BRATISLAVA – V školskej aplikácii EduPage, ktorá slúži na komunikáciu medzi školou, učiteľmi, žiakmi ale aj rodičmi sa dnes objavil netradičný odkaz. Okrem oznamu, že 17. novembra bude fungovať v režime štátneho sviatku, je tam totiž zverejnený aj rozsiahli text opisujúci život v socialistickom režime.
V EduPage bola zverejnená fotka, ktorá zobrazovala hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom spred novembra 1989. Na fotografii bol zachytený len prvý z plotov, celé hraničné pásmo však malo hĺbku niekoľkých kilometrov. „Tvorili ho mínové polia a elektrické ploty schopné zabiť človeka. V pásme boli rozmiestnené búdy pre psov, ktoré sa automaticky otvárali a vypúšťali psov vycvičených na roztrhanie človeka,“ uviedli.
Upozornili, že tento smrtiaci systém nechránil krajinu pred zahraničnými nepriateľmi – naopak, slúžil na to, aby ľudia nemohli zo Slovenska odísť. „Pohraničníci dostávali odmeny za zastrelenie vlastných spoluobčanov,“ pripomenuli. „Sloboda bola obmedzená aj vo vnútri krajiny. Tisíce ľudí spolupracovali s tajnou políciou, udávali susedov, kolegov a priateľov. Za kritiku vlády mohol človek prísť o zamestnanie, dostať bitku na policajnej stanici, skončiť vo väzení alebo na nútených prácach v uránových baniach. Politickí väzni boli roky mučení a popravovaní bez spravodlivého súdu. Niektorí dostali dlhé tresty len za šírenie zakázanej knihy alebo účasť na modlitbe. Desiatky tisíc ľudí odviezli na Sibír do koncentračných táborov. Mnohí z nich tam zomreli od hladu a zimy,“ uvádza sa ďalej v texte.
Poukázali tiež na to, že prejaviť nesúhlas bolo nebezpečné. „Preto sa klamať učili už deti. V školách recitovali básne o Leninovi a Stalinovi ako o učiteľoch ľudstva. Na sprievodoch oslavujúcich Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu ľudia mávali zástavkami a tlieskali vodcom. Väčšina vedela, že ide o pretvárku, ale neúčasť sa trestala,“ opísali niekdajšiu dobu.
„Niekto si povie: ´Načo slobodu, hlavne, aby sme sa mali dobre.´ Lenže za komunizmu klesala aj životná úroveň. Obchody boli prázdne, ľudia stáli v dlhých radoch na mäso či toaletný papier,“ pripomenuli a pokračovali. „Režim sa snažil zakryť narastajúcu biedu tým, že nedovoľoval ľuďom cestovať do zahraničia a blokoval tok informácií zo sveta. Na kopcoch stáli špeciálne antény, ktoré rušili signál zahraničného rozhlasu. Ľudia si však aj tak všimli, že svet za hranicami je iný – bohatší a čistejší. Zahraničný tovar bol pre nás ako z inej planéty – oveľa kvalitnejší a zároveň nedostupný. Naše koruny v zahraničí nikto nechcel, pretože si za ne nebolo čo kúpiť; komunistické výrobky boli menej kvalitné,“ uviedli.
Život v komunizme bol podľa ich slov dôkazom, že kto je ochotný obetovať slobodu za kus slaniny, napokon nezíska ani slobodu, ani slaninu. „Áno, niektorí ľudia si dokázali pre seba odtrhnúť viac a komunizmus im vyhovoval. No postupne bolo všetkého tak málo, že ani tí, ktorí štát okrádali, už nemali dosť. Na konci ž ani milicionári či tajní policajti – tí najviac zvýhodňovaní – neboli ochotní komunizmus brániť,“ dodali.
Pre tých, ktorí tieto časy nezažili, je podľa nich dnes ťažké predstaviť si, aké to bolo žiť v neustálom strachu niečo povedať. „Dnes sa však môžeme poučiť. Začiatok straty slobody býva často nenápadný, no jej koniec takmer vždy znamená biednu krajinu, v ktorej sa udáva, klame a podvádza. Preto je dôležité na 17. november nezabudnúť. Pripomínať si, že sloboda je dar, o ktorý musíme neustále bojovať,“ uzavreli.
