Rokovanie vlády: Predseda SAV má zabezpečiť vypracovanie vízie a stratégie rozvoja Slovenska

„Navrhuje sa, aby strategické dokumenty boli vypracované pod odbornou garanciou SAV ako nezávislý, nadstranícky a nadrezortný dokument. Cieľom vypracovaných strategických dokumentov bude na základe dôkazov pomenovať hlavné spoločenské a hospodárske výzvy, určiť ich spoločné strategické ciele a rámec ich dosahovania v horizonte presahujúcom volebné cykly,“ uvádza sa v dokumente.

Cieľom materiálu je podľa predsedu vlády schváliť východiská a postup, ako vypracovať dlhodobú víziu a stratégiu rozvoja Slovenska v horizonte roka 2040 ako dva samostatné na seba nadväzujúce materiály. Vízia a stratégia majú byť prognostickými a strategickými dokumentmi, ktoré majú svoju logickú výstavbu od spracovania situačnej analýzy Slovenska, určenia stratégie, postupnej realizácie strategických priorít a cieľov a systému kontroly napĺňania stratégie, priblížil.

Vláda vytvorila koordinačnú skupinu

Spresnil tiež, že vízia stanoví konzistentné jadro stratégie v podobe štyroch tematických pilierov, zadefinuje strategické ciele a misie v kontexte existujúcich a nových stratégií a vymedzí prierezové témy (najmä sociálnu a regionálnu dimenziu). „Na základe predbežných rámcov boli ako kľúčové piliere identifikované úspešné Slovensko, kvalitný život, udržateľná krajina a moderný štát,“ dodal predkladateľ.

Vláda pre organizovanie prác a tvorbu vízie a stratégie SK-2040 vytvorila koordinačnú skupinu, ktorá má zodpovednosť za koordináciu a dohľad nad celým procesom prípravy vízie a stratégie. S cieľom zabezpečenia vypracovania vízie a stratégie vytvorili tiež funkčnú platformu, do ktorej sú zapojení predstavitelia akademickej obce, výskumných kapacít a ďalších inštitúcií. U splnomocnenca vlády SR pre sociálny dialóg založili pracovnú skupinu, ktorá má na starosti koordináciu a konzultácie pri vypracovávaní týchto dokumentov. Premiér má víziu rozvoja Slovenska predložiť na rokovanie 31. augusta 2026 a stratégiu do 31. marca 2027.

Na pomoc a kompenzácie po mimoriadnych udalostiach pôjdu takmer 3 mil. eur

Na kompenzácie výdavkov spojených s mimoriadnymi udalosťami vyčlenil štát približne 381.000 eur. Peniaze pôjdu okresným úradom a samosprávam zasiahnutým požiarom, veternou smršťou či inými mimoriadnymi udalosťami. Okrem toho štát poskytne jednorazovú pomoc obyvateľom v celkovej výške približne 2,59 milióna eur. Vyplýva to z návrhu na úhradu výdavkov súvisiacich s úlohami a opatreniami civilnej ochrany počas mimoriadnej situácie a z návrhu na poskytnutie jednorazovej finančnej výpomoci obyvateľom po mimoriadnej udalosti, ktoré v stredu schválila vláda.

„Celkovo finančné prostriedky na záchranné práce počas 27 mimoriadnych situácií predstavujú sumu 381.355,20 eura,“ napísal rezort vnútra, ktorý materiály na rokovanie vlády predložil. Medzi mimoriadne situácie patrila napríklad veterná smršť v okresoch Bardejov, Gelnica, Prešov a Sabinov z júla, nedostatok pitnej vody v obciach Súľov - Hradná a Jatov či hromadný prílev cudzincov po vypuknutí vojny na Ukrajine do Vyšného Nemeckého.

Štát tiež poskytne jednorazovú pomoc vo výške 2,59 milióna eur. „Verifikačné komisie spolu posúdili celkovo 476 žiadostí, pričom v 36 prípadoch zistili podanie neoprávnených žiadostí. Vyčíslenie škôd podľa predložených žiadostí obyvateľov po overení, ktorí spĺňajú kritériá, je v celkovej výške 2.590.515,95 eura,“ napísalo ministerstvo. Týmto krokom chce vláda kompenzovať škody spôsobené veternou smršťou a zemetrasením v niektorých okresoch Prešovského a Košického kraja.

Novou zástupkyňou štátu v tripartite bude Jana Štilichová

Štátna tajomníčka Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR Jana Štilichová bude novou zástupkyňou v Hospodárskej a sociálnej rade (HSR). V stredu to schválila vláda.

Na tomto poste vystrieda bývalého štátneho tajomníka MCRŠ Martina Krnáča, ktorý bol odvolaný z funkcie zástupcu štátu v HSR 31. októbra 2025.

