BRATISLAVA - Prezident SR Peter Pellegrini podpísal v stredu zákon o štátnom rozpočte na rok 2026. Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda necelých 6 miliárd eur. Mal by tak klesnúť z tohtoročnej očakávanej úrovne 5 % HDP.
„Prezident SR Peter Pellegrini podpísal dnes zákon o štátnom rozpočte na rok 2026. Uvedomuje si, že konsolidačné opatrenia zapracované v rozpočte vo výške 2,7 miliardy eur sú bolestivým, avšak potrebným krokom, ktorý prispeje k stabilizácii verejného dlhu,“ informovala Kancelária prezidenta SR. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu sú budúci rok plánované na úrovni 27,8 miliardy eur a celkové výdavky v sume 33,5 miliardy eur. Výsledkom by mal byť schodok štátneho rozpočtu na úrovni necelých 5,8 miliardy eur.
archívne video
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2026
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2026 sa rozpočtujú v objeme 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 % HDP. Výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eur alebo 47,1 % HDP. Schodok by tak mal predstavovať 5,9 miliardy eur alebo 4,1 % HDP. V rozpočte je zapracovaná konsolidácia v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Vplyv prijatej legislatívy na strane príjmov očakáva Ministerstvo financií (MF) SR na úrovni 1,4 miliardy eur. Zvyšných 1,3 miliardy eur by sa malo ušetriť na strane výdavkov.
Legislatívne zmeny v sociálnej oblasti
Legislatívne zmeny v sociálnej oblasti majú znížiť výdavky o 152 miliónov eur. Ďalšia úspora výdavkov štátu sa očakáva v celkovej sume 535 miliónov eur, z čoho 160 miliónov eur predstavuje zmrazenie platov vo verejnej správe a 375 miliónov eur zníženie výdavkov jednotlivých ministerstiev a úradov. Na konsolidácii sa má podieľať aj samospráva, a to šetrením na mzdách a prevádzke jednotlivých úradov v celkovej sume 130 miliónov eur. Prostredníctvom lepšieho využitia eurofondov na vybrané investície by sa malo zase ušetriť 420 miliónov eur určených na pomoc domácnostiam s cenami energií.
Ministerstvo financií v rozpočte deklaruje snahu znižovať deficit verejných financií aj v ďalších rokoch a do roku 2028 ho stlačiť pod 3 % HDP. Na tento účel však bude potrebné prijať ešte dodatočné konsolidačné opatrenia, ktoré rezort odhaduje na 1,8 % HDP. Ak by k tomu nedošlo, schodok by sa v roku 2027 pohyboval okolo úrovne 5 % HDP a následne mierne pod ňou. K stabilizácii verejného dlhu by malo dôjsť rovnako do roku 2028, a to okolo úrovne 64 % HDP. V tomto roku sa očakáva rast dlhu na 61,5 % HDP v dôsledku očakávaného deficitu a ochladenia ekonomiky. V budúcom roku by mal síce pokles deficitu priaznivo vplývať na dynamiku dlhu, jeho medziročný rast však nezastaví. Mal by tak ďalej stúpnuť na 62,8 % HDP.
Prezident podpísal balík školských zákonov
Prezident SR Peter Pellegrini podpísal balík školských zákonov. Cieľom siedmich zákonov sú zmeny od materských až po vysoké školy. Informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.Súčasťou balíka je zákon o školskej správe, ktorým sa zmení spôsob určovania školských obvodov. Vznikne takisto nový inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktorý bude povinný prednostne prijímať deti a žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu.
Rozšíri sa aj okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku. Ako vyplýva zo zákona o financovaní škôl a školských zariadení, súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, sa zníži o 20 percent. Novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch rozšíri kategórie pedagogických zamestnancov. Vznikne nová kategória pedagogický zamestnanec - kandidát. Novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zavádza nový inštitút agentúrneho systému duálneho vzdelávania, ktorý má malým a stredným podnikom zjednodušiť zapojenie sa do duálneho vzdelávania.
Mení sa aj školský zákon
Mení sa aj školský zákon, podľa ktorého bude predprimárne vzdelávanie od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti. Na niektorých školách sa zavedie povinná maturitná skúška z matematiky. Učitelia budú mať možnosť hodnotiť slovne aj žiakov šiesteho až deviateho ročníka. Túto formu budú môcť využiť aj pri hodnotení správania. Niektoré vyučovacie predmety, ako aj žiaci stredných škôl však budú stále hodnotení klasifikáciou či kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. Vznikne takisto nový druh strednej školy - stredná priemyselná škola. Transformovať sa bude z doterajšieho typu strednej odbornej školy na samostatný druh.
Pre garantov či lektorov akreditovaných vzdelávacích programov neformálneho vzdelávania sa podľa novely zákona o podpore práce s mládežou zavedú minimálne hodiny praxe na uznanie ich odbornej spôsobilosti. V rámci balíka je aj nový zákon o vysokých školách. Prináša možnosť kombinovať rôzne formy vzdelávania, uznávanie kreditov aj z iných foriem vzdelávania. Pre študentov sa zavádza i možnosť voľby medzi absolvovaním záverečnej stáže alebo písaním záverečnej práce. Pre vysokoškolských učiteľov zavádza sabatikal.
Odobril zmeny týkajúce sa Horskej záchrannej služby
Prezident SR Peter Pellegrini podpísal v stredu novelu zákona o Horskej záchrannej službe (HZS). Prináša viaceré zmeny. Upravuje sa napríklad veková hranica pre povinné nosenie prilby na lyžiarskych tratiach zo súčasných 15 na 18 rokov. Novela má tiež zefektívniť HZS a zároveň má zabrániť zneužívaniu jej názvu a znaku.
„Cieľom je reagovať na viaceré problémy z aplikačnej praxe vrátane zabránenia zneužívania označenia HZS a jej znaku. V praxi často dochádza k aplikačným a výkladovým problémom vo vzťahu k možnosti pohybu príslušníkov HZS a iných osôb pri výcviku v teréne chránených území bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody. Pravidelný výcvik príslušníkov HZS služby, ako aj osôb odborne spôsobilých na výkon záchrannej činnosti je jedným z predpokladov úspešného výkonu záchrany v horách. Zároveň sa precizujú úlohy a oprávnenia HZS,“ ozrejmilo ministerstvo vnútra, ktoré za novelou stojí.
Novela tiež zriaďuje stavovskú organizáciu Národná asociácia horských záchranárov. „Jej úlohou bude vykonávať odbornú spôsobilosť mimo horských oblastí s použitím lanových techník a hájiť záujmy svojich členov,“ doplnil rezort s tým, že členstvo v nej má byť dobrovoľné. Asociácia by mala tiež podľa neho vydávať pokyny upravujúce požiadavky na bezpečnosť pri horskej vodcovskej činnosti. „Cieľom je zaviesť jednotnosť niektorých postupov pri výkone horskej vodcovskej činnosti a predchádzať prípadným pochybeniam na strane horských vodcov,“ priblížil.
Úprava zároveň rozširuje rozsah horskej vodcovskej činnosti o vedenie kurzov technickej pomoci v horách. Precizujú sa ňou i ustanovenia týkajúce sa terénu, v ktorých sa horská vodcovská činnosť vykonáva. Po novom by sa tiež vo vymedzených lokalitách pri záchrannej činnosti s použitím lanovej či horolezeckej techniky mala vyžadovať odborná spôsobilosť obdobne, ako ju majú záchranári v horských oblastiach. HZS by zároveň pri záchrannej činnosti a monitoringu horských oblastí mohla podľa návrhu používať bezpilotné lietadlá.
