BRATISLAVA – To, čo si niektorí len mysleli, potvrdili aj čísla. Na Slovensku sme chudobní čím ďalej, tým viac. Pribúdajú u nás ľudia, ktorí sú ohrození chudobou a dobre na tom nie sme ani v porovnaní so zvyškom EÚ. Potvrdili to údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska. Podiel obyvateľov vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa od roku 2020 každoročne zvyšuje. V roku 2024 ohrozovali už takmer každého piateho obyvateľa Slovenska (18,3 %). Hoci Slovensko stále dosahuje lepšie výsledky než priemer EÚ 27, situácia v Únii sa zlepšuje, kým na Slovensku pozorujeme opačný trend.
Nelichotivé zistenie vyplýva z publikácie Národnej banky Slovenska s názvom Štrukturálne výzvy 2025. Túto analýzu vydáva NBS každoročne a venuje sa v nej najväčším ekonomickým a spoločenským výzvam a problémom krajiny, chudobu nevynímajúc.
Údaje ukazujú, že v roku 2015 bolo ohrozených chudobou 17,3 percent obyvateľstva Slovenska. Nasledujúce roky toto percento klesalo až na 13,8 percenta v roku 2020. Tam sa však pokles zastavil a nastolil sa opačný trend. Krivka začala rok po roku rásť a ľudí ohrozených chudobou pribúdalo až na súčasnú úroveň. Na Slovensku máme aktuálne v ohrození chudobou až 18,3 percenta populácie. Na reálne čísla ide o zhruba 980-tisíc ľudí.
Podľa analytikov k nárastu chudoby na Slovensku viedli najmä ekonomické šoky, za ktorými stála celosvetová pandémia COVID-19, ako aj ekonomická a inflačná kríza v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a vojna samotná.
Regionálne rozdiely sa prehlbujú
Čísla tiež ukázali, že regionálne rozdiely v miere rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa prehlbujú. Najviac zasiahnuté sú regióny na východe krajiny, kde je vyššia nezamestnanosť a nižšia životná úroveň a kde žije veľa ľudí z marginalizovaných komunít. V Prešovskom kraji došlo za posledných päť rokov k nárastu až na 28 percent. Oproti tomu v Bratislavskom kraji je to výrazne menej – 8,6 percenta. V medziročnom porovnaní však chudoba narástla aj tam.
Najzraniteľnejšie sú štatisticky viacdetné rodiny a samoživitelia. Podľa štatistík má viac ako polovica neúplných domácnosti problémy pokryť neočakávane výdaje, ako je napríklad pokazený spotrebič. Najvyššie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia podľa veku nesú mladí dospelí, najmä ženy. Dominantným problémom je príjmová chudoba, no v ostatných rokoch stúpa aj materiálna deprivácia.
Ľudia na Slovensku majú tiež väčšie problémy s takými vecami, ako je dopriať si v zime poriadne vykúrený dom, alebo ísť na dovolenku. Rastie tiež počet tých, ktorí sa radia do pásma absolútnej chudoby.
To však nie je všetko. Nielenže si Slovensko pohoršuje rok za rokom vnútorné štatistiky, ale ani v porovnaní so zahraničím na tom nie sme najlepšie. Priemerná miera ohrozenia chudobou každoročne od roku 2015 v EÚ klesá. Vtedy bola na úrovni 24 percent, teraz je to 20,2 percenta. Medzi jednotlivými štátmi však panujú výrazné rozdiely. Zatiaľ, čo v Česku je riziko chudoby 13 percent, v Rakúsku 17,7 a v Nemecku 15,7 percenta, čiže hlboko pod priemerom EÚ, v chudobných krajinách ako Bulharsko či Rumunsko to je 30, respektíve až 32 percent.