Vláda odvolala mimoriadnu situáciu v súvislosti s výskytom SLAK na Slovensku

Vláda odvolala mimoriadnu situáciu v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky (SLAK) na Slovensku. Končí sa v stredu od 20.00 h. Ministri o tom rozhodli na svojom stredajšom zasadnutí. „Cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie šíreniu vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky na území SR, zabezpečenie efektívnej koordinácie činností dotknutých subjektov pri riadení záchranných prác, vydávaní príkazov na záchranné práce a vykonávaní opatrení na riešenie tejto mimoriadnej situácie, ako aj na zmiernenie jej negatívnych následkov,“ ozrejmilo ministerstvo vnútra.

Na riešenie mimoriadnej udalosti poskytla vláda finančné prostriedky vo výške desať miliónov eur. Tieto peniaze použili na úhradu výdavkov súvisiacich s úlohami a opatreniami civilnej ochrany, riešením mimoriadnej udalosti a prijímaním opatrení. Celkový objem financií, ktoré neboli využité, je viac ako 4,32 milióna eur. Vláda tak v stredu súhlasila so zmenou použitia týchto rozpočtových prostriedkov v kapitole rezortu vnútra na krytie osobných výdavkov v súvislosti s realizáciou prác počas slintačky a krívačky.

Vládny kabinet taktiež vzal na vedomie vyhodnotenie prijatých opatrení na riešenie krízovej situácie. Slintačka a krívačka, alebo aj aftózna horúčka, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie zvierat. Postihuje najmä hovädzí dobytok, kozy, ovce, ošípané, ale aj voľne žijúcu raticovú zver a iné párnokopytníky. Prvý prípad slintačky a krívačky potvrdili testy 21. marca 2025 na troch farmách na juhu Slovenska po viac ako 50 rokoch. Zaznamenaných bolo spolu šesť ohnísk. Akým spôsobom sa vírus dostal do stredoeurópskeho priestoru, je stále predmetom vedeckého zisťovania.

Eurofondy čerpáme na 11,5 %, v roku 2026 hrozí ich čiastočné prepadnutie

Čerpanie eurofondov z Programu Slovensko sa ku koncu októbra zvýšilo na 11,52 % z celkovej čiastky 12,59 miliardy eur. V rámci pravidla N+3 musíme do konca tohto roka vyčerpať ešte 69,42 milióna eur, čo je realistické, no aby sme zabránili prepadnutiu časti eurofondov v budúcom roku, bude treba vyčerpať minimálne ďalších 2,12 miliardy eur, čo je bez radikálnych opatrení nereálne. Upozornilo na to Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) v materiáli, ktorý v stredu schválila vláda.

MIRRI spresnilo, že aktuálne sú v Programe Slovensko 2021 - 2027 vyhlásené výzvy v hodnote 10,64 miliardy eur, čo je 84,48 % z celkovej alokácie. Zazmluvnených je 2601 projektov v hodnote 6,01 miliardy eur. Od začiatku roka pribudlo 72 výziev vo výške 1,71 miliardy eur, podpísali sa zmluvy v objeme 1,49 miliardy eur a čerpanie eurofondov narástlo o 1,07 miliardy eur.

Aby Slovensko nemuselo časť nevyčerpaných eurofondov vracať do Bruselu, má podľa schváleného materiálu pomôcť revízia Programu Slovensko a prerozdelenie financií v rámci jednotlivých kapitol, zrýchlenie kontrahovania a čerpania eurofondov a zrýchlenie procesov verejného obstarávania.

Vláda zároveň v uznesení schválila úlohy pre jednotlivých ministrov. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) má v rámci voľných prostriedkov Programu Slovensko, z alokácie Fondu na spravodlivú transformáciu, v gescii SIEA vyhlásiť výzvu pre finančné nástroje. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) má za úlohu ukončiť výberový proces v rámci predloženého národného projektu „Hydrogeologický prieskum Slovenska v oblastiach s nedostatkom dokumentovaných množstiev podzemných vôd“.

Ďalším projektom, ktorý má zabezpečiť zrýchlenie čerpania eurofondov je národný projekt „Modernizácia a výstavba Verejného prístavu Bratislava - predprojektová a projektová príprava“. Ten má minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) zazmluvniť do konca tohto roka. Rovnako má Ráž ukončiť výberový proces v rámci predložených národných projektov diaľnic „D3 Kysucké Nové Mesto - Oščadnica“ a „D3 Žilina, Brodno - Kysucké Nové Mesto“. Poslednú úlohu dostal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD), ktorý má do konca roka zazmluvniť schválený národný projekt „Zriadenie a činnosť Národného skríningového centra“.

