BRATISLAVA – Od 1. januára 2026 sa minimálna mzda zvýši na 915 eur. Keďže veľká časť príplatkov je naviazaná priamo na jej výšku, zamestnanci, ktorí pracujú v noci, cez víkendy či počas sviatkov, si od nového roka prilepšia.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) oznámil, že k dohode sociálnych partnerov nedošlo, a tak o výške minimálnej mzdy rozhodol automat. Podľa odhadov by mala podľa neho dosiahnuť minimálna mzda v roku 2027 úroveň 960 eur a v roku 2028 by mala prekročiť hranicu 1000 eur, a to na 1020 eur.
„Na minimálnu mzdu sú napojené príplatky za prácu v týchto neštandardných časoch a tie sa so zvyšovaním mzdy zvyšujú tiež, zamestnávatelia majú už v poslednom období najmä problém s navyšovaním príplatkov, pretože sú naviazané na minimálnu mzdu. Opäť sme predložili aj Hospodárskej a sociálnej rade exaktné údaje, podľa ktorých na tento typ príplatkov dáva podnikateľská sféra približne 300 miliónov eur ročne a ten skok medzi automatom z 57 % na 60 % znamená 15 miliónov eur,“ dodal minister práce s tým, že bude naďalej trvať na tom, aby sa na základe minimálnej mzdy zvyšovali aj príplatky za prácu v noci a počas víkendov.
Príplatky rastú spolu s minimálnou mzdou
Expert na sociálnu politiku Jozef Mihál pripravil prehľad, ako sa jednotlivé príplatky budú vyvíjať. Už v roku 2026 si zamestnanci prilepšia o desiatky centov na hodinu.
Príplatok za sobotu sa zvýši na 2,63 eura za hodinu (pri pravidelnej práci v sobotu pôjde o 2,37 eura). Za nedeľu to bude 5,26 eura za hodinu (resp. 4,74 eura pri pravidelnej práci v nedeľu). Nočný príplatok stúpne na 2,11 eura, pri rizikovej práci v noci až na 2,63 eura. Práca počas sviatku prinesie dohodárom príplatok 5,26 eura za hodinu. Pohotovosť mimo pracoviska aj znížený výkon práce budú ohodnotené sumou 1,06 eura za hodinu. Mihál zároveň upozorňuje, že pri zaokrúhľovaní sa musí vždy postupovať v prospech zamestnanca, teda smerom nahor.
Zamestnávatelia bijú na poplach
S rastom minimálnej mzdy však nesúhlasia zamestnávatelia. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR upozorňuje, že Slovensko je jedinou krajinou v Európe, kde je minimálna mzda naviazaná nielen na príplatky, ale aj na stupne náročnosti práce. „Táto kombinácia je pre podnikateľské prostredie mimoriadne zaťažujúca,“ uviedol viceprezident AZZZ Roman Karlubík.
Slovensko sa podľa AZZZ už roky „prikrýva perinou, na ktorú nemá“. Rozdiel medzi rastom produktivity práce a zvyšovaním minimálnej mzdy sa stále viac prehlbuje. Asociácia rozumie, že ide o sociálne citlivú tému, no bez reálneho ekonomického krytia môže takéto rozhodnutie podľa nej viesť len k ďalšiemu nárastu inflácie a poklesu konkurencieschopnosti. „Vyzývame preto na zodpovedný prístup, ekonomika nemôže dlhodobo fungovať na princípe dobrých úmyslov bez reálneho základu,“ dodal Karlubík.
