BRATISLAVA - Rezort školstva začal už od stredy 20. augusta intenzívne komunikovať plánované zmeny v školských zákonoch. Minister Tomáš Drucker (Hlas-SD) sa netají tým, že systém doterajšieho fungovania treba zmeniť a netají sa tým. Nie všetky ním plánované zmeny sa však stretli s pochopením rodičov a niektorých príslušníkov tretieho sektora. Ten si povšimol, že oproti strede sa v piatok 22. augusta odohrali isté zmeny a spísal ich. Stále nie sú nadšení.
archívne video
Detaily a prvé dojmy z týchto zmien v tlačovej správe spísala Eva Ohraďanová, prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení (ASŠŠZ). Ani po Druckerovom navnímaní aktuálnych nálad však Ohraďanová nemá dôvod na chválenie ministra. Tomu vytkla hneď niekoľko vecí a spísala ich v niekoľkých bodoch.
S nikým sa nebavili a zmeny si proste nastolili, sťažujú sa
Ohraďanová Druckerovi vytkla hneď niekoľko prehreškov pri schvaľovaní školských zákonov. "V stredu boli rokovania o troch z nich zastavené s tým, že minister bude komunikovať s poslancami a vysvetľovať znenia. Namiesto toho však zo stredy do dnes došlo k zmene paragrafových znení a to takým spôsobom, že sa opäť menia pravidlá hry. Zmeny zákonov sa udiali na pôde vlády, bez akejkoľvek odbornej diskusie!" sťažuje sa prezidentka ASŠŠZ.
Stredajší "diktát" vystriedala miernejšia verzia
Prvým bol na rade zákon o štátnej správe. Ministerstvo ešte v stredu chcelo, aby súkromné a cirkevné školy podpísali dohodu len vtedy, ak splnia presne stanovené podmienky. V hre bol aj povinný podiel 10 až 30 percent žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so špeciálnymi potrebami. "Inými slovami, ak chceš financovanie, musíš si zobrať deti podľa kvót a musíš inovovať podľa zoznamu ministerstva. Dohoda bola koncipovaná ako tvrdý diktát podmienok – s minimálnym priestorom pre školu," popísala Ohraďanová.
Po zmene v piatok 22. augusta podľa Ohraďanovej už nejde o kvóty na prijímanie detí, ale o povinnosť robiť "niečo extra" pre spoločnosť. "Ministerstvo si však necháva otvorené dvere – samo určí, čo sú minimálne a voliteľné záväzky," podotkla.
Peniaze na základe vôle ministerstva?
Prezidentku asociácie trápi aj otázka financovania, ktorá sa oproti strede tiež zmenila. Posledná verzia hovorí o tom, že ak škola nemá dohodu o verejnej službe, platí krátenie 20 percent. Ak dohodu má, ministerstvo už nehovorí o automatickom krátení 10 alebo 5 percent, ale namiesto toho "môže upraviť výšku normatívu a osobitný príspevok". "Dohoda sa stáva jedinou cestou, ako sa vyhnúť povinnému mínus 20 percent. Ale zároveň vzniká priestor pre diskrétnu kontrolu – ministerstvo si samo určí, komu príspevok upraví nahor, komu ho nechá, a komu možno aj kráti," posťažovala sa Ohraďanová.
Školy budú podľa nej takto finančne vydané na milosť či nemilosť ministerstva a dohoda už nie je "možnosť lepšieho príspevku", ale podľa Ohraďanovej podmienka pre prežitie.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Celkový dojem
Prezidentka ASŠŠŽ zhrnula teda to, že kým podľa verzie zo stredy ministerstvo dalo kvóty a povinné inovácie, pričom, kto ich splní, ten dostane aspoň 95 percent normatívu, v piatok je to už inak a ministerstvo hovorí o "spoločenskom prínose" a o "upravenej výške normatívu". "Kto nepodpíše, stratí 20 percent. Kto podpíše, bude závisieť od toho, ako ministerstvo vyhodnotí jeho prínos," dodala.
