BRATISLAVA - Príchod a vplyv amerických ciel z dielne prezidenta Donalda Trumpa na slovenský trh je rozhodne negatívny. Zhodujú sa na tom všetci ekonomickí analytici naprieč rôznymi inštitúciami a bankami. Každý z nich však pomenoval špecifiká, ktorými ohrozujú naše trhové záujmy a tým pádom a výsledne HDP krajiny. Situácia nie je ľahká a Európa sa na to musí pripraviť.
archívne video
Konečná dohoda podľa všetkého zahŕňa plošné clo na väčšinu dovozov z Európskej únie do Spojených štátov amerických vo výške 15 percent, nákup energií zo Spojených štátov za 750 miliárd dolárov (250 miliárd ročne počas najbližších troch rokov) a 600 miliárd investícií v americkom zbrojárstve.
Podľa Tomáša Boháčka z 365.bank čeli slovenská ekonomika pre clá z USA vážnej skúške odolnosti. "Ich nepriamy dosah je výrazný. Slovensko je silne previazané s európskymi hodnotovými reťazcami a exportne orientovanými ekonomikami, ktoré majú úzke obchodné väzby so Spojenými štátmi. To znamená, že ak sa zhoršia exportné možnosti našich partnerov (napríklad Nemecka), slovenský priemysel to pocíti cez pokles objednávok," vysvetlil Boháček.
Slovensko musí zmeniť základnú filozofiu
"Ak chceme zvýšiť odolnosť voči globálnym otrasom, je nutné presunúť ťažisko hospodárskej politiky smerom k podpore produktivity a inovácií. To znamená systematické investície do výskumu, vývoja, inovatívnych firiem a kvalitného školstva – nie nárazové výzvy, ale stabilné a predvídateľné schémy. Ďalšou úlohou by malo byť zlepšiť fungovanie verejnej správy a regulačného prostredia. Slovenskí a zahraniční investori opakovane upozorňujú na nepredvídateľnosť verejných financií, komplikované povoľovacie procesy a nedostatok pracovnej sily. Tu nejde o peniaze, ale o organizáciu štátu. Treba sa taktiež zamerať na aktívnu politiku zamestnanosti. Pomoc firmám je dočasná, ale pomoc ľuďom pri zmene zamestnania – cez rekvalifikáciu a mobilitu – má dlhodobý efekt," nazdáva sa analytik Boháček.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
A čo pozitívne správy?
Svoje mal k tomu čo povedať aj Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne. Ten ako makroekonomický analytik vidí situáciu pomerne jasne a nie úplne negatívne. "Pozitívnou správou, že slovenské automobilky budú čeliť zhruba o polovicu nižšiemu clu než sa pôvodne predpokladalo. Stále však bude zaťaženie dovozu z európskych automobiliek násobne vyššie než tomu bolo pred nástupom Donalda Trumpa. Oslabenie konkurencieschopnosti európskych automobiliek však napokon nemusí byť až také citeľné ako by sa mohlo zdať. V platnosti totiž aspoň nateraz ostávajú vysoké clá na oceľ a hliník, dôležitý vstup pre americké automobilky, čo bude výrazne predražovať ich produkciu a európski konkurenti preto nebudú vyzerať "až tak draho"," zhodnotil Horňák.
Vplyv na Slovensko bude podľa Horňáka závisieť aj od detailov dohody, ktoré zvýšila akúsi istotu a investori môžu aspoň sčasti začať plánovať produkciu. "Odhad rastu slovenskej ekonomiky sme už postupne znižovali pre tento aj budúci rok, a to vplyvom konsolidácie, ale aj ekonomických signálov prichádzajúcich z prvého kvartálu tohto roka. V tomto roku preto predpokladáme rast HDP na úrovni 1,3 % medziročne, v budúcom roku vo výške 1,5% medziročne, avšak s výraznými rizikami smerom nadol," varoval makroekonomický analytik.
Clá ako prekážka slobody v obchodovaní
Aj analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana sa na clá pozerá negatívne. "Clá sú prekážkou slobodného obchodu, v zásade poškodzujú obe strany obchodu. Samotná výška ciel na koniec nie je devastačná. To najmä z pohľadu dovozných ciel iných krajín. Slovensko exportuje do USA najmä prémiové značky automobilov, čo zvyšuje šancu preniesť náklady ciel na zákazníkov. Slovenskú ekonomiku tak bude viac poškodzovať daňová politika vlády, ako zvyšovanie ciel zo strany USA," vysvetľuje Ďurana.
Ekonomiku tvoria súkromné podniky a reakcia na clá bude podľa Ďuranu vecou ich obchodnej stratégie. "Vláda je tu od toho, aby vytvárala podnikateľské prostredie, ktoré umožňujú zníženie nákladov, či lepšie regulačné prostredie pre producentov. Miesto toho vidíme zvyšovanie zdanenie firiem. Ťažko teraz predvídať riziká, pretože našich producentov, ktorí sú často dodávateľmi exportérov v iných krajinách EÚ do USA, môže zasiahnuť pokles odberu. Sadzba ale nie je dramatická, preto je efekt ťažko odhadovať," prezradil.
Ďurana však netlieska spôsobu konsolidácie, aká na Slovensku prebieha. "Tá v prípade slovenskej vlády znamená len zvyšovanie daní, čo situáciu len zhorší," zhodnotil.
Ceny tovarov stúpnu, v hre je tiež prepúšťanie
Teória, ale aj prax už podľa ďalšieho analytika Borisa Fojtíka z Tatra Banky ukázali výhodnosť obchodu a komparatívnej výhody pre ekonomiky. "Preto vplyv cieľ ako takých hodnotím negatívne," začal Fojtík.
Clá budú mať podľa neho negatívny efekt spomaľujúci ekonomický rast. "Už proces ich zavádzania priniesol nervozitu a neistotu, ktorá vždy vyústi v ekonomické straty. Pre množstvo dynamických efektov je vyčísliť konkrétne straty v podstate nemožné," uviedol. Clá podľa neho zvýšia ceny tovarov a tým aj ich atraktivitu pre koncového zákazníka.
"To znamená, že medzi najväčšími ekonomickými subjektami bude pravdepodobne prúdiť menej tovarov a to najmä smerom do USA. Tento tovar si buď nájde nové odbytiská alebo sa nevyrobí. To znamená potenciálne prepúšťanie, zvýšenú nezamestnanosť a pokles domáceho dopytu. V prípade slovenského nosného automobilového sektora to prichádza v období, keď odvetvie predchádza pravdepodobne najväčšou transformáciou od svojho vzniku a čelí čínskej konkurencii nielen vo svete ale aj na domácom trhu," varoval Fojtík.
