ŽILINA/BANSKÁ BYSTRICA - Nastáva obdobie, kedy sa čoraz viac budeme zdržiavať v prírode, kde bude dozrievať aj ovocie. To mnohí z nás radi zbierajú a konzumujú, no bez dostatočnej hygieny sa poriadne zahrávame so zdravím. Dôvodom je nebezpečný parazit, ktorý na nás číha aj na lesnom ovocí. Následky bývajú hrôzostrašné.
Veľký kus pečene, žlčník, jedna nadoblička, časť hornej dutej žily, časť bránice a vaječník. O to všetko prišla istá žena po tom, čo sa nakazila nebezpečným parazitom - tzv. líščou pásomnicou, ktorá spôsobuje echinokokózu. Išlo o 36-ročnú ženu, ktorej život zachránili banskobystrickí chirurgovia počas náročnej 8-hodinovej operácie. V tom čase mala iba 4-ročnú dcéru a parazit sa v jej tele správal ako rakovina. Okrem nej sa však echinokokózou nakazila aj 27-ročná Simona, ktorá má 7 mesiacov po operácii naďalej drén zo žlčových ciest a v čase operácie mala iba ročné bábätko. Aj túto ženu zachránili banskobystrickí chirurgovia.
O osude žien informovala pred časom na sociálnej sieti moderátorka podcastu o zdraví televízie Joj Marcela Fuknová. To, čo si od mladých žien vypočula, jej podľa vlastných slov spôsobilo zimomriavky. Upozornila na to, že v súčasnosti je pásomnicou líščou nakazených až 70 percent líšok v Žilinskom kraji. Práve z tohto kraja pochádzajú aj mladé ženy. Avšak, vo veľkom sa vyskytuje aj v Prešovskom a Banskobystrickom kraji.
50 prípadov za 5 rokov
Podľa Úradu verejného zdravotníctva bolo do Epidemiologického informačného systému EPIS za roky 2020 až 2025 (k 23.4.2025) spolu hlásených 50 prípadov echinokokózy, z toho prípadov spôsobených pásomnicou líščou (Echinococcus multilocularis) bolo spolu 33, teda 66 percent.
Ako dodal, človek sa môže nakaziť priamym kontaktom znečistenými rukami, ale častejšie nepriamo, konzumáciou kontaminovaných lesných plodov, húb či rastlín. Riziko predstavujú aj ovocie a zelenina pestované na pôde, ktorú mohli znečistiť výkaly nakazených zvierat. Ide najmä o oblasti, kde môžu mať líšky prístup do záhrad.
"Prevencia prenosu infekcie na človeka spočíva najmä v dôkladnej hygiene pri práci v záhrade a počas pobytu v prírode. Kľúčové je preto vyhnúť sa konzumácii neumytých a tepelne neupravených lesných plodov, ktoré môžu byť kontaminované.Rovnako dôležitá je dôkladná tepelná úprava mäsa, vzhľadom na možnosť, že niektoré zvieratá slúžia ako medzihostitelia pásomnice líščej. Medzi ďalšie preventívne opatrenia patrí nedotýkanie sa výkalov a uhynutých zvierat. Majiteľom domácich zvierat sa odporúča ich pravidelné odčervovanie a zabezpečenie, aby neprišli do kontaktu so surovými vnútornosťami, či iným potenciálne rizikovým krmivom," uviedol vzápätí.
Ako upozornil, osoby s vyšším rizikom nákazy, ako sú poľnohospodári, poľovníci, lesníci, chovatelia zvierat, zamestnanci ZOO a podobne, by mali prísne dodržiavať bezpečnostné a hygienické opatrenia a v niektorých prípadoch absolvovať pravidelné lekárske prehliadky alebo skríning na prítomnosť protilátok proti pásomnici rodu Echinococcus.
