BRATISLAVA – Keď strana Hlas-SD v roku 2020 vznikala, mala priniesť nový vietor do Slovenskej politiky a napraviť vnímanie sociálnej demokracie na Slovensku. Po piatich rokoch však strana rieši vnútorné rozbroje a kauzy, čelí kritike od koaličných partnerov a padá v prieskumoch. Na to, čo sa stalo so stranou, ktorú pred rokmi s veľkými sľubmi a očakávaniami zakladal, sa s nevôľou pozerá už aj jej niekdajší predseda prezident Peter Pellegrini.
Prezident sa vo víkendovej relácii STVR Sobotné dialógy vyjadril na margo výrokov poslanca Hlasu Michala Barteka, ktorý v parlamente označil poslankyňu SaS Máriou Kolíkovú za hyenu. Svojim niekdajším spolustraníkom odkázal, aby sa radšej "vrátili k slušnosti, k profesionalite a odbornosti".
„Ja Hlas neriadim. Ja som ho odovzdal v dobrej kondícii mojim nasledovníkom a už len teraz pozerám, nie vždy úplne s nadšením, ako narábajú s tým, čo som im nechal," pokračoval. Povedal tiež, že ho „vyrušujú” kauzy spájané s Hlasom a mali by sa prešetriť.
Strane nepomáha ani to, že Pellegrini nepovedal, či podpíše ostro kritizovaný zákon týkajúci sa rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov z dielne ministra vnútra a predsedu strany Hlas-SD Matúša Šutaja Eštoka. „Nerozumiem a verejne sa pýtam, prečo urgentnosť tohto návrhu bola tak silná, že kvôli tomu musela vláda zasadnúť v sobotu. Úplne netypicky,“ okomentoval dianie okolo zákona prezident.
Klesajúce percentá
Pellegriniho slová prišli v čase, keď strana prechádza náročným obdobím. Riešiť musí nové vnútroné spory a hrozbu straty ďalšieho poslanca, čo by spôsobilo problémy celej koalícii. Nedávno podal po škandále demisiu jej podpredseda vlády Peter Kmec a strane sa nedarí ani podľa prieskumov. Agentúra Focus jej v novembri namerala 9,1 percenta, v októbri to bolo ešte 9,4 percenta. Oba tieto mesiace skončila strana až na štvrtom mieste – predbehlo ju nielen PS a Smer-SSD, ale aj mimoparlamentná Republika. V septembri mala strana 9,7 percenta, v auguste jej Focus nameral ešte 10,1 percenta. V júli dokonca 11,7 percenta.
Agentúra AKO v novembri namerala strane 10,4 percenta, v októbri 10,8 percenta, v septembri to bolo rovných 11 percent, v auguste ešte 11,3 percenta a v júli dokonca 12,4 percenta.
Ešte horšie obstála podľa výsledkov agentúry NMS. V decembri by ju volilo len 6,5 percenta opýtaných, v hodnotení skončila až piata, okrem Republiky je predbehlo aj hnutie Slovensko. V novembri to bolo o málo viac – 7,5 percenta. V októbri 8,3 percenta, v septembri ešte 9,5 percenta, v auguste 9,2 percenta a v júli dokonca 9,7 percenta.
Hoci každý z prieskumov nameral strane iné čísla, v jednej veci sa zhodujú – Hlasu za posledné mesiace klesajú preferencie.
Strana, ktorá diktovala tempo
Ešte pred tromi rokmi pritom stranu niektoré prieskumy pasovali za víťaza volieb. V septembri 2023 následne obsadila pekné tretie miesto a so ziskom 14,7 percenta dýchala na krk Progresívnemu Slovensku. Po voľbách sa stala rozhodujúcim jazýčkom na váhach pri skladaní novej vlády a podľa koaličnej zmluvy dostala rovnaký počet ministerstiev ako víťazný Smer – sedem. K tomu ešte obsadila aj kreslo predsedu parlamentu. V tom čase ešte držal opraty v rukách jej zakladateľ Peter Pellegrini. Po jeho odchode do Prezidentského paláca však nastala pre stranu veľká zmena – mnohí voliči ju vnímali práve cez jej zakladateľa.
Pellegriniho na čele Hlasu-SD vystriedal Matúš Šutaj Eštok. Analytik NMS Mikuláš Hanes upozornil na to, že pod jeho vedením sa strana stala o niečo ráznejšou a menej stredovou, konsenzuálnou politickou stranou. „Tento fakt sa odrazil aj na skladbe elektorátu Hlasu-SD. Ten sa vo voľbách na jeseň 2023 skladal zo sklamaných voličov vtedajšej vládnej koalície, najmä hnutí OĽaNO a SME RODINA, ale združoval aj bývalých voličov Smeru-SD, ktorí v Petrovi Pellegrinim videli budúcnosť sociálno-demokratickej politiky,“ uviedol.
„Rok a pol od nástupu Matúša Šutaja Eštoka na post predsedu Hlasu-SD musíme konštatovať, že podľa aktuálnych dát opustila Hlas-SD značná časť z obidvoch vyššie spomínaných voličských skupín,“ povedal a dodal, že to by samo o sebe nebol problém, ak by dokázal Hlas-SD tieto odchody voličov nahradiť príchodom nových podporovateľov. „Na to však doteraz nenašiel recept a spolu s SNS je tak subjektom, ktorý za dva roky od parlamentných volieb prišiel o najväčší podiel podpory,“ dodal.
Vnútorné spory aj koniec Kmeca vo vláde
Strana si prešla pred pár mesiacmi turbulentným obdobím, ktoré vyústilo až do odchodu Roman Malatinca, Radomíra Šalitroša a Samuela Migaľa a rovnako tak sa musela vzdať ministerstva investície a informatizácie. Tým to však neskončilo.
V novembri skončil po škandále podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec (Hlas-SD) a jeho funkciu dočasne prevzal minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD). Kmecova demisia bola výsledkom kontroverzných výsledkov dotačných výziev na výskum a vývoj úradu podpredsedu vlády. Strana musí v tieto dni vysvetľovať, prečo dal Kmecov úrad 17 miliónov eur súkromno-štátnemu Národnému inovačnému a technologickému centru (NITC), ktoré následne kúpilo bývalý outlet od firmy Voderady Property. Za túto „slejádu“ kritizuje stranu nielen opozícia, ale aj ich koaliční partneri. Andrej Danko (SNS) sa nechal počuť, že sa mu kauza „hnusí“ a hovoril o ostrej koaličnej rade, na ktorej o probléme diskutovali.
Okrem toho Hlas-SD čelí znova vnútornému pnutiu. Kmec sa totiž rozhodol po strate postu vo vláde vrátiť do parlamentu, strana však s ním nepočíta len na pozícii rádového poslanca, ale chce z neho urobiť predsedu európskeho výboru. Tam však nastal problém, funkciu totiž zastáva posledný rebel v strane Ján Ferenčák, ktorý patril v skupine okolo Migaľa, no na rozdiel od vyššie spomínanej trojice Hlas-SD neopustil. Aktuálny zámer jeho vlastných kolegov vymeniť ho na čele výboru za Kmeca tak len znova rozdúchal vášne. O odvolaní Ferenčáka má hlasovať plénum. On zatiaľ trvá na tom, že kým sa neodhlasuje návrh na jeho odvolanie, nebude sa pri hlasovaniach prezentovať, takže súčasná koalícia bude mať 78 hlasov. Nedá sa nateraz vylúčiť, že Hlas-SD aj koalícia o Ferenčáka nakoniec prídu úplne.
