Poslanci odštartovali rokovací deň: Ďalej sa venujú zmene Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad

Parlament má v utorok rokovať do 20.00 h. Poslancov čaká aj hlasovanie. Rozhodnúť by mali o návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Ten má zmeniť spôsob poskytovania príspevku a zaviesť novú pozíciu pracovníka dlhodobej starostlivosti.

Poslanci procedurálnym návrhom uzavreli rozpravu o zmene ÚOO na nový úrad

Poslanci Národnej rady (NR) SR uzavreli rozpravu o návrhu vlády na zriadenie nového úradu namiesto súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Odsúhlasili si totiž procedurálny návrh predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD).

Opozícia tento postup kritizovala. Hovorila o zarezaní demokratickej rozpravy. „Je to obrovská hanba, je to veľké memento pre demokraciu na Slovensku,“ okomentoval predseda opozičného poslaneckého klubu Slovensko - Za ľudí Michal Šipoš. Aj Marián Čaučík (KDH) namietal ukončenie rozpravy takýmto spôsobom. „Celý ten proces bol zlý. Uťali rozpravu druhýkrát a myslíme si, že ju utnú aj tretíkrát v treťom čítaní. Je to valec demokracie,“ doplnil.

Opozícia opätovne tlmočila aj svoje výhrady k zákonu. Myslí si, že oslabuje postavenie oznamovateľov korupčnej činnosti. Verí, že ho prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše. PS tvrdí, že cieľom legislatívy je pomsta koalície. „Jediným dôvodom tohto zákona je odstrániť súčasnú šéfku úradu,“ podotkol líder PS Michal Šimečka. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) upozornila na možný rozpor legislatívy s európskym právom. „Môžeme očakávať sankcie, rovnako ako pri zmene ústavy. Európska komisia jasne deklarovala, že zmena vedenia úradu hrubým politickým zásahom je problém, ktorý sa nedá napraviť. Úprimne, divila by som sa, keby po tomto schválila ďalšiu platbu z plánu obnovy,“ doplnila.

Poslanci definitívne schválili reformu financovania sociálnych služieb

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok definitívne schválili reformu financovania sociálnych služieb. Nový zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby zmení spôsob poskytovania príspevku a zavedie novú pozíciu pracovníka dlhodobej starostlivosti. Právnu normu prerokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní.

Za návrh hlasovalo 78 zo 144 prítomných zákonodarcov. Ostatní sa hlasovania zdržali. Príspevok na pomoc pri odkázanosti bude po novom dostávať priamo odkázaná osoba. Sama rozhodne o jeho využití, či už na úhradu výdavkov na neformálnu starostlivosť poskytovanú príbuznými v domácom prostredí alebo na formálnu, kde patria ambulantné a terénne formy sociálnych služieb poskytované inými pracovníkmi. Výška príspevku sa bude odvíjať od stupňa odkázanosti.

Pre piaty, najťažší stupeň odkázanosti na pomoc ide o sumu 1010 eur, ak sa však v tomto stupni nachádza dieťa, tak sa príspevok navýši ešte o 200 eur. Štvrtý stupeň odkázanosti bude na úrovni 830 eur, v prípade dieťaťa sa príspevok rovnako navýši o 200 eur. Tretí stupeň bude v sume 600 eur, druhý stupeň 460 eur a prvý stupeň 230 eur. Zmenou je tiež to, že príspevok na pomoc pri odkázanosti môžu využiť až traja opatrovatelia, ktorí sa môžu striedať a popritom aj pracovať, a to bez ohľadu na výšku ich príjmu. V súčasnosti mohla využiť príspevok len jedna osoba.

Zavádza sa nová pozícia pracovníka dlhodobej starostlivosti

Vznikne aj nová pracovná pozícia v podobe pracovníka dlhodobej starostlivosti, ktorý bude môcť vykonávať širší rozsah úkonov (celkovo 36) súvisiacich s ošetrovateľskou starostlivosťou. Všetky jeho ošetrovateľské úkony budú zároveň uhrádzané zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Poslanci zároveň odmietli viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Veronika Veslárová (PS) navrhovala, aby sa zachoval nárok na výplatu príspevku aj za mesiac, v ktorom odkázaná osoba zomrela, ak jej v tom mesiaci bola poskytovaná neformálna starostlivosť, a potom aj v nasledujúcom mesiaci. Simona Petrík (PS) zase chcela presadiť, aby aj odkázané osoby v treťom stupni odkázanosti mali možnosť rozdeliť si príspevok na formálnu a neformálnu činnosť.