"Zvýšené riziko nákazy je na jar a začiatkom leta, čo súvisí s aktivitou hlodavcov, ktorí sa následne stávajú korisťou zvierat predstavujúcich potenciálne riziko prenosu ochorenia na človeka. Rizikové obdobie predstavuje aj začiatok zimy, kedy majú vajíčka Echinococcus multilocularis pri nízkych teplotách a vysokej vlhkosti najvyššiu odolnosť," uzavrel.
Banskobystrická nemocnica: Realita je ešte o niečo zložitejšia
Vo veci sme oslovili aj banskobystrickú nemocnicu, ktorá potvrdila, že sa u nich obe operácie odohrali. Podľa lekára Kliniky transplantačnej chirurgie SZU Martina Sirotňáka je však realita o niečo zložitejšia. "Rozsah postihnutia u pacientky, by ešte pred nejakým časom, bol vyhlásený ako neriešiteľný. Na Klinike transplantačnej chirurgie SZU sme boli opakovane postavení pred prípady rozsiahleho poškodenia pečene s jej životne dôležitými štruktúrami. V dôsledku toho sme na zahraničných stážach v Ázii inovovali chirurgické techniky, ktoré dovtedy neboli u nás ani v širokom okolí realizované. Vďaka týmto procesom, môžu takíto pacienti u nás podstúpiť komplexné operačné výkony," vysvetlil odborník.
Ako dodal, echinokokóza je endemické ochorenie, ktorého hlavným spôsobom prenosu je fekálno-orálna cesta v kontaminovanom prostredí. Dva medicínsky významné druhy pre človeka sú: Echinococcus granulosus (Cystická echinokokóza) a Echinococcus multilocularis (Alveolárna echinokokóza). Práve druhou spomenutou formou nákazy sa nakazili obe ženy. Parazit pritom dozrieva v črevnom trakte definitívneho hostiteľa, ktorými sú ako líška, tak aj pes, vlk, mačka, či divé mačkovité šelmy. Počas dozrievania parazit produkuje veľké množstvo vajíčok, ktoré sa uvoľňujú do prostredia prostredníctvom výkalov. Tie môžu kontaminovať potravu, ako s napríklad drobné ovocia v lesoch, ale a v záhradkách, ale aj trávu, ktorú konzumujú medzihostitelia, ako sú ovca, prasa, koza, hlodavce či kone.
"Ľudia sú nepriamo zapojení do životného cyklu echinokoka, ako tzv. „slepý hostiteľ“. Vajíčka sa liahnu v ľudskom čreve a malé množstvo lariev prejde stenou čreva do lymfatických ciev alebo portálneho riečiska. Následne sa usadia najčastejšie v pečeni, kde sa vyvinú do larválneho štádia. Krvným riečiskom môžu putovať aj do iných orgánov vrátane mozgu, pľúc a kostného tkaniva," upozornil s tým, že ochorenie je často bezpríznakové a diagnostikuje sa len náhodne, napríklad pri rádiologickom vyšetrení, chirurgickom zákroku či pri hodnotení iných diagnóz. Avšak, spozornieť by ste mali pri brušnom diskomforte, strate hmotnosti, nechutenstve. Okrem toho s bežné aj stav spôsobené infiltratívnym rastom parazita, ako sú žltačka, bolestivosť, chradnutie, ascites (voda v bruchu), opuchy dolných končatín a iné.
V tomto prípade odborník prízvukuje, že základom je hygiena. "Každá zelenina či ovocie, ktoré počas pestovania potencionálne mohlo byť v kontakte so zvieratami (pes, líška, vlk, mačka, divé mačkovité šelmy), musí byť pred konzumáciou umyté pod tečúcou vodou. Kontaminovaná pôda vajíčkami parazita, sa môže poľahky fekálno-orálnou cestou dostať do tráviaceho traktu človeka, preto umývanie rúk pred každým jedlom je nevyhnutnosťou," uzavrel.
Vo veci sme oslovili aj Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Do uzávierky nám na otázky neodpovedali.
