BRATISLAVA - Rovnaký obal, rovnaká cena, ale menšia gramáž. Taká je realita v obchodoch v poslednom období. Bežný spotrebiteľ si len tak nevšimne, že síce kupuje produkt za rovnakú cenu, ale s menšou gramážou. To, že napríklad balenie čokolády váži menej, ako tomu bolo v minulosti, si všimla aj čitateľka Jana. Známa organizácia radí, ako sa nedať nachytať.
Poznáte to. Rozhodnete sa ísť piecť, spravíte si nákupný zoznam, nakúpite produkty, zaplatíte a doma pri pečení si všimnete, že množstvá nesedia. Presne to sa počas veľkonočných sviatkov udialo aj čitateľke Jane, ktorá sa rozhodla piecť pre šibačov tortu. V recepte boli písané dve 100-gramové balenia bielej čokolády, no až doma po nákupe zistila, že každé balenie má o 10 gramov menej. Chýbalo jej tak 20 gramov čokolády, ktorá stála v obchode rovnakú cenu, ako pôvodné 100-gramové balenie. "Nepríde mi to v poriadku," povedala pre Topky.sk.
Archívne VIDEO Dôvody na odvolanie vlády sú vymyslené, potraviny máme druhé najlacnejšie v EÚ, tvrdí Tibor Gašpar
Eduarda Hekšová z organizácie dTest upozornila, že tieto praktiky obchodníkov sa nazýva shrinkflácia. Ide o spojenie dvoch slov - shrink, teda zmenšiť a inflation - inflácia. Ide pritom o prípady, keď napríklad krabica s cereáliami zostane rovnako veľká, ale zmení sa iba gramáž. "Pre spotrebiteľov môže byť shrinkflácia mätúca, pretože ju nemusia vždy odhaliť na prvý pohľad. Pritom ide o nástroj, ktorý slúži na nenápadné zdraženie tovaru. Shrinkflácia nie je zo zákona zakázaná, ani nie je stanovené, že by predávajúci musel spotrebiteľov upozorniť, že došlo k zmene balenia. Inak je to napríklad vo Francúzsku, kde sú niektorí obchodníci povinní informovať spotrebiteľov aj o prípadných zmenách množstva výrobku. Shrinkflácia v zákone výslovne upravená nie je, avšak obchodníci musia dodržovať množstvo súvisiacich povinností, najmä správne informovať o cene,“ vysvetľuje Hekšová.
Poukázala pritom na viaceré možnosti, ako by sa spotrebitelia nemali dať nachytať. Jednou z rád je napríklad sledovanie cenoviek a jednotkových cien. Obchodníci sú totiž povinní spotrebiteľov informovať o cene a prípadne aj jednotkovej cene. Na cenovke musí byť uvedená konečná cena vrátane všetkých poplatkov a daní. Povinnosťou predávajúceho je uvádzať aj jednotkové ceny, teda cenu za jednotku množstva výrobku, napríklad za kilogram či liter. „Práve vďaka jednotkovým cenám môžu spotrebitelia ľahšie odhaliť, či je pre nich nákup skutočne výhodný,“ dodáva Hekšová. Má to však ale - povinnosť sa totiž nevzťahuje na všetky výrobky. Výnimku tvorí tovar s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml, či rôzne druhy tovarov, ak sa predávajú v jednom balení za jednu cenu.
Ďalším aspektom, ako shrinkfláciu odhaliť, je sledovanie obalov výrobkov. Ak je totiž zbytočne veľký na množstvo produktu vnútri, je možné, že obchodník zmenil gramáž. Obchodníci totiž často spolu s produktom predávajú aj veľké množstvo vzduchu. „Bezdôvodne veľké obaly však môžu klamať spotrebiteľov a zároveň zbytočne zaťažujú životné prostredie,“ uvádza Hekšová s tým, že zákon o obaloch však priamo nestanovuje povinnosť vyrábať čo najmenšie obaly. Poukázala pritom na situáciu od našich susedov, kde je v zákone jasne napísané, aby obchodníci nezavádzali spotrebiteľov a obaly boli čo najmenšie. "Účelom tejto úpravy je predchádzanie vzniku odpadu, pričom jej nedodržanie je priestupok, ktorý môžu dozorné orgány pokutovať až do výšky pol milióna korún. Prípad s príliš veľkým obalom tabliet do umývačky riadu riešil napríklad v októbri 2024 Mestský súd v Prahe, ktorý potvrdil oprávnenosť pokuty zo strany Českej obchodnej inšpekcie," uzavrela riaditeľka dTestu.