Odmietnutý bol tiež pozmeňujúci návrh opozičných poslancov Petra Stachuru a Andrey Turčanovej (obaja z KDH), ktorí chceli zaviesť pre zariadenia sociálnych podnikov a zariadenia sociálnoprávnej kurately poskytujúce ošetrovateľskú starostlivosť povinnosť viesť evidenciu o miere potreby zdravotnej starostlivosti u jej prijímateľov.

Návrhy na zmeny príspevkov boli odmietnuté

Turčanová podala aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré tiež neboli schválené. Týkali sa napríklad poskytnutia príspevku pre opatrovateľa odkázanej osoby na pomoc za kalendárny mesiac, v ktorom táto osoba zomrela aj v nasledujúcom mesiaci či zvýšenia príspevku na pomoc pri odkázanosti pri poskytovaní formálnej starostlivosti aj pri kombinovanej starostlivosti. Odmietnutá bola aj podmienka, aby kvalifikačný kurz pre pracovníka dlhodobej starostlivosti poskytovali výhradne stredné zdravotnícke alebo vysoké školy.

Poslanci neschválili ani viaceré pozmeňujúce návrhy Martiny Bajo Holečkovej a Vladimíra Ledeckého (obaja SaS). Predkladatelia navrhovali zjednotenie ambulantných služieb, ktoré sa týkajú rehabilitačných centier a domovov sociálnych služieb, aby boli financované na rovnakej úrovni ako špecializované zariadenia. Navýšiť sa mala podľa nich aj výška finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej služby na rehabilitačné stredisko a domovy sociálnych služieb.

Zákon nadobudne účinnosť postupne, a to od 1. januára 2026, ďalej od 1. júla a 31. decembra budúceho roka. Dôvodom sú úpravy, pri ktorých poskytovatelia sociálnych služieb aj samosprávy potrebujú čas na realizáciu zmien.

Poslanci odobrili viaceré pozmeňujúce návrhy

Poslanci schválili aj viaceré pozmeňovacie návrhy z výborov. Od 1. júla 2026 sa vyššie územné celky (VÚC) zapoja do spolufinancovania neverejných pobytových zariadení pre seniorov a opatrovateľskej služby. Od roku 2027 preto dostanú naviac 0,7 % z podielových daní, ktoré budú musieť účelovo použiť na financovanie sociálnych služieb. Dovtedy má zvýšené náklady preplatiť ministerstvo práce.

V prípade, že sa opatrovateľ sám stará o odkázanú osobu a domácnosť nemá vyšší príjem ako trojnásobok životného minima, bude môcť získať príplatok na využitie služieb ambulantného zariadenia. Zároveň sa ruší aj limit 80 hodín na mesiac na formálnu starostlivosť poskytovanú súbežne s neformálnou starostlivosťou.

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré vzniknú po 30. júni 2026, no budú vo výstavbe alebo budú mať podanú žiadosť o povolenie novej stavby do 31. decembra 2025 a už investovali finančné prostriedky do projektovej dokumentácie, budú zaradené do koncepcie VÚC. Kapacity zariadenia, ktoré v súčasnosti existujú alebo tie, kde už prebiehali investičné zámery, musia byť zohľadnené ako miesta vo verejnom záujme v koncepcii VÚC minimálne do konca roka 2033.

Zákon nadobudne účinnosť postupne, a to od 1. januára 2026, ďalej od 1. júla a 31. decembra budúceho roka. Dôvodom sú úpravy, pri ktorých poskytovatelia sociálnych služieb aj samosprávy potrebujú čas na realizáciu zmien.

Do rozpravy v 3. čítaní o zmene ÚOO na nový úrad sa prihlásilo 55 poslancov

Do rozpravy k tretiemu čítaniu k vládnemu návrhu na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad sa prihlásilo 55 poslancov. Poslanec môže podľa rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR v treťom čítaní navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb. „Tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy,“ uvádza sa.

