaní v NR SR prešli tiež viaceré úpravy zákona o hazardných hrách. Národná lotériová spoločnosť Tipos bude môcť vykonávať svoju činnosť aj mimo územia SR. Pribudne tiež možnosť hrať číselné lotérie na samoobslužných stávkových termináloch a produktové portfólio Tiposu sa rozšíri o možnosť prijímať stávky na výsledky číselných lotérií.