BRATISLAVA - Uplynulé dni sa okrem konsolidácie verejných financií rieši aj kauza pôžičky strany Hlas-SD od sestry prezidenta a vtedajšieho šéfa strany Petra Pellegriniho. Strana v uplynulých dňoch dostala pokutu od Štátnej volebnej komisie za oneskorené zverejnenie pôžičky. Podnet na seba podala strana sama, čo môže byť podľa šéfa komisie Eduarda Burdu novinka, ktorá môže zvýšiť politickú úroveň na Slovensku. O pokute pre vládnu stranu, ale aj o iných témach sme sa rozprávali s Eduardom Burdom v rozhovore.
Začala by som aktuálnym prípadom v súvislosti so stranou Hlas-SD, ktorý dostal pokutu 5-tisíc eur za oneskorené zverejnenie pôžičky od firmy Element Business. Na základe akého podnetu začala štátna volebná komisia konať?
- V danom prípade išlo o to, že podľa § 22 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach je politická strana povinná zverejniť na svojom webovom sídle údaje o prijatej pôžičke do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Politická strana HLAS – sociálna demokracia síce túto zmluvu na svojom webovom sídle zverejnila, ale až neskôr, podľa jej vyjadrenia pri príprave výročnej správy za rok 2024, kedy zistili, že im toto zverejnenie chýba. Ak nepočítame novinárske otázky, Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán prišli dva jasné podnety na preskúmanie danej situácie. Ako prvý bol doručený podnet od samotnej strany HLAS, ako druhý podnet od jedného z jeho politických konkurentov.
Čo sa týka jej výšky, ako to celé funguje? Ako výšku pokuty môže strana dostať a od čoho to závisí?
- Za oneskorené zverejnenie alebo nezverejnenie zmluvy o pôžičke zákon o politických stranách presne stanovuje len jednu výšku pokuty, a to 5.000 eur. A presne túto pokutu Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán strane HLAS uložila. Štátna komisia preto nemohla uložiť ani vyššiu ale ani nižšiu pokutu. V mediálnom priestore som zachytil úvahy o tom, prečo HLAS nedostal vyššiu pokutu. Vzhľadom na to, že sme konali striktne podľa zákona, ktorý nám v tejto otázke neumožňuje ukladať pokutu v určitom rozpätí, považujem takéto úvahy za minimálne mierne manipulatívne.
Je štandardné, že dá strana sama na seba podnet?
- Práveže je to novinka, z môjho pohľadu vítaná novinka, ktorá zvyšuje úroveň politickej kultúry. Ako sa hovorí, kto robí, robí aj chyby. Priznať si takúto chybu a dať sám na seba podnet, ktorého následkom zjavne bude sankcia, poukazuje na vyššiu mieru spoločenskej zodpovednosti. Možno týmto krokom HLAS naozaj naštartoval novú éru politickej kultúry, pretože následne nám bol doručený ďalší podnet samých na seba, tentokrát od politickej strany Demokrati, kde sme začali správne konanie. V tomto prípade má ísť o prijatie menšej finančnej sumy ako daru v rozpore so zákonom, pretože darca bol občianske združenie a od občianskych združení politické strany nesmú prijímať dary.
Je rozdiel, ak dá na seba podnet samotná strana, ktorej sa to týka, alebo ak ho podá niekto iný? Zohľadňuje sa to pri rozhodovaní komisie o treste?
- V tomto prípade to praktický vplyv pre politickú stranu nemalo, pretože zákon za tento typ porušenia zákona pozná len jednu presne stanovenú sumu pokuty. Ak by išlo o taký delikt, za ktorý sa ukladá sankcia s určitým rozpätím hornej a dolnej hranice sankcie (v prípade pokuty suma od – do), takáto skutočnosť by určite spôsobovala príklon k dolnej hranici sankcie. Pri takejto individualizácii sankcie však vždy treba brať do úvahy všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom niektoré vedia strane pomôcť (napr. spolupráca pri objasňovaní deliktu, dlhodobé vzorné plnenie povinností) a iné pohoršiť (napr. opakované porušenia zákona).
Išlo o politicky citlivý prípad. Vnímali ste ako predseda komisie tento politický tlak?
- Ak sa pýtate na to, či na mňa ako na nominanta strany HLAS v štátnej komisii (aj keď nie som a nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany) bol od predstaviteľov strany HLAS vyvíjaný tlak v súvislosti s riešením tejto veci, môžem zodpovedne prehlásiť, že nebol a nezaznamenal som ani žiadny jeho náznak. Myslím si, že sú to profesionálne a férovo zmýšľajúci ľudia, ktorí vedia, že za svoje prípadné chyby musia niesť zodpovednosť.
Preverujete, respektíve budete preverovať, že na transparentnom účte v kampani prezidentskej kampani Petra Pellegriniho bolo na účte 250-tisíc eur od Hlasu-SD ešte skôr, než strana prijala požičaných 300-tisíc eur?
- Podľa § 32 zákona o politických stranách finančnú kontrolu splnenia podmienok poskytovania príspevkov zo štátneho rozpočtu a správnosti ich použitia vykonávajú správy finančnej kontroly a nie Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Išlo o použitie štátnych prostriedkov?
- Aj keď odpoveď na túto otázku nespadá do kompetencií predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, nakoľko ide o právne jednoduchú otázku, odpoviem na ňu z pozície právnika. Keďže peniaze majú z právneho hľadiska charakter druhovo určenej veci a nie individuálne určenej veci (teda sú vzájomne zameniteľné) a podstatné je ich finálne zúčtovanie, zo všetkých medializovaných informácií vyplýva, že Peter Pellegrini nepoužil na prezidentskú kampaň peniaze zo štátneho rozpočtu.