Návrh je z dielne ministerstva vnútra. Má priniesť transformáciu ÚOO na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten má okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. Okrem toho rieši aj preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.

Opozícia sa obráti na ÚS

Opozícia sa pre zákon na zriadenie nového úradu namiesto súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) obráti na Ústavný súd (ÚS) SR. Opätovne ho kritizuje. Hovorí o likvidácii nezávislého úradu. Upozorňuje aj na možný rozpor s Ústavou SR a európskym právom. Vyzýva prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby legislatívu vetoval. Uviedli to opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR po hlasovaní, pri ktorom parlament zákon schválil.

„Okamžite odíde na ÚS SR podanie ešte predtým, než to, ako pevne verím, zavetuje prezident, aby ÚS SR mohol čo najskôr túto vec posudzovať. Bude to podanie PS aj ďalších opozičných poslancov,“ uviedol líder hnutia PS Michal Šimečka. Zároveň tlmočil výhrady k legislatíve. Koalícii vyčítal aj legislatívny proces. „Museli tu v rýchlosti pretlačiť zákon o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov, aby sa pomstili jeho predsedníčke, museli zbúrať všetky parlamentné pravidlá,“ podotkol.

Zákon opätovne kritizovala aj SaS. Vyzvala slovenskú hlavu štátu, aby ho nepodpísala a poslala na opätovné prerokovanie do parlamentu. „Ficova vládna koalícia stráca úplne všetky zábrany. Na Medzinárodný deň boja proti korupcii schválili zjavne prokorupčný zákon. Dvakrát kvôli tomu skrátili rozpravu a neumožnili poslancom povedať svoje výhrady. Ten zákon je zlý. Je zlý aj po schválení pozmeňujúceho návrhu z dielne Tibora Gašpara (Smer-SD). Všetky podstatné problémy v ňom ostávajú. Likviduje sa nezávislý úrad, vyhadzujú jeho predsedníčku, čím sa spochybňuje nezávislosť tejto inštitúcie, oslabuje sa ochrana oznamovateľov, oslabí sa ochrana obetí trestných činov a bude možné prehodnocovať už poskytnutú ochranu,“ skonštatoval poslanec Ondrej Dostál (SaS).

Svoj nesúhlas s legislatívou vyjadrilo aj Hnutie Slovensko. Namietalo tiež legislatívny proces. „Táto vláda už nemá absolútne žiadnu hanbu, aby rokovala tak, ako to má byť rokované, to znamená v riadnom legislatívnom procese. Lámu cez koleno všetky procesy, všetky inštitúcie, ktoré na Slovensku sú, ktoré držia tú demokraciu,“ poznamenal predseda poslaneckého klubu Slovensko - Za ľudí Michal Šipoš. Schválenie návrhu označil za čierny deň pre demokraciu. KDH považuje hlasovanie koalície za facku všetkým ľuďom, ktorí sa korupcii postavili. „Veríme, že prezident túto právnu normu nepodpíše, a takisto pridávame svoje podpisy na podanie na Ústavný súd,“ dodal Marián Čaučík (KDH).

DPH sociálnych podnikov

Súčasné nastavenie pomáha „okrádaniu“ štátu na dani z pridanej hodnoty (DPH) cez niektoré sociálne podniky. Ak sa tento problém podarí vyriešiť, daň sa im nemusí zvýšiť. Uviedol to v utorok minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v záverečnom slove k návrhu novely zákona o DPH, v ktorom sa mala okrem iného zvýšiť daň pre sociálne podniky zo súčasných 5 % na 19 %. Zmena pravidiel pre sociálne podniky, vrátane DPH, by sa však mala podľa neho riešiť naraz a nie po častiach. Dohoda v koalícii je taká, že by o tom mala Národná rada (NR) SR rokovať až začiatkom budúceho roka.

