BRATISLAVA - V čoraz viac kyberneticky prepojenej spoločnosti, ktorú navyše dopĺňa čoraz viac silnejúca umelá inteligencia, sa objavuje jeden zo známych fenoménov minulých čias, avšak v novom kabáte. Ide o šikanu, konkrétne o kyberšikanu. Tá predstavuje obrovský problém pre nastupujúcu generáciu, ktorá aktuálne študuje na stredných školách po Slovensku. Jej príčiny, dôsledky ale aj možné riešenia v tejto dobe sa na tlačovej konferencii snažila verejnosti vysvetliť spoločnosť Slovak Telekom, ktorá pri tejto príležitosti ponúkla aj dôležitý prieskum a rozbieha kampaň.
VIDEO Tlačová konferencia spoločnosti Slovak Telekom o kyberšikane na stredných školách:
Tieto a mnohé ďalšie príbuzné témy boli predmetom tlačovej konferencie spoločnosti Slovak Telekom v jej bratislavskom sídle. Úvodný bod "Slovak Telekom proti kyberšikane" len stručne načrtol aj ďalšie state konferencie, o ktorých sa na približne hodinovom brífingu hovorilo. Diskusie sa zúčastnila generálna riaditeľka Slovak Telekom a T-Mobile Česká republika Melinda Szabó. Sekundoval jej autor prezentovaného výskumu a analytik Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Marián Velšic.
Dôležitými informáciami prispeli aj Alena Kanabová ako líderka pre firemné občianstvo, Accenture na Slovensku, Zuzana Juráneková, poradkyňa občianskeho združenia IPčko a Miroslava Remenárová, manažérka pre vonkajšie vzťahy a udržateľnosť Slovak Telekom.
Riaditeľka ako digitálna optimistka v kybersvete plnom nástrah
"Ako jeden z digitálnych telco lídrov Európy chceme byť katalyzátorom pozitívnych zmien spolu s našimi partnermi sa zasadzovať proti všetkým formám online nenávisti, obťažovania a šikany," uviedla zámer spoločnosti riaditeľka Szabó.
Doplnila že ich poslaním je zabezpečiť mier a pohodlný virtuálny priestor so značným obmedzením rôznych nástrah tohto typu. Predchádzať sa im síce úplne nedá, no napriek tomu samú seba a svojich kolegov označuje za "digitálnych optimistkov". Prispieť k tomu má aj čoskoro nasadzovaná kampaň spoločnosti na túto tému s hashtagom #NoHateSpeech.
Sociálne siete a umelá inteligencia ako nebezpečný kokteil
Podľa analytika Velšica z IVO je kyberšikana, žiaľ, rozmanitá vo svojich množstvách a sociálnych interakciách. Jej spôsob vykonania navyše poskytuje nespočetné množstvo nástrojov, umelú inteligenciu nevynímajúc. "V prostredí našich stredných škôl ide najmä o nástroje, ktoré majú silný sociálno-komunikačný rozmer. Sú to najmä sociálne siete, ktoré ako nástroj kyberšikany uvádza až 51 percent študentov a študentiek, teč 43 percent a diskusné skupiny či fóre 28 percent študentov," priblížil Velšic.
"Ako ukázali ďalšie výsledky, aj na slovenských stredných školách sa už záčina udomácňovať celosvetový trend zneužívania umelej inteligencie. AI ako nástroj kyberšikany na škole avizuje celkovo 36 percent študentov," pomohol si výsledkami výskumu Velšic.
Mimovládny sektor tvorí nenahraditeľnú zložku výchovy digitálnych zručností
Podľa Aleny Kanabovej z poradenskej firmy Accenture je aj na Slovensku mimoriadne dôležité mladej generácii pripomínať, aké dôležité je udržiavať bezpečné používanie technológií. "Jedným z týchto nástrojov je aj úspešný vzdelávací program Digitálne kompetencie pre učiteľov. Prešlo ním za 5 rokov už takmer 400 učiteľov z viac ako 330 škôl a mnohí ďalší vďaka nemu získali prístup k vzdelávaciemu obsahu, ktorý umožňuje prinášať na školy digitálne inovácie a rozvíjať digitálne zručnosti žiakov, vrátane bezpečného správania sa v online priestore," prízvukovala Kanabová, ktorá pripomenula nezameniteľnú úlohu, ktoré v tejto problematike zohrávajú aj mimovládne organizácie. Pomáha však aj štát.