Inšpektoráty práce by mali stratiť právnu subjektivitu

Inšpektoráty práce by mali pre konsolidáciu stratiť právnu subjektivitu. Vyplýva to návrhu novely zákona o inšpekcii práce z dielne Ministerstva práce, sociálny vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý v stredu schválila vláda. Účinnosť by novela mala nadobudnúť 1. januára 2026. Vládny kabinet navrhuje parlamentu legislatívu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

„Zámerom návrhu zákona je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä s cieľom konsolidácie verejných financií. Na ten účel sa navrhuje strata právnej subjektivity inšpektorátov práce, ktoré sa stanú preddavkovými organizáciami napojenými na rozpočet Národného inšpektorátu práce,“ spresnil rezort práce. Zároveň sa navrhuje ustanoviť oblasti, v ktorých bude mať inšpektorát práce naďalej spôsobilosť konať (byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, vykonávať správu pohľadávok).

Vláda schválila zmeny v zákone o verejnom obstarávaní

Novela zákona o verejnom obstarávaní, predložená Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, by mala zefektívniť proces kontroly vykonávanej Úradom pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľským orgánom. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý v stredu schválila vláda SR. Zároveň požiadala Národnú radu (NR) SR o prerokovanie materiálu v skrátenom legislatívnom konaní.

„Súčasné procesy verejného obstarávania spolu s nevyhnutnou aktualizáciou rizikového prístupu sa prejavujú v niektorých aspektoch ako prekážka v efektívnej implementácii investícií financovaných z fondov Európskej únie. Každé predĺženie tohto stavu zvyšuje riziko prepadnutia finančných prostriedkov z európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch a brzdí kľúčové strategické investície, čím priamo ohrozuje plnenie dôležitých hospodárskych záujmov SR a rozvoj hospodárstva,“ vysvetlil predkladateľ materiálu. Novela prináša viacero zmien v oblasti kontrol a realizácie zákaziek. Stanovuje napríklad, že zadávanie zákazky môže realizovať nielen prijímateľ, ale aj partner, keďže partner sa spolupodieľa na realizácii projektu s prijímateľom.

Navrhované znenie ďalej umožní vykonať kontrolu zmeny zmluvy všetkých nadlimitných zákaziek na základe výsledkov rizikovej analýzy. „Podmienkou pre začatie kontroly po uzavretí zmluvy z podnetu poskytovateľa je riadne vykonaná analýza rizík,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Zároveň sa predlžuje lehota na oznámenie o začatí kontroly zo štyroch na sedem pracovných dní a umožňuje sa, aby kontrola po uzavretí zmluvy mohla byť vykonaná aj v iných priestoroch ako u prijímateľa. Návrhom zákona sa súčasne rieši prísľub SR vysporiadať sa s námietkami nesúladu definície základného bezpečnostného záujmu. Prijatie novej právnej úpravy pravidiel v čo najskoršom termíne je tak nevyhnutné na zníženie rizika, respektíve zamedzenie vzniku možných finančných strát štátu, dodalo MIRRI SR.

Vláda schválila dohody o urovnaní týkajúce sa pohľadávok a záväzkov SVP

Vláda schválila návrh dohody o urovnaní medzi spoločnosťou Slovenské elektrárne (SE) a štátnym Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP). Taktiež odsúhlasila návrh dohody o urovnaní medzi spoločnosťou BRNO TRUST a SVP. Urobila tak na svojom stredajšom rokovaní. Materiál bolo potrebné predložiť na schválenie vláde z dôvodu, že medzi stranami sporu sú vedené tri súdne konania. SVP má voči Slovenským elektrárňam a spoločnosti BRNO TRUST pohľadávku vo výške 7801 eur. Zároveň má Slovenský vodohospodársky podnik voči SE pohľadávku vo výške viac ako 4,92 milióna eur. Slovenské elektrárne majú voči SVP pohľadávku za vyše 21,42 milióna eur, priblížilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

„Vzhľadom na to, že nie všetky spory, ktoré sa týkajú vzájomných nárokov sú s konečnou platnosťou uzavreté a hodnota vzájomných pohľadávok neustále narastá vzhľadom na úroky z omeškania, sa strany sporov dohodli na potrebe vyriešenia tejto situácie formou uzatvorenia dohôd o urovnaní, ktorých obsahom je ukončenie všetkých prebiehajúcich konaní týkajúcich sa vzájomných nárokov bez nároku na náhradu trov konania,“ uviedol rezort. Tvrdí, že v dohode o urovnaní bude SVP povinný zaplatiť Slovenským elektrárňam sumu urovnania vo výške 363.161 eur. V dohode o urovnaní s BRNO TRUST nebude podľa MŽP dohodnuté finančné plnenie s tým, že SVP si nebude nárokovať svoju pohľadávku a BRNO TRUST nebude podávať ústavnú sťažnosť