BRATISLAVA - Demografia a vek nepustí. Občania na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách sa v dôsledku čoraz vyspelejšej technológie a pokroku v zdravotníckom sektore dožívajú čoraz vyššieho veku. Aj keď ide o pozitívnu správu z hľadiska veku dožitia, ide o mimoriadne nebezpečnú správu v otázke odchodu do dôchodku. Na penzie totiž bude musieť byť vyrobených čoraz viac peňazí, a to aj preto, že sa rodí čoraz menej detí.
archívne video
Na problémy upozornila správcovská spoločnosť NN Slovensko. Tá upozornila na to, že v roku 2040 presiahne priemerný vek dožitia už hranicu 80 rokov. "Napriek tomu nie sme na odchod do penzie finančne pripravení. Vyplýva to z medzinárodného online prieskumu skupiny NN o dlhovekosti," odvoláva sa na dáta NN Slovensko.
Sme pripravení najmenej
Prieskum navyše svedčí o tom, že Slováci sú, žiaľ, medzi najmenej pripravenými národmi. "Horšie sú na tom len Gréci. Naopak, výrazne lepšie si vedú naši českí susedia, ktorí sa umiestnili na čele rebríčka medzi tromi najlepšie pripravenými národmi, spolu s Holanďanmi a Turkami," konštatuje NN Slovensko. Paradoxne, lepšie pripravení sa cítia starší respondenti vo veku 55 až 65 rokov. Medzi ženami a mužmi naopak prieskum nenameral výraznejší rozdiel. Pocit pripravenosti majú ľudia s vyšším vzdelaním a úsporami.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Šetriť začíname až po tridsiatke
Ďalším alarmujúcim zistením je fakt, že Slováci sa rozhodnú pre dôchodkové sporenie až po tridsiatom roku života. Do dôchodku chcú Slováci ísť skôr ako priemer, a to vo veku 59 rokov. Medzinárodný priemer je však o 1,5 roka vyšší. "Na dôchodok si začíname šetriť po dovŕšení 34. roka, čo je v súlade s medzinárodným priemerom. No medzi krajinami sú výraznejšie rozdiely. Kým V Holandsku začína šetrenie vo veku 27,5 roka, Gréci a Japonci to odkladajú až na dobu po štyridsiatke," reaguje NN Slovensko.
Nielen druhý, ale aj tretí pilier by mal byť stredobodom záujmu mladých pracujúcich
"Druhý pilier prešiel za posledné obdobie významnými zmenami. Vďaka legislatívnej úprave došlo k presunu značnej časti sporiteľov z dlhopisových dôchodkových fondov do indexových dôchodkových fondov. Zavedením predvolenej investičnej stratégie majú sporitelia možnosť dosiahnuť vyšší výnos počas dlhých rokov sporenia," vysvetlil Martin Višňovský, člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.
Pripomína však, že druhý pilier zhodnocuje len časť povinných odvodov, ktoré by inak zostali v Sociálnej poisťovni, čím rozdeľuje riziko dôchodkového zabezpečenia medzi štát a súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. "Pre vyšší príjem na dôchodku by obyvatelia Slovenska mali zvážiť aj tretí pilier – doplnkové dôchodkové sporenie, kde sa kumulujú dobrovoľné príspevky účastníkov a ich zamestnávateľov, čo môže výrazne zvýšiť dôchodkový príjem a zabezpečiť pokojnejšiu starobu," dodal Višňovský.
