BRATISLAVA - Podnikateľ, ktorého posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 100-tisíc eur, si nebude môcť vybrať, či bude platiť preddavky na daň z príjmov podľa predchádzajúcej daňovej povinnosti, v zníženej výške alebo ich nebude platiť vôbec a celú daň zaplatí až pri podaní daňového priznania. Novelu zákona o dani z príjmov, ktorú navrhoval opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Michal Truban (PS), poslanci neposunuli do druhého čítania.
„Cieľom návrhu zákona je dať daňovníkom väčšiu mieru flexibility pri platení preddavkov na daň z príjmu. Zároveň v prípade, ak sa daňový subjekt dostane do ťažkostí (napríklad strata veľkého odberateľa, druhotná platobná neschopnosť), preddavky mu zaťažujú cash-flow, a tým znižujú pravdepodobnosť, že firma problémy prekoná, pretože nemusí vždy dosiahnuť na preklenovacie úvery od štandardných komerčných bánk,“ zdôvodnil predkladateľ.
V súčasnosti musí daňovník platiť preddavky na daň z príjmu, ak jeho posledná známa daňová povinnosť presiahla 5000 eur. V takom prípade je povinný platiť aspoň štvrťročné preddavky. Ak jeho daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, musí platiť mesačné preddavky. Ich výška sa počíta z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
„Vážne problémy podnikateľom v praxi spôsobuje skutočnosť, že preddavky sa platia z príjmov aktuálneho roka, ale ich výška reflektuje príjmy minulého roka. Až po daňovom priznaní sa daň zúčtuje a štát prípadný preplatok vracia. Pre niekoho to môže byť maličkosť, pre iného zásadný až existenčný problém,“ upozornil Truban.
Správca dane môže podľa platnej právnej úpravy určiť platenie preddavkov aj inak, a to na základe žiadosti daňového subjektu alebo z vlastného podnetu. Ak daňovník požiada o platenie preddavkov v inej výške, ako mu vyplýva z podaného daňového priznania, musí žiadosť každý štvrťrok zdôvodniť analýzou finančnej a ekonomickej situácie, ktorá preukazuje dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov. Tento proces je podľa poslanca pre obidve strany administratívne náročný. Navrhoval, aby po novom daňovník svoje rozhodnutie o preddavkoch len písomne oznámil správcovi dane, ktorý to nebude posudzovať ani schvaľovať, len evidovať.
Parlament neprijal uznesenie k protirómskemu rasizmu
Parlament v utorok neprijal opozičný návrh uznesenia k protirómskemu rasizmu. Stáli za ním poslanci Národnej rady (NR) SR z klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ. Návrhom reagovali na uznesenie parlamentu k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu. Chceli, aby NR SR návrhom okrem iného vyzvala vládu, aby vykonala analýzu právneho poriadku a v prípade potreby pripravila návrhy tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci bola rešpektovaná daná definícia.
„V súčasnosti môžeme sledovať nárast nenávistných vyjadrení a prejavov voči Rómom, či už vo verejnom, alebo v digitálnom priestore. Protirómsky naratív zneužívajú vo svojej komunikácii či kampaniach aj niektorí politici, čo môže viesť k hlbšej marginalizácii rómskych komunít, k prehlbovaniu sociálnej nerovnosti a k posilňovaniu nenávisti, napätia a polarizácie v spoločnosti. Napriek tomu v právnom poriadku SR, najmä v oblasti trestného práva a pracovného práva, nedošlo k zmenám, ktoré by zabezpečili rešpektovanie uvedenej definície protirómskeho rasizmu,“ skonštatovali predkladatelia. V uznesení preto navrhovali, aby NR SR požiadala vládu, aby zabezpečila rešpektovanie definície protirómskeho rasizmu.
Plénum odmietlo uznesenie, ktorým malo odsúdiť agresivitu ako nástroj moci
Plénum Národnej rady (NR) SR odmietlo opozičné uznesenie, ktorým malo odsúdiť násilie a agresivitu ako nástroja moci. Urobilo tak v utorkovom hlasovaní. Uznesenie do parlamentu predložili opoziční poslanci parlamentu z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ.