Základom je dôvera a vzájomná podpora
Nezameniteľnú úlohu v tejto problematike určite zohráva aj občianske združenie IPčko, ktoré sa podobným prípadom už roky venuje. Svoje o tom povedala aj poradkyňa a koordinátorka tímu online terénnych pracovníkov a pracovníčok Zuzana Juráneková, ktorá zhodnotila, že obete kyberšikany ešte viac, ako samotná šikana, bolí to, ak niekto týmto hrozným praktikám súčasnej doby buď neverí, či ich zľahčuje.
"Práve preto musíme vedieť načúvať. Je dôležité, aby mladí ľudia vedeli, že v tom nie sú sami. Pomoc existuje - je bezplatná, anonymná a dostupná. Sme tu pre nich," pripomenula Juráneková.
Čo vravia čísla prieskumu?
O rizikách, ktoré v školskom priestore na žiakov číhajú, značne vypovedajú aj čísla prieskumu agentúry Focus, ktorá ho pre IVO vykonávala vo februári tohto roka na vzorke 520 respondentov od 15 do 19 rokov. Išlo teda o študentov stredných škôl, ktorí sa v elektronických dotazníkoch podelili o rôzne formy šikany.
Za najväčšie riziko mnohí označili očierňovanie klebetami či ich šírením v online prostredí. Vo veľmi tesnom závese bola aj šikana formou sextingu, čo sú vlastne elektronické správy so sexuálnym podtónom a zdieľaním intímnych informácií bez súhlasu dotknutej osoby.
Šírenie klebiet jednoznačne viedlo aj v prípadoch, kedy sa respondenti osobne stretli s konkrétnym typom kyberšikany. Nezaostávali ani hádky v diskusiách, ktoré sú často veľmi viditeľné aj verejne na sociálnych sieťach.
Ešte mrazivejšie vyznievajú čísla odhadov ľudí, ktorí by na základe výpočtu z týchto výsledkov mohli trpieť spomínanými formami kyberšikany. V prípade očierňovania môže hypoteticky ísť až o 46-tisíc študentov. V desiatkach tisíc sa dajú odhadovať aj hádky, sexting či kybergrooming (zámerné oslovovanie jedincov s cieľom získať sexuálny kontakt, pozn. red.).
Veľký výkričník
Na verejnosť musí ako veľké varovanie pôsobiť aj ďalšie číselné porovnanie v prípade, či by sa konkrétni jedinci obrátili na niekoho s túžbou o pomoc. V prípade kyberšikany by sa totiž s prosbou o pomoc až 35 percent opýtaných neobrátilo na nikoho. Zvyšných 65 percent obetí by o pomoc požiadalo.
Už pozitívnejšie vyznieva štatistika otázky na konkrétnych respondentov s možným scenárom kyberšikany. V tomto prípade by o pomoc požiadalo celkovo až 95 percent opýtaných a len 5 percent by sa neobrátilo na nikoho. Ide o stále vysoké číslo, no je podstatne nižšie, ako v predchádzajúcom grafe.
Kampaň s pesničkou Richarda Müllera
Konferencia však obsahovala aj ukážku audiovizuálnych prvkov, s ktorým chce Slovak Telekom apelovať aj na verejnosť formou kampane Absolventi šikany. Jedným z nich sú aj hrané scénky troch vybraných študentov za tónov moderne upravenej verzie piesne "Nahý II" od známeho speváka Richarda Müllera, ktorý zrejme v roku, kedy vznikala (približne v roku 1999 až 2000, pozn. red.) zrejme ani sám nešípil, aký bude nadčasový jej text aj pre dnešnú dobu a tento konkrétny problém.
"Keď v roku 2001 RIchard Müller nahral skladbu Nahý II, nikto vtedy netušil, že jej text bude dokonale vystihovať online fenomén 21. storočia, ako aj pocity mnohých mladých ľudí čeliacich kyberšikane," prezradil o nápade kampaňovej piesne Jaroslav Vígh, kreatívny riaditeľ agentúry MUW Saatchi & Saatchi.