Pre zjednodušenie uvediem príklad, ak by ste na účet v tom istom čase dostali finančné prostriedky z dvoch rôznych zdrojov, tieto finančné prostriedky by sa zmiešali a keď z tohto účtu následne uhradíte nejakú platbu, nedá sa určiť, či šlo o konkrétne peniaze zo zdroja A alebo zo zdroja B, ale právne to ani nikoho nezaujíma, pretože peniaze sú určené druhovo, teda len tým, že sú to peniaze (finančné prostriedky) v určite mene a v určitej výške. Rovnako to platí, ak sa platby časovo neprekrývajú, ale na konci dňa musí byť účtovne jasné, ako ste peniaze použili. V tomto prípade bolo zabezpečené finančné krytie na celú darovanú sumu Petrovi Pellegrinimu z iného zdroja ako je štátny rozpočet.
Porušili zákon a boli uložené pokuty aj iným stranám, ako strane Hlas-SD?
- Samozrejme, len počas trvania tohto funkčného obdobia štátnej komisie, približne za rok a trištvrte sme politickým stranám a hnutiam uložili pokutu v dvadsiatich štyroch prípadoch, pričom išlo o devätnásť rôznych politických strán a hnutí. Aktuálne prebieha ďalších jedenásť správnych konaní voči politickým stranám a hnutiam. Okrem toho niektoré podnety zatiaľ len preverujeme. Z parlamentných strán bola pokuta uložená Hlasu za už uvedený správny delikt, Slobode a Solidarite a Progresívnemu Slovensku. Rád konštatujem, že z týchto parlamentných strán všetky so štátnou komisiou pri objasňovaní ich deliktov spolupracovali a chybu si priznali.
Môžete uviesť za čo?
- Väčšina deliktov politických strán a hnutí súvisí s ich výročnými správami, buď ich v stanovenej lehote nepredložia alebo výročné správy obsahujú nedostatky, ktoré nie sú ani v dodatočnej lehote odstránené. Pritom práve výročné správy politických strán a hnutí predstavujú záruku transparentnosti a informovania verejnosti a pomeroch a finančných tokoch v rámci ich činnosti, takže sú veľmi dôležité. Viaceré delikty politických strán a hnutí sa týkajú prijatia daru alebo iného bezodplatného plnenia v rozpore so zákonom. Mnoho pochybení sa tiež týka nezverejnenia rôznych údajov na webových stránkach.
Aké sú najčastejšie chyby politických strán pri voľbách?
- Pri voľbách býva pravidelne problém s dodržiavaním moratória v online priestore, ani nie tak v prípade politických strán (aj keď pri niekoľkých aj v tomto ohľade aktuálne zabezpečujeme dôkaznú situáciu a čoskoro ich budeme prejednávať), ako skôr v prípade kandidátov vo voľbách do samosprávy. Politických strán je totiž v porovnaní s kandidátmi do samosprávnych orgánov podstatne menej a zväčša majú sprofesionalizované postupy, čo neplatí pri úplne všetkých kandidátoch do samospráv.
Výsledkom sú potom často nešťastné chyby typu, kedy kandidát na sociálnej sieti síce zadá ukončenie moratória v správnom čase, ale žiaľ v nesprávnom časovom pásme, takže jeho príspevok žiaľ do moratória zasahuje. Zákon pritom takýmto kandidátom stanovuje pokutu od 1000 do 10 000 eur., čo je vzhľadom na reálny dopad ich porušenia povinnosti i celkovú závažnosť často neprimerané, ale žiaľ, zákon sa musí dodržiavať, aj keď môžeme mať k jeho zneniu výhrady. V takýchto prípadoch sa však držíme ukladania pokút blízko spodnej hranice sadzby.
Je zákon v tomto ohľade dobrý, alebo potrebuje zmenu? Ak áno, v čom.
- Myslím, že by bolo vhodné buď zrušiť moratórium v online priestore alebo aspoň znížiť dolnú hranicu sadzby pokuty za jeho porušenie. I keď spoločnosť Meta aktuálne zastavuje platenú politickú reklamu na svojich sociálnych sieťach. Samozrejme sa nájde viacero vecí, ktoré by bolo treba spresniť či vzhľadom na spoločenský vývoj mierne upraviť.
Poslednú pokutu dostalo aj PS, za dary z Českej republiky v smiešnych sumách...
- Áno, zákon neumožňuje politickým stranám a hnutiam prijímať dary od právnických osôb so sídlom v zahraničí alebo od fyzických osôb, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Výška pokuty je pritom aj v takýchto prípadoch striktne stanovená zákonom, a to ako dvojnásobok prijatej sumy. Teda štátna komisia opäť nemôže uložiť ani vyššiu ani nižšiu pokutu.
Ako je to v iných štátoch, tiež je to postihované?
- Závisí od štátu. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že mnohé štáty sú veľmi citlivé na ovplyvňovanie ich politického diania zo zahraničia a snažia sa tomu brániť aj legislatívne. Je to štandardná a legitímna požiadavka, ktorá plne zodpovedá medzinárodnoprávnym štandardom, pretože v medzinárodných vzťahoch štáty vystupujú suverénne, nie ako vazali iných štátov alebo osôb či korporácii z iných štátov. Teda aspoň teoreticky.
