BRATISLAVA – Pellegrini dôvody nenašiel, zato ombudsman, opozícia a minister Samuel Migaľ ich vidia hneď niekoľko. Prezident v stredu podpísal novelu zákona o neziskových organizáciách. Zákon vyvolával od začiatku kontroverzie, počas rokovania v parlamente prešiel dokonca viacerými úpravami, opozícia však aj naďalej vyzývala prezidenta, aby ho nepodpísal. Pellegrini dal však novele zelenú, čo vyvolalo vlnu nespokojných reakcií. Okrem opozície sa však ozval aj minister Samuel Migaľ či ombudsman, ktorý sa plánuje obrátiť na Ústavný súd SR.
Prezidentský palác tvrdí, že nenašiel dôvody, pre ktoré by zákon v schválenom znení mohol byť v rozpore so slovenskou ústavou alebo s európskym právom. Výrazné zmeny počas prerokúvania zákona v parlamente podľa prezidenta odstránili riziko, že norma nebude v súlade s právom Európskej únie, za čo by Slovensku hrozili sankcie.
Prezident si podľa vlastných slov uvedomuje, že jeho rozhodnutie vyvolá v časti spoločnosti zrejme výrazné emócie, svoje rozhodnutie však obhajuje. „Po dôkladnom preštudovaní však nevidím žiaden dôvod nazývať zákon prívlastkami, ktoré sme počúvali od organizátorov protestov,“ uviedol. Pellegrini argumentoval aj tým, že verejnosť má právo vedieť viac o tom, ako sú neziskové organizácie financované. „Obzvlášť, keď samy mohutne žiadajú väčšiu transparentnosť politikov, politických strán či štátnych inštitúcií, nakladajúcich s našimi spoločnými zdrojmi,“ zdôraznil.
Migaľ prezidenta ostro skritizoval
S tým, že jeho rozhodnutie vyvolá výrazné emócie, sa Pellegrini nemýlil. Medzi prvým sa ozval minister informatizácie a investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru-SSD). Podľa neho sa Pellegrini rozhodol byť len „notárom moci.“ Tvrdí, že zákon o mimovládkach nie je v poriadku a posúdiť by ho mal Ústavný súd SR. „Nesúhlasil som s jeho znením a podporil som výzvu prezidentovi, aby ho nepodpísal, a som rád, že poslanci podávajú podnet na Ústavný súd. Mrzí ma však, že sa prezident pri svojom rozhodovaní zachoval alibisticky. Mal možnosť konať inak. Minimálne si mohol ako ja vypočuť priamo argumenty občianskeho sektora, ktorých sa zákon najviac dotkne. Mohol si dať čas, stretnúť sa s verejným ochrancom práv, ktorý na problematickosť zákona tiež upozorňoval,“ myslí si.
Zákon, ktorý prešiel bez odbornej diskusie, s množstvom pozmeňujúcich návrhov, bez riadneho pripomienkového konania, považuje za nešťastný. A nielen pre jeho obsah, ale najmä pre spôsob, akým vznikol. „Transparentnosť mimovládnych organizácií je dôležitá. Musí však byť nastavená tak, aby pravidlá boli rovnaké pre všetkých, nie selektívne, represívne alebo aby boli politicky motivované. Zákon musí tretiemu sektoru pomáhať a dať nástroje na zvýšenie transparentnosti, ale nie na úkor toho, aby sme šikanovali filatelistov, spoločenstvá vlastníkov bytov, či združenia priateľov škôl. Právo na slobodné združovanie, spolky, neziskové iniciatívy a občianske aktivity bolo jedným z pilierov, za ktoré ľudia v roku 1989 stáli na námestiach,“ uviedol.
„Zákon, ktorý rozvoj občianskej spoločnosti umožnil, bol napokon aj jedným z prvých prijatých zákonov po páde režimu v slobodnom federálnom parlamente. Aj preto verím, že rozhodnutie Ústavného súdu bude nielen vecne, ale aj hodnotovo správne. Nech zákon posúdia tí, ktorí majú na to mandát. Ale my politici máme mandát hľadať riešenia – poctivo, s diskusiou a rešpektom. A k tomu sa ako minister opakovane hlásim,“ dodal.
Ombudsman sa obracia na Ústavný súd SR
Nespokojný s novým zákonom o mimovládkach je aj ombudsman Róbert Dobrovodský, ktorý sa rozhodol podať návrh na posúdenie ústavnosti. „Oceňujem, že Národná rada Slovenskej republiky odstránila počas rokovania viaceré ustanovenia, ktoré som považoval za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky a ktoré zasahovali do ľudských práv a slobôd. Parlamentu som zaslal k tejto otázke tri listy. Stále však v zákone zostali ustanovenia, ktoré nespĺňajú ústavný test proporcionality. Preto považujem za dôležité, aby tieto ustanovenia posúdil Ústavný súd Slovenskej republiky,“ vysvetlil.
Za problematické považuje najmä podradenie neziskových organizácií pod režim zákona o slobode informácií. Tento krok nepovažujem za súladný s koncepciou práva na informácie. „Podporujem pritom a ani nespochybňujem záujem verejnosti na poznaní informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami. Domnievam sa však, že zmena nespĺňa test proporcionality, a to z viacerých dôvodov,“ tvrdí. Podotkol, že Ústava SR nedáva parlamentu právny základ na to, aby subjekt súkromného práva, akým je napríklad mimovládna nezisková organizácia, mal totožnú povinnosť ako orgán verejnej moci. Pripomenul, že orgány verejnej moci, respektíve povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, sú tie, ktoré majú podliehať kontrole verejnosti, a preto majú primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti.
„Zavádzanie prvkov správneho konania, ako aj viazanie subjektu súkromného práva názorom orgánu verejnej moci, možno v podmienkach právneho štátu hodnotiť ako zásah do privátnej autonómie,“ myslí si. Poukázal tiež na to, že zákon o slobode informácií už dnes umožňuje dostať informácie o poskytnutých dotáciách pre neziskové organizácie. Verejnosť môže tiež v centrálnom registri zmlúv spoznať obsah zmluvy, na základe ktorej mimovládna nezisková organizácia dostala dotáciu. Taktiež môžu získať od povinnej osoby celý obsah vyúčtovania dotácie. "Teda s ohľadom na test proporcionality a potrebu nižšej miery záťaže sektora subjektov súkromného práva, si myslím, že doterajší mechanizmus zákona o slobode informácií postačuje, aby bolo naplnené právo verejnosti na informácie. Som preto toho názoru, že zavádzanie ďalších povinností podľa zákona o slobode informácií pre neziskové organizácie nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,“ dodal Dobrovodský.
Aj opozičné Progresívne Slovensko avizovalo podanie novely zákona o neziskových organizáciách na Ústavný súd SR. Bude žiadať aj pozastavenie účinnosti. „Verím, že tento zákon nemôže obstáť pri posúdení ÚS,” uviedla podpredsedníčka klubu PS Zuzana Števulová. Šéfka výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Lucia Plaváková vyhlásila, že prezident SR Peter Pellegrini sklamal a svojím podpisom zákona sa pridal k nedemokratickým krokom vlády Roberta Fica.
