BRATISLABA – Aká sú šance novovzniknutej strany Právo na pravdu? Novembrový prieskum agentúry NMS Market Research medzi prvými zaznamenáva aj politickú podporu subjektu Zoroslava Kollára.
Ministerstvo vnútra zaregistrovalo novú politickú stranu Právo na pravdu 3. novembra 2025. Stojí za ňou právnik a podnikateľ Zoroslav Kollár. Strana už figuruje v registri politických strán na webe ministerstva. Zástupcovia strany odovzdali potrebné podpisy na registráciu ešte 10. októbra. Podmienkou pre vznik strany je vyzbierať aspoň 10 000 podpisov, odovzdať ich ministerstvu a požiadať o registráciu. V prípade, že sa splnia všetky zákonné podmienky, rezort stranu zaregistruje. Kollárova strana odovzdala vyše 20 000 podpisov od občanov.
NMS Market Research Slovakia sa novovzniknutú stranu rozhodli zaradiť do prieskumu, ktorý sa konal 5.11. - 09. 11. 2025 a zapojilo sa do neho 1002 opýtaných.
archívne video
Agentúra strane Zoroslava Kollára namerala 1,6 percenta. Jej volebný potenciál však dosahuje až 3,3 percenta. „Keď sa na to pozrieme čisto z odborného hľadiska, Právo na pravdu sa definuje ako protestná strana, ktorej predstavitelia hlásajú: ´Právo na pravdu je hnutie občanov. Prichádzame zmeniť politiku a priniesť spravodlivosť!´. Vo svojich hlavných programových bodoch sľubuje napr. Odvolateľnosť politikov referendom, zníženie počtu ministerstiev na 8, zrušenie VÚC a nový volebný systém, ktorý v 25 volebných obvodoch, prinesie menej politikov, ale za to odvolateľných. Sľubujú, že politiku idú robiť ´pre občanov: jednoducho, čestne, spravodlivo a s rozumom.´ Tieto ciele sú, samozrejme, úplne legitímne, ale v praxi vyžadujú širokú, neraz ústavnú, podporu v NR SR a hlavne musia byť vykonané spôsobom, ktorý je v súlade s platným právnym poriadkom. Bez dodržania týchto parametrov by to nebola zmena politiky a Slovenska, ale zmena režimu,“ uviedol politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes.
Poznamenal, že na vznik a rast podpory takýchto protestných politických strán, ktoré chcú meniť systém, typicky v situáciách, kedy voliči vládnych subjektov nie sú spokojní s ich vládnutím a nevidia alternatívu, je ideálna doba. „Deje sa tak pravidelne a naprieč demokratickými krajinami. Tento stav podporujú aj publikované dáta iných agentúr na Slovensku. Je teda prirodzené, že podobná strana skôr či neskôr musela prísť,“ uviedol. Poukázal tiež na to, že Právo na pravdu si hneď v prvom meraní splnila “povinnú jazdu” – preskočila hranicu 1 percento a dotiahla sa na politických súputníkov v týchto vodách.
Podľa jeho slove je ešte ťažké určiť, aký bude politický osud strany, nebude to mať však jednoduché. „Konkurencia na domácom poli je široká a nemôžeme tvrdiť, že nepribudne niekto ďalší. Navyše, osudy protestných strán naprieč Európou bývajú nesmierne turbulentné – ich reálna voličská podpora býva napriek dobrým ziskom v prieskumoch aj tesne pred voľbami častokrát nadhodnotená a mnohí deklarovaní voliči sa nakoniec vrátia z cesty protestu a experimentu k svojej bývalej voľbe, ktorej dajú ešte jednu šancu,“ tvrdí.
Výhodou Práva na pravdu je podľa neho to, že má na svoje predstavenie dostatok času a podľa intenzity štartovacej kampane aj dostatok ochoty predstaviť sa svojim potenciálnym voličom.
