BRATISLAVA - Novela zákona o sudcoch a prísediacich z dielne ministerstva spravodlivosti (MS) len "dovoľuje", aby členmi disciplinárnych senátov boli aj sudcovia z iných súdov, ako z Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. Uviedla to predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová, ktorá reagovala na štvrtkovú kritiku poslankyne Márie Kolíkovej o (SaS) tom, že podľa predmetnej novely by mala Súdna rada SR rozhodovať o zložení sudcov senátov na NSS.
"Súdna rada SR rozhodla a hlasovala o všetkých sudcoch, ktorí sa stali sudcami pri vzniku Najvyššieho správneho súdu SR, ako aj o všetkých doterajších prísediacich sudcoch disciplinárnych senátov. Tak totiž právnu úpravu nastavila vláda, v ktorej bola ministerkou spravodlivosti Mária Kolíková, a schválil vtedajší parlament. Vtedy s tým poslankyňa žiaden problém nemala," vysvetlila Kosová.
archívne video
V tejto súvislosti tiež poslankyňu vyzvala, aby opakovane nezaťahovala súdnu radu do politických prestreliek a nezneužívala ju na získanie politických bodov.
Opozičná poslankyňa Mária Kolíková vo štvrtok poukázala na to, že novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložil rezort spravodlivosti, zásadne mení obsadenie disciplinárnych senátov NSS, ktoré rozhodujú o tom, či sudca pochybil alebo nie. O ich výbere by po novom mohla rozhodovať Súdna rada SR. Kolíková túto navrhovanú zmenu označila za nebezpečnú, pretože súdna rada bude môcť podľa nej rozhodovať o tom, ktorí sudcovia sú pre ňu pohodlní a nepohodlní.
Rezort spravodlivosti odmieta tvrdenia opozície
Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR odmieta tvrdenia opozície o novele zákona o sudcoch a prísediacich. Jednou z priorít navrhovanej právnej úpravy je podľa rezortu zabezpečenie základných princípov súdneho konania ako garancie práva na spravodlivý súdny proces. Politickú kontrolu nad sudcami odmieta. V Reakcii na tvrdenia opozičnej poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) uviedla hovorkyňa MS Barbora Škulová.
"Kritika k predmetnému návrhu zákona, ktorý sa v súčasnosti nachádza v pripomienkovom konaní, je nepochopením základnej filozofie, ktorá spĺňa požiadavky procesnej spravodlivosti tým, že zavádza možnosť preskúmať sankcie v disciplinárnom konaní v riadnom opravnom prostriedku," spresnila Škulová.
Postavenie sudcu
Dodala, že ak nebude možné preskúmať sankcie v disciplinárnom konaní v riadnom opravnom prostriedku, môže to mať v prípade chybného nespravodlivého procesu vážny dosah na status a celkové i sociálne postavenie sudcu. Rezort priblížil, že cieľom je posilniť apelačnú zásadu, čím sa podľa neho zabezpečí možnosť odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu. "Dvojinštančné disciplinárne konanie vlani schválili v Českej republike a aj my ho teraz navrhujeme v novele zákona o sudcoch a prísediacich," ozrejmila hovorkyňa MS.
Rezort chce zaviesť aj päťčlenné zloženie senátu pre rozhodovanie o odvolaniach. "Dvojinštančné disciplinárne konanie je tiež reakciou na dlhodobo kritizovaný sudcovský korporativizmus, ktorý bol dlhodobo terčom kritiky. Zloženie senátov sa upraví tak, aby sme do neho zapojili celý súdny systém," poznamenala.
