BRATISLAVA – Koalícia ešte nedotiahla do konca riešenie problémovej situácie s poslancami okolo Rudolfa Huliaka, už má na krku ďalší vážny, ak nie dokonca ešte vážnejší problém – rebelov zo strany Hlas-SD, z ktorých dvoch strana cez víkend definitívne vylúčila zo svojich radov. My sme sa pozreli na to, ako sa huliakovci ale aj migaľovci dostali do parlamentu, aké počty preferenčných hlasov dostali od voličov a či to dnes ešte zohráva nejakú úlohu.
archívne video
Ešte pred pár týždňami bola veľkým problémom koalícia rebelujúca skupinka okolo odídenca z klubu SNS Rudolfa Huliaka. Huliakovci zavarili nie len SNS, ktorá musela zachraňovať vlastný poslanecký klub. V ťažkej situácii sa ocitla aj koalícia, ktorá zrazu mala v parlamente formálne len najtesnejšiu väčšinu 76 poslancov. Huliakovci mali mať vysoké požiadavky - žiadať mali jedno ministertvo.
Keď to už vyzeralo tak, že situácia s Huliakovcami by sa po rokovaniach s premiérom Robertom Ficom mohla vyriešiť, objavil sa ďalší problém. Strana Hlas-SD vylúčila po nezhodách dvoch poslancov a rátať nemôže aktuálne ani s ďalšími dvomi, ktorí tiež patria k rebelom z Hlasu.
Každý z nich má platný poslanecký mandát. Keď sa už raz poslanec dostane do parlamentu, to, akým spôsobom sa tak stalo, pre výkon jeho mandátu dôležité nie je. Systém nijako nerozlišuje, či sa mu podarilo prekrúžkovať pomocou vysokého počtu preferenčných hlasov, alebo je v NR SR ako náhradník za zvoleného poslanca, ktorý si mandát neuplatňuje.
Hlas-SD sa do parlamentu dostal so ziskom 14,7 percenta hlasov, čo im dokopy prinieslo 27 kresiel v parlamente.
Samuel Migaľ však v parlamentných voľbách kandidoval za stranu Hlas-SD až z 28. miesta. Preferenčné hlasy ho vyššie v poradí neposunuli, dostal ich presne 3 245 a zostal na mieste 28. Do parlamentu sa však nakoniec dostal a to vďaka tomu, že niekoľko zvolených poslancov za Hlas-SD si mandát neuplatnilo, pretože odišli do iných funkcií a pôsobia ako ministri či štátni tajomníci. Migaľ bol náhradníkom na neuplatňovaný mandát po Denise Sakovej a neskôr Petra Pellegriniho.
Ďalší vyhodený poslanec zo strany Hlas-SD Radomír Šalitroš dostal ešte menej preferenčných hlasov ako Migaľ. Kandidoval z 25. pozície a z tej sa dostal nakoniec aj do parlamentu. Krúžkovalo ho 1 407 voličov strany.
Roman Malatinec si dokonca ešte pohoršil. Na kandidátke, s ktorou išiel Hlas-SD do volieb, figuroval na 22. mieste, po zohľadnení preferenčných hlasov sa však o jednu priečku prepadol na 23. miesto. Do parlamentu sa však vďaka relatívne vysokému zisku strany dostal. Malatinec dostal 3 951 preferenčných hlasov.
Podobne je to aj v prípade Jána Ferenčáka. Ten kandidoval z miesta čísla 12, po zohľadnená preferenčných hlasov sa posunul na 13. miesto. Krúžkovalo ho 4 894 voličov. mandát tak dostal.
Huliakovci sa prekrúžkovali
Rebelujúci poslanci okolo Rudolfa Huliaka majú za sebou iný príbeh, v ktorom preferenčné hlasy miešali poradím výrazne. Každý z nich je v parlamente nie vďaka tomu, že by mal dobré umiestnenie na kandidátke SNS, či vďaka vysokému volebnému zisku strany. Práve naopak, Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták sa na kandidátnej listine SNS ocitli na miestach nachádzajúcich sa na úplnom chvoste.
Samotný Rudolf Huliak bol na kandidátke SNS na poslednom 150. mieste. Nakoniec sa do parlamentu však dostal ako tretí. Vďačí za to celkovo 58 875 prednostným hlasom.
Podobne to bolo aj v prípade Ivana Ševčíka, ktorému patrilo na kandidátke číslo 148. Nakoniec sa však do parlamentu prekrúžkoval na šiestom mieste. Voliči mu dali 25 639 hlasov.
Pavel Ľupták bol na kandidátke SNS na 140. mieste, no aj jemu sa podarilo vyšvihnúť vyššie - až na pozíciu číslo 10. a získal tak mandát poslanca Národnej rady SR. Vďačí za to 13 046 preferenčným hlasom.
Všetci traja tak iba vďaka preferenčným hlasom získali po jednom z 10 mandátov, ktoré SNS celkovom v Národnej rade SR obsadila.
To, koľko hlasov dostali, dnes nie je dôležité
Politológ Radoslav Štefančík vysvetlil, že systém preferenčného hlasovania je dôležitý, pretože voliči ovplyvňujú zloženie parlamentu nielen stranícky, ale aj osobnostne. "Na posunutie kandidátov smerom nahor však musí daný kandidát získať minimálne tri percentá z hlasov odovzdaných pre danú politickú stranu," uviedol. Pri veľkých stranách tak dochádza k minimálnym posunom, v prípade menších však môžu voliči výrazne ovplyvniť to, kto nakoniec do parlamentu zasadne. Pri prvých voľbách netreba očakávať vysoké čísla.
Politológ tiež pripomenul, že dnes je dôležitý počet mandátov, ktorými dané skupiny disponujú momentálne v parlamente. "Dnes je úplne nepodstatné, či sú v parlamente ako náhradníci alebo sa dostali do parlamentu s vysokým počtom preferenčných hlasov. Dôležité je, aké požiadavky na koaličné strany majú," dodal.
Koalícii narobili problémy obe skupiny
V prípade huliakovcov aj migaľovcov sa hovorilo o tom, že v rámci svojej rebélie mali záujem o mocenské funkcie. V prípade skupiny okolo Rudolfa Huliaka to malo byť jedno z ministerstiev, ktoré podľa koaličnej zmluvy patria SNS, konkrétne rezort životného prostredia. Trojica na jeseň minulého roka opustila poslