NITRA - Organizácia poverená Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR by mohla zabezpečiť uzatvorenie, rekultiváciu a následné monitorovanie skládok odpadov. Náklady na tieto procesy by sa mali hradiť z účelovej finančnej rezervy, ktorú vytváral prevádzkovateľ skládky odpadov počas jej prevádzky. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú vláda schválila na stredajšom zasadnutí. Kabinet zároveň navrhuje Národnej rade SR prerokovať novelu v skrátenom legislatívnom konaní.
„V Slovenskej republike sa nachádza niekoľko skládok odpadov, ktorých prevádzkovateľ zanikol bez právneho nástupcu alebo si nesplnil povinnosť skládku odpadov, ktorá už nie je v prevádzke, uzatvoriť, zrekultivovať a monitorovať najmenej 30 rokov po jej uzatvorení,“ priblížil envirorezort. Tvrdí, že účelom návrhu je zabrániť špekulatívnym prevodom majetku, ktorými by sa prevádzkovateľ chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky prostredníctvom zmeny správcu.
VIDEO
Cieľ úpravy
Súčasťou novely majú byť zmeny, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, týkajúce sa najmä účelovej finančnej rezervy na uzatvorenie, rekultiváciu či monitoring skládky. Z doterajších piatich percent by mal prevádzkovateľ skládky skladať osem percent rozpočtových nákladov. „Cieľom navrhovanej úpravy je, aby prevádzkovateľ skládky odpadov mal v čase uzatvárania skládky odpadov alebo jej časti dostatok finančných prostriedkov, prípadne, aby bola vytvorená vyššia účelová finančná rezerva v čase, ak prevádzkovateľ skládky odpadov prestane plniť povinnosti prevádzkovateľa,“ skonštatovalo ministerstvo. V prípade, ak prostriedky z účelovej finančnej rezervy nebudú stačiť alebo rezerva nebude vytvorená, MŽP by malo použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. Následne by mal rezort od prevádzkovateľa skládky alebo inej zodpovednej osoby vymáhať náhradu nákladov.
Zmena prevádzkovateľa skládky by mala byť podmienená vydaním súhlasu orgánu štátnej správy. Overiť by mal finančnú stabilitu a odbornú spôsobilosť možného právneho nástupcu, uvádza sa v návrhu. Novela má zmeniť aj program odpadového hospodárstva na plán odpadového hospodárstva, zrušiť sa majú programy odpadového hospodárstva krajov. Do návrhu zapracoval envirorezort aj zmeny súvisiace s potvrdenými environmentálnymi škodami a s kompetenciami príslušných orgánov, keď je potrebné nápravné opatrenia vykonať okamžite.
Návrh zákona vypracovali predovšetkým v nadväznosti na formálne konanie vedené Európskou komisiou voči SR. Súdny dvor Európskej únie v tejto veci vyniesol vlani rozsudok, v ktorom rozhodol, že Slovensko si nesplnilo povinnosti vyplývajúce zo smernice o skládkach odpadov z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy súvisiacej s uzatváraním a rekultiváciou skládok odpadov.
Schválila program starostlivosti o CHVÚ Levočské vrchy do roku 2054
Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Levočské vrchy má zabezpečiť priaznivý stav biotopov pre 19 druhov vtákov európskeho významu, ich prežitie a rozmnožovanie. Ide napríklad o orla skalného, hlucháňa či tetrova. Vyplýva to z Programu starostlivosti o CHVÚ Levočské vrchy na roky 2025 - 2054, ktorý v stredu schválila vláda.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v predkladacej správe pripomenulo, že Levočské vrchy sú jedným z najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie orla skalného, bociana čierneho a chrapkáča poľného. V čase vymedzenia CHVÚ tu pravidelne hniezdilo viac ako jedno percento národnej populácie druhov ako výr skalný, orol krikľavý, hlucháň hôrny, rybárik riečny či tetrov hoľniak, tvrdí envirorezort.