„Výsledky parlamentných volieb z roku 2023 a následné utvorenie koalície s tesnou väčšinou v NR SR potvrdili fakt, že slovenská spoločnosť je značne polarizovaná. Namiesto zmierlivého tónu a ohľaduplnosti voči názorovým oponentom sa predstavitelia vládnej moci uchyľujú k agresívnej komunikácii, ktorá je neraz plná hrozieb a vyhrážok. Svoje posolstvá často predstavujú prostredníctvom osôb, ktorých vyjadrenia sú neraz na hrane naplnenia skutkových podstát trestných činov,“ skonštatovali predkladatelia.
Parlament mal uznesením odsúdiť všetky fyzické a verbálne útoky verejných funkcionárov a príslušníkov Policajného zboru či legitimizovanie násilia. Mal ním tiež okrem iného vyzvať vládu, aby „zastavila vlnu násilia a agresivity, ktoré svojím konaním a rétorikou inštitucionalizuje ako legitímny nástroj moci“.
Poslanci odmietli zavedenie možnosti štvordňového pracovného týždňa
Zamestnanci nebudú mať možnosť požiadať o štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni. Navrhovala to skupina poslancov Národnej rady (NR) SR z opozičného hnutia Slovensko v novele Zákonníka práce, ktorú parlament neposunul do druhého čítania.
„Návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno,“ vysvetlili predkladatelia.
Navrhli preto, že ak by to povaha práce umožňovala, zamestnávateľ by na žiadosť a po prerokovaní so zamestnancom rozvrhol ustanovený týždenný pracovný čas tak, že by zamestnancovi poskytol deň nepretržitého odpočinku navyše. Zamestnanec by tak podľa hnutia mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú päť dní.
Poslanci odmietli zaviazať vládu, aby informovala o PP Šurany
Národná rada (NR) SR neschválila uznesenie, ktorým chceli opoziční poslanci Rastislav Krátky (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) a Marián Čaučík (KDH) zaviazať vládu, aby poskytla informácie o investičnom zámere vybudovania priemyselného parku (PP) v Šuranoch.
Návrh podaný ešte v minulom roku požadoval, aby vláda do 30 dní od prijatia uznesenia informovala NR SR o dôvodoch, na základe ktorých sa rozhodla umiestniť priemyselný park Šurany v oblasti s najúrodnejšou poľnohospodárskou pôdou. V rovnakom termíne mala vláda podať správu o procese vyvlastňovania pozemkov v oblasti výstavby priemyselného parku Šurany a výške náhrady poskytnutej za tieto pozemky, a tiež o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v súvislosti so zámerom výstavby priemyselného parku zameraného na výrobu batérií.
„S prihliadnutím na obavy obyvateľstva o vplyv na životné prostredie a s prihliadnutím na rozsah investície, ktorá je svojou veľkosťou investične významný zámer s potencionálne veľkými dosahmi na život a zdravie obyvateľstva, je potrebné vyhodnotiť vplyv výstavby samotnej baterkárne, nielen vplyv na životné prostredie pri príprave priemyselného parku,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe k navrhovanému uzneseniu.
Gigafabrika na výrobu batérií do elektromobilov má byť postavená v Šuranoch na ploche 95 hektárov. V počiatočnej fáze vývoja bude mať kapacitu 20 gigawatthodín (GWh) s ďalším potenciálom dosiahnuť kapacitu až 40 GWh. Ostrý štart výroby s postupným škálovaním do plného rozsahu je podľa oficiálnej stránky GIB - Gotion InoBat Batteries naplánovaný na január 2027.
Obdobie, v ktorom možno podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, sa neskráti
Obdobie, v ktorom je možné podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, sa neskráti. Parlament v utorok odmietol opozičný návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva. Do Národnej rady (NR) SR ho predložili poslanci Anna Záborská a Richard Vašečka z Kresťanskej únie.
„Základným cieľom návrhu novely zákona bolo skrátenie obdobia, v ktorom je možné podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva tak, aby zodpovedalo prvému dokumentovateľnému prejavu zdravého vývoja plodu, ktorým je tlkot srdca,“ argumentovali predkladatelia. V novele preto navrhovali skrátiť lehotu zo súčasných 12 na osem týždňov. „Zmena zodpovedá prvému dokumentovateľnému prejavu zdravého vývoja plodu, ktorým je tlkot srdca,“ doplnili.