Kamenický upozornil na štatistiky, podľa ktorých počet sociálnych podnikov zásadne nestúpa, na druhej strane ale výrazne rastú ich tržby. „Niektoré sociálne podniky, ktoré majú 5 % DPH, získajú zákazku a čo urobia? Všetky subdodávky idú cez 23 % DPH a takýto sociálny podnik si vypýta vratku od štátu,“ priblížil s tým, že takto štát prichádza o peniaze a hrozí, že ak sa pravidlá nezmenia, tento problém bude ešte narastať.

Šéf rezortu financií však nesúhlasí s tým, aby sa v tejto chvíli riešila iba otázka DPH bez iných zmien v sociálnych podnikoch. Podľa vlastných slov o tom komunikoval aj s ministrom práce Erikom Tomášom (Hlas-SD). „To, čo sa tu momentálne udialo, dal sa nejaký časový priestor na to, január, február, aby sa táto vec vyriešila. Odporučím aj nášmu poslaneckému klubu, aby DPH zatiaľ zostala taká, aká je... Ak sa to nastaví tak, že nebudú stúpať tie tržby, že nebude unikať DPH, tak nebude treba toto riešiť takýmto spôsobom,“ doplnil Kamenický.

Povinné elektronické faktúry

Od začiatku roka 2027 budú mať firmy na Slovensku povinnosť vyhotovovať elektronické faktúry. Vyplýva to z novely zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok definitívne schválili. Nepriamou novelou zaviedli aj možnosť uzatvárania dohôd o poskytnutí vyrovnávacieho príspevku pre sociálne podniky na kratšie obdobie ako kalendárny rok. Ďalšie zmeny týkajúce sa sociálnych podnikov sa do zákona nedostali.

Hlavným cieľom novelizácie je podľa Ministerstva financií (MF) SR transpozícia európskej smernice a zavedenie povinnej elektronickej fakturácie pre zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi DPH, ako aj povinné digitálne oznamovanie údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe v reálnom čase. „Prechodným ustanovením zákona o DPH bude s účinnosťou od 1. januára 2027 do 30. júna 2030 zavedená povinnosť pre platiteľov dane vyhotoviť a prijímať faktúry v ustanovenom elektronickom formáte, ako aj povinnosť elektronicky oznamovať údaje z tuzemských dodaní tovarov a služieb,“ uviedol rezort financií v dôvodovej správe. Každá zdaniteľná osoba, ktorá je povinná vyhotoviť elektronickú faktúru, bude zároveň povinná zabezpečiť, aby ju vedela zaslať alebo prijať doručovacou službou.

S účinnosťou od 1. júla 2030 bude zavedená pre zdaniteľné osoby povinnosť vyhotoviť a prijímať faktúry v štruktúrovanom elektronickom formáte aj pri cezhraničných dodaniach tovarov alebo služieb, ako aj povinnosť digitálne oznamovať údaje o týchto dodaniach. „V nadväznosti na zavedenie povinnosti digitálne oznamovať údaje o cezhraničných dodaniach tovarov alebo služieb sa s účinnosťou od 1. júla 2030 ruší povinnosť podávať súhrnný výkaz,“ doplnilo MF. Rozšírené právomoci správcu dane pri registrácii dvoch alebo viacerých, formálne nezávislých, zdaniteľných osôb na registráciu skupiny z úradnej moci ako jedného platiteľa DPH budú účinné už od januára budúceho roka.

Novela rozšíri aj uplatňovanie osobitného spôsobu úhrady dane, a to tak, že pri určitých transakciách vybraných platiteľov DPH bude mať daňový úrad možnosť uložiť povinnosť odberateľovi uhradiť daň z faktúry priamo na účet správcu dane vedený pre dodávateľa. Zákonodarcovia schválili aj pozmeňujúci návrh novelizujúci zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý predložil koaličný poslanec Igor Válek (Smer-SD). Vďaka nemu sa od budúceho roka umožní uzatváranie dohôd o poskytnutí vyrovnávacieho príspevku aj na kratšie obdobie ako kalendárny rok. Cieľom je priebežná kontrola udržateľnosti finančnej podpory pre sociálne podniky.