Cieľom programu starostlivosti o CHVÚ je dosiahnuť zlepšenie stavu druhov bocian čierny, ďubník trojprstý, pôtik kapcavý, strakoš veľký, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak, výr skalný, žlna sivá a rybárik riečny. Ďalej sa má zachovať stav druhov chrapkáč poľný, jariabok hôrny, kuvičok vrabčí, muchár sivý, orol skalný, prepelica poľná, tesár čierny, včelár lesný, orol krikľavý a sova dlhochvostá. Zároveň sa má prehodnotiť, či súčasný legislatívny rámec je adresný na dosiahnutie týchto dvoch cieľov a ak je to relevantné, má sa navrhnúť a prerokovať zmena. Zámerom je aj zvýšiť informovanosť miestnych obyvateľov a zlepšiť spoluprácu s vlastníkmi a správcami pozemkov pri ochrane vtáctva.
Územie sa podľa rezortu na 0,7 percenta výmery prekrýva s už vymedzenými ďalšími územiami európskej sústavy chránených území Natura 2000, ako aj národnej sústavy chránených území. „Ide o výmeru 309 hektárov, z toho jeden hektár je v piatom stupni ochrany, dva hektáre v štvrtom stupni ochrany,“ priblížil. V treťom stupni je 81 hektárov a 225 hektárov druhom stupni ochrany. „Zvyšná časť CHVÚ Levočské vrchy je v prvom stupni ochrany,“ dodalo MŽP.
Nový rozpočet EÚ môže znamenať pokles agropodpôr o 10 až 30 percent
Viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2028 až 2034 určí budúcnosť financovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ. Očakáva sa tlak na presun financií do nových priorít (obrana, digitalizácia, zelená agenda), čo môže znamenať pokles zdrojov pre poľnohospodárstvo o 10 až 30 % na základnej podpore príjmu a taktiež ďalšie poklesy v rámci jednotlivých intervencií. Uviedlo to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) v analýze vývoja agrosektora, ktorú v stredu na svojom výjazdovom rokovaní v Nitre schválila vláda.
„To celkový pokles zdrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky ešte viac navýši. Rizikom je najmä nedostatočné krytie citlivých odvetví (živočíšna výroba, ovocinárstvo, zeleninárstvo),“ upozornil agrorezort. MPRV dodalo, že Slovensko je dnes silne závislé od európskych zdrojov, pretože tvoria viac ako 70 % príjmov farmárov. „Každé zníženie rozpočtu preto priamo ohrozuje životaschopnosť sektora. Je dôležité brať na zreteľ, že SR po 20 rokoch v EÚ dosahuje na priamych platbách v eurách na hektár približne 80 % oproti priemeru EÚ,“ dodalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Vláda schválila novelu zákona o EIA, má podporiť využívanie zelených zdrojov
Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) má prepojiť procesy posudzovania so stavebným zákonom pre oblasť stavieb obnoviteľných zdrojov energie. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda. Kabinet Roberta Fica (Smer-SD) zároveň požiadal parlament o prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Novela má zároveň prepojiť procesy EIA aj so zákonom o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, upraviť kompetencie a postavenie orgánov štátnej správy pri povoľovacích procesoch. Tiež má uľahčiť plnenie úloh vyplývajúcich z plánu na znížení závislosti od ruských palív (REpowerEU).
„Navrhované legislatívne zmeny sú smerované k vyššej efektivite výkonu štátnej správy na dotknutých úsekoch, efektívnemu čerpaniu a využitiu finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR, reorganizácii špecializovaného orgánu štátnej správy a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, zvýšeniu finančnej efektivity procesov vykonávaných príslušnou štátnou správou a podriadeným orgánom ministerstva,“ uviedol rezort životného prostredia v dôvodovej správe k návrhu. Navrhovaná úprava ustanovuje Slovenskú inšpekciu životného prostredia ako špeciálny stavebný úrad z dôvodu osobitosti povoľovacieho procesu pre zjednotené povoľovanie osobitnej prevádzky, ktorou sú stavby zariadení na výrobu energie z OZE okrem hydroelektrární.
Agropodpory z EÚ v novom rozpočtovom období môžu klesnúť až o 50 percent
Podpory pre farmárov z Európskej únie (EÚ) v novom rozpočtovom období 2028 až 2034 môžu klesnúť o 45 až 50 %. Uviedol to v stredu na tlačovej konferencii v Nitre po výjazdovom rokovaní vlády predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš. Slovenských farmárov najviac podľa neho najviac ťaží budúca spoločná poľnohospodárska politika (CAP) a viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2028 až 2034. „Rozpočet je nižší o 22 %, ale to nehovoríme o bežných cenách, keď porovnávame absolútne čísla. My sme požadovali zvýšenie rozpočtu minimálne z dôvodu inflácie v rozmedzí plus-mínus 30 %, v závislosti od členskej krajiny. V navrhovanom rozpočte tak máme o 45 až 50 % menej finančných prostriedkov, ako sme očakávali, ako sme potrebovali,“ zdôraznil.
Poznamenal, že do času zverejnenia VFR (v júli, pozn. TASR) boli poľnohospodári neustále uisťovaní, že finančné prostriedky do agrosektora budú zvýšené, resp. budú aspoň zachované a zvýšené o infláciu. „Žiaľ, z necelých 390 miliárd eur sa stalo 300 miliárd eur, ale navyše je to stanovené ako minimálna obálka pre zabezpečenie príjmu. Členské štáty môžu z ostatných druhov fondov (napríklad z Kohézneho fondu) zobrať ďalšie finančné prostriedky a poskytnúť ich poľnohospodárom,“ podčiarkol.
„Podľa mňa to vytvára obrovský priestor na to, aby nebola rovnováha a spoločná poľnohospodárska politika ako taká zanikla. Vlády, ktoré sú bohatšie, respektíve štáty, kde je väčšia politická základňa voličov - poľnohospodárov, budú vyčleňovať viac finančných prostriedkov ako vlády, kde to tak nie je,“ dodal Gajdoš. To bude podľa neho pravdepodobne znamenať začiatok zániku spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
VFR na roky 2028 až 2034
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v analýze vývoja agrosektora, ktorú v stredu na svojom výjazdovom rokovaní v Nitre schválila vláda, uviedlo, že VFR na roky 2028 až 2034 určí budúcnosť financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Očakáva sa tlak na presun financií do nových priorít (obrana, digitalizácia, zelená agenda), čo môže znamenať pokles zdrojov pre poľnohospodárstvo o 10 až 30 % na základnej podpore príjmu a taktiež ďalšie poklesy v rámci jednotlivých intervencií.
MPRV v analýze dodalo, že Slovensko je dnes silne závislé od európskych zdrojov, pretože tvoria viac ako 70 % príjmov farmárov. „Každé zníženie rozpočtu preto priamo ohrozuje životaschopnosť sektora. Je dôležité brať na zreteľ, že SR po 20 rokoch v EÚ dosahuje na priamych platbách v eurách na hektár približne 80 % oproti priemeru EÚ,“ dodalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Šalitroš si nemyslí, že dohoda na konsolidácii bude už v pondelok
Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Radomír Šalitroš, dočasne poverený vedením rezortu, by bol rád, ak by sa dohoda o konsolidačnom balíčku zrodila už na začiatku budúceho týždňa. On sám je však skôr skeptický. Priznal to po stredajšom výjazdovom rokovaní vlády v Nitre pri otázkach novinárov o stave koaličných rokovaní o konsolidácii. Pripustil, že dohoda by mohla padnúť na budúci pondelok (8. 9.). „Dúfam, že sa tak stane, osobne si to ale nemyslím,“ uviedol Šalitroš, ktorý zároveň odmietol priblížiť detaily možností konsolidačných opatrení. „Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. A ja si ctím dohodu, že komunikovať budeme až o definitívnom výsledku,“ dodal.
Potvrdil, že aj v rámci MIRRI hľadajú optimálne cesty šetrenia na prevádzke rezortu, poukázal pritom napríklad na nájomné, ktoré zakontrahovalo bývalé vedenie ministerstva. Minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) v pondelok (1. 9.) avizoval, že rokovania o konsolidačných opatreniach budú pokračovať začiatkom budúceho týždňa, pričom tento termín považuje už za dosť hraničný. Povedal to médiám po koaličnej rade. Na základnom rámci konsolidačného balíka sa koaličná rada podľa neho dohodla, o precizovaní opatrení komunikuje ministerstvo financií s ostatnými rezortami. Zdôraznil zároveň, že koalícia nechce zasahovať do sociálnych štandardov.
