BRATISLAVA - Občianska iniciatíva Právo za pravdu spísala hromadnú pripomienku, ktorú adresovala najvyšším ústavným činiteľom SR. Vyjadruje v nej znepokojenie nad pripravovaným súhlasom vlády so vstupom Ukrajiny do EÚ. Jej autori poukazujú na riziká spojené so vstupom Ukrajiny do EÚ, žiadajú zastavenie procesu bez predchádzajúcej verejnej diskusie a vypracovanie nezávislej analýzy dopadov.
Iniciatíva Právo na pravdu zaslala otvorený list a hromadnú pripomienku najvyšším ústavným činiteľom, v ktorom vyjadruje hlboké znepokojenie nad spôsobom, akým sa pripravuje súhlas vlády SR so vstupom Ukrajiny do Európskej únie. Iniciatíva poukazuje na to, že ide o historicky a geopoliticky závažné rozhodnutie s dlhodobými dôsledkami pre Slovensko, jeho obyvateľov, hospodárstvo, bezpečnosť a suverenitu.
Riziká spojené so vstupom Ukrajiny do EÚ
Autori listu upozorňujú na viaceré riziká spojené so vstupom Ukrajiny do EÚ. Jedným z hlavných je možnosť zatiahnutia Slovenska do vojenského konfliktu prostredníctvom článku 42 Zmluvy o EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty k vzájomnej vojenskej pomoci. Vzhľadom na prebiehajúci konflikt na Ukrajine považujú túto hrozbu za reálnu. "Doložka vzájomnej pomoci totiž môže viesť k povinnosti Slovenska poskytnúť vojenskú pomoc v prípade, že ju budúci členský štát v tomto prípade Ukrajina aktivujú. Táto doložka už bola v minulosti aktivovaná v prípade Francúzska v roku 2015 a preto nejde o hypotetický scenár, ale o reálnu zmluvnú povinnosť. Vzhľadom na geografickú, historickú a bezpečnostnú situáciu Slovenska považujeme za mimoriadne nezodpovedné, že vláda SR k tejto otázke nepristupuje s primeranou vážnosťou a opatrnosťou," uvádza Zoroslav Kollár.
Ďalším problémom je absencia komplexnej analýzy dopadov členstva Ukrajiny v EÚ na Slovenskú republiku. Vláda SR nepredložila občanom hodnotenie vplyvov na verejné financie, poľnohospodárstvo, zamestnanosť, energetickú a potravinovú sebestačnosť, migračnú politiku, bezpečnostnú situáciu či fungovanie sociálneho systému a verejných služieb. Iniciatíva poukazuje na príklad Maďarska, kde vláda pripravila pre občanov prehľadnú analýzu a organizuje referendum. "Podľa tejto štúdie budú maďarskí občania znášať náklady v desiatkach miliárd eur, vrátane priamych transferov na obnovu Ukrajiny, výdavkov na obranu, kompenzácií v rámci kohéznych fondov a strát pre poľnohospodárov. Prepočítané na jedného daňovníka tieto výdavky predstavujú v Maďarsku vyše 10 000 eur," uvádza Kollár.
Hromadná pripomienka tiež upozorňuje na závažné nepresnosti v oficiálnej analýze vlády SR. Podľa autorov sú reálne náklady spojené s pomocou Ukrajine výrazne vyššie, než uvádza vládny dokument (509 miliónov eur). "Táto suma však podľa informácií Ministerstva financií SR k novembru 2024 dosahovala už 645 miliónov EUR a to len v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev. Do tejto sumy však nie sú započítané výdavky samospráv (mestá a obce), štátne podniky a verejnoprávne inštitúcie (napr. nemocnice, vysoké školy), verejné služby (zdravotníctvo, školstvo, doprava), odpustené poplatky a dane či nepriame náklady policajného zboru, hasičského a záchranného zboru, armády a iných zložiek," uvádzajú z iniciatívy a považujú to preto za vážne zavádzanie verejnosti. Odvolávajú sa pritom na údaje renomovanej medzinárodnej inštitúcie IFW Kiel.
Etický a právny rozmer rozhodnutia
"Ak vláda SR prijme uznesenie postavené na zavádzajúcich alebo neúplných informáciách, ide o potenciálne porušenie princípov dobrej správy vecí verejných a transparentnosti. Takýto postup môže byť interpretovaný ako zneužitie právomoci verejného činiteľa a môže mať dôsledky etické aj politické. Ak by sa preukázalo, že členovia vlády SR mali relevantné informácie spochybňujúce údaje v predloženej analýze, schválenie uznesenia by mohlo byť považované za hrubo nezodpovedné a potencionálne spôsobilé vyvolať právne otázky o možných trestnoprávnych dôsledkoch. V konečnom dôsledku ide aj o dôveru občanov v štátne inštitúcie a morálnu zodpovednosť verejných predstaviteľov voči svojim voličom," tvrdí iniciatíva v hromadnej pripomienke.
Občianska iniciatíva preto žiada zastavenie procesu schvaľovania podpory vstupu Ukrajiny do EÚ bez predchádzajúcej verejnej diskusie, vypracovanie nezávislej analýzy dopadov na Slovensko, zverejnenie všetkých finančných a vecných výdavkov súvisiacich s Ukrajinou a umožnenie občanom vyjadriť sa k tejto otázke prostredníctvom referenda alebo inej formy priamej demokracie.
Autori zdôrazňujú, že rozhodnutia s takýmto strategickým významom nemôžu byť prijímané bez verejnej kontroly. Tvrdia, že občania Slovenska majú právo poznať pravdu, byť informovaní o všetkých dôsledkoch a podieľať sa na formovaní smerovania krajiny. List podpísali Zoroslav Kollár a Martin Halás ako zástupcovia občianskej iniciatívy.