Pôvodne sa mali v rámci novely riešiť aj ďalšie zmeny týkajúce sa sociálnych podnikov. Išlo napríklad o zvýšenie DPH z 5 % na 19 % či obmedzenie maximálnej výšky vyrovnávacieho príspevku štátu na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb. Tieto však nakoniec poslanci zo zákona vynechali. Pravidlá pre sociálne podniky sa majú podrobnejšie upraviť budúci rok v osobitnej právnej norme. Skupine opozičných poslancov neprešiel pri záverečnom hlasovaní návrh na posun účinnosti novely o jeden rok. Namiesto januára 2026 a 2027 mali podľa nich jednotlivé zmeny začať platiť postupne od januára 2027 a 2028.

O skrátenom konaní k Trestnému zákonu sa má hlasovať po jeho prerokovaní

Parlament má o návrhu na skrátené legislatívne konanie k vládnej novele Trestného zákona hlasovať hneď po jeho prerokovaní. Poslanci Národnej rady (NR) SR si totiž odsúhlasili koaličný návrh s danou zmenou. Zvyčajne sa o prebratých bodoch hlasuje v blokoch o 11.00 h a 17.00 h.

Poslanci o tom, či sa o úprave bude rokovať v tzv. zrýchlenom režime, debatovali aj v utorok poobede. Rozpravu však pred hlasovacím blokom o 17.00 h nestihli dokončiť. V pléne vystúpila posledná prihlásená rečníčka Jana Hanuliaková (PS). Viacerí poslanci na ňu chceli reagovať dvojminútovými faktickými poznámkami, čo pred hlasovacím blokom nestihli.

Poslanci budú o novele Trestného zákona rokovať v zrýchlenom režime

Poslanci Národnej rady (NR) SR budú o vládnej novele Trestného zákona rokovať v tzv. skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v utorok. Novela je z dielne ministerstva spravodlivosti. Pri drobných krádežiach sa ňou má opätovne zaviesť pravidlo „trikrát a dosť“. Platiť by mala teda trestnosť priestupkovej recidívy páchateľov. Páchatelia majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku.

Rokovací deň ukončený debatou o novele Trestného zákona

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili utorkové rokovanie 43. schôdze debatou o vládnej novele Trestného zákona. Návrh je aktuálne v prvom čítaní. Rozprava je skrátená na 12 hodín. Rokuje sa o ňom v tzv. skrátenom legislatívnom konaní. Ako prvý v debate vystúpil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD), ktorý za úpravou stojí. Zopakoval, že návrh rieši nárast drobnej kriminality. Odmietol však, že by k jej zvýšeniu viedla minulá novelizácia Trestného zákona z dielne vlády. Nárast podľa neho nesúvisí so zmenou hranice škôd pri majetkovej trestnej činnosti, ktoré úprava priniesla. Myslí si, že k nárastu prispeli zavádzajúce informácie v médiách týkajúce sa problematiky aj vyjadrenia opozičných predstaviteľov o tom, že kradnúť sa oplatí.

Zároveň avizoval, že okrem tejto novely Trestného zákona, ktorá zavádza trestnosť priestupkovej recidívy páchateľov, pripravujú aj ďalšie opatrenia na riešenie drobnej kriminality. Odmietol tiež, že by k úprave neprebehla diskusia. Vyjadril sa aj ku kritike, že sa o návrhu rokuje v tzv. skrátenom legislatívnom konaní. Upozornil pri tom na prípady rokovania v tzv. zrýchlenom režime v čase, keď bola vo vláde súčasná opozícia.

Opozícia na vystúpenie Suska reagovala kriticky. Poslankyňu Beátu Jurík (PS) mrzí, že sa koalícia pri téme drobných krádeží zbavuje zodpovednosti a prehadzuje ju na opozíciu a médiá. Myslí si, že nie je podstatné, kto za to môže, ale podstatné je, aby sa ľudia v SR cítili bezpečne. „Tak to poďme opraviť bez toho, aby ste sa zbavovali takýmto spôsobom viny. To nie je hodné ministra spravodlivosti,“ odkázala Suskovi.

Zákonodarcovia sa vrátia do lavíc opäť v stredu (10. 12.) ráno. Mali by pokračovať v debate o novele Trestného zákona. V stredu poobede by sa mal parlament venovať opozičným návrhom na odvolanie viacerých ministrov aj návrhu na vyslovenie nedôvery celej vláde.