BRATISLAVA - Obyvatelia a vedenie bratislavskej Dúbravky sa búria proti plánom na výstavbu vzdušného vedenia cez Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla. Projekt by podľa nich znamenal masívny výrub lesa v území s najvyšším stupňom ochrany a trvalé narušenie prírodného prostredia v CHKO Malé Karpaty. Vznikla preto petícia, ktorej cieľom je zastaviť výstavbu vedenia.
Devínska Kobyla a jej okolie patria k najcennejším prírodným územiam Bratislavy. Pre obyvateľov Dúbravky sú miestom oddychu, športu, prechádzok a každodenného kontaktu s prírodou. Práve preto vyvolal veľké znepokojenie zámer vybudovať nové vzdušné elektrické vedenie, ktoré by prechádzalo cez lesy na úpätí Devínskej Kobyly a zasiahlo aj do územia s najvyšším stupňom ochrany.
Starosta bratislavskej Dúbravky Martin Zaťovič uvádza, že Západoslovenská distribučná, a.s., prostredníctvom spoločnosti SPIE Elektrovod, a.s., predložila Mestskej časti Bratislava–Dúbravka projektovú štúdiu „Nové vedenie 2×110 kV Stupava/Podunajské Biskupice – Volkswagen Bratislava/Lamač“. Trasa vedenia má viesť cez Horné Krčace, Jezuitské lesy, Bielu studničku, Švábsky vrch, Dúbravskú hlavicu a Veľkú lúku, následne popri železničnej trati Bratislava – Břeclav a ďalej cez poľnohospodársku krajinu až do rozvodne Volkswagen Slovakia.
Zásah do prírody v rozsahu 16 futbalových ihrísk
Celková dĺžka plánovaného vedenia je 9,2 kilometra, pričom až 3 kilometre prechádzajú cez lesné územie na úpätí Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, ktorá je súčasťou CHKO Malé Karpaty. Ide o územie s najvyšším stupňom ochrany, upozorňuje Zaťovič.
Vedenie má zo zákona ochranné pásmo široké 38 metrov. "Na jeho zabezpečenie by bolo potrebné vyrúbať približne 114 000 m² lesa, čo zodpovedá rozlohe približne 16 futbalových ihrísk a toto územie následne dlhodobo udržiavať v bezlesnom stave. Pravidelné odstraňovanie vegetácie nad 3 m výšky by predstavovalo trvalý a nevratný zásah do prírodného prostredia, s negatívnym vplyvom na miestnu faunu a flóru," upozorňuje Zaťovič, ktorý dodáva, že trasa zároveň prechádza panoramatickým hrebeňom nad Dúbravkou a v oblasti Veľkej lúky zasahuje biokoridor Veľkolúckeho potoka.
Petícia
Zástupcovia občanov spolu s odborníkmi navrhli riešenie, ktoré by sa vyhlo lesným porastom a využilo už existujúce ochranné pásma. Takýto variant by minimalizoval ekologické škody a zároveň umožnil realizáciu potrebnej infraštruktúry. Napriek tomu, že alternatíva bola predložená, pôvodný zámer pokračuje ďalej. Preto sa obyvatelia rozhodli konať. V reakcii na predložený zámer vznikla petícia s názvom „STOP výstavbe vzdušného elektrického vedenia 110 kV na úpätí Devínskej Kobyly“. Jej cieľom je podľa signatárov ochrániť prírodné územie a presadiť šetrnejšie riešenia.
Petícia žiada Mesto Bratislava o dva zásadné kroky. Prvým je zrušiť koridor pre vzdušné vedenie 110 kV v trase Horné Krčace – Volkswagen Slovakia v platnom Územnom pláne Bratislavy (ÚPN 2007). Jeho zrušením by sa predišlo výrubu lesov v CHKO Malé Karpaty, narušeniu panorámy nad Dúbravkou stožiarmi VVN, trvalému zaťaženiu rozvojovej lokality Veľká lúka, devastácii lesov, lúk a záhrad a obmedzeniu nakladania s pozemkami v ochrannom pásme a zníženiu ich hodnoty.
Druhým krokom je zamedziť výstavbe nových vzdušných vedení VVN na území Dúbravky a Bratislavy. V prípade nevyhnutnej potreby nových energetických trás obyvatelia žiadajú uprednostniť podzemné káblové vedenia, minimalizovať dopady na obyvateľov a životné prostredie.
Reakcia Západoslovenskej distribučnej
Spoločnosť Západoslovenská distribučná pre Bratislavské noviny uviedla, že každý zásah do lesných území vníma ako krajné riešenie, no nové vedenie 2×110 kV je podľa nej nevyhnutné pre budúce zabezpečenie energetických potrieb Bratislavy. Ako pripomína hovorkyňa Michaela Dobošová, koridor je v územnom pláne hlavného mesta zapísaný už viac ako 20 rokov a rastúce zaťaženie sústavy súvisí aj s rozvojom Dúbravky. Trasa má podľa nej úplne obchádzať Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, pričom zásah do lesného porastu sa týka územia mestskej časti Dúbravka.
ZSE zároveň pokračuje v spracúvaní štúdií realizovateľnosti a pripravuje viacero variantov trasovania vedenia. Preverujú sa alternatívy, ktoré by znížili zásah do lesov, vrátane vyvýšených stožiarov či podzemnej káblovej trasy. Ako doplnila hovorkyňa, v decembri 2025 sa zástupcovia spoločnosti stretli so starostom Dúbravky a diskutovali o jednotlivých možnostiach, pričom každý variant prináša svoje obmedzenia, ktoré bude potrebné posúdiť v spolupráci so samosprávami.
Plánovaný horizont realizácie projektu je rok 2035. ZSE deklaruje, že pri zásahoch do zalesnených území uplatňuje ekologický manažment koridorov (ECM), ktorý má zabezpečiť obnovu stabilných a pestrých ekosystémov. Podľa Dobošovej tento prístup podporuje prirodzenú vegetáciu, neohrozuje bezpečnosť vedenia a zároveň zvyšuje biodiverzitu a odolnosť územia voči zmene klímy.
