BRATISLAVA - Kriedová revolúcia, exekúcia ani vynútená demisia preferenciami vládneho Smeru a Hlasu nepohli. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry SCIO, ktorý realizovala na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov v dňoch 10. - 14. novembra 2025.
Prieskum ukázal, že voliči oboch koaličných strán oproti októbrovému prieskumu nielenže nezmenili svoje politické preferencie, ale v rámci štatistickej odchýlky došlo dokonca k miernemu nárastu oboch. Na prvom mieste ostáva Progresívne Slovensko s 22,3 percentami. Za ním nasleduje Smer-SSD so 17 percentmi a prvú trojicu uzatvára Republika s 11,79 percenta. Nasleduje hnutie Slovensko (8,19 %), ktoré oproti predchádzajúcemu prieskumu zaznamenalo pokles, ďalej Hlas-SD (8,06 %), SaS (7,59 %), KDH (6,33 %), do parlamentu by sa dostali aj Demokrati (5,09 %). Pred bránou parlamentu by skončila SNS (3,97 %), Sme rodina (3,85 %) či za Za ľudí (1,49 %).
"Zdá sa, že rétorika smerujúca k roli obete komplotu zafungovala smerom k ich voličom rovnako v prípade Roberta Fica v tzv. kriedovej kauze, ako aj Matúša Šutaja Eštoka v prípade jeho zablokovania účtu exekútorom", uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus, podľa ktorého evidentne nepriniesla pokles popularity Hlasu ani vynútená demisia ich podpredsedu vlády Petra Kmeca, ktorú zber zachytil už len čiastočne. "Naopak, vzhľadom na avizovanú rozhodnosť predsedu vlády aj zmierlivú reakciu predsedu Hlasu, môžu voliči oboch strán celú vec nakoniec vyhodnotiť ako zodpovedný prístup všetkých zainteresovaných", doplnil Klus.
Za zaujímavý považuje Klus aj pohyb opozičnej KDH, ktoré sa sa po jednorázovom poklese minulý mesiac pravdepodobne súvisiacom s dianím okolo zmeny ústavy, vrátil na takmer pôvodné čísla. "Posun nastal aj v preferenciách strany Právo na pravdu, kde sme prvýkrát neuviedli do zátvorky aj meno zakladateľa Zoroslava Kollára, čo evidentne spôsobilo jej pokles. Svedčí to o tom, že poznateľnosť značky je v tomto prípade ešte pomerne výrazne nižšia, ako osoba lídra", uzavrel Klus.
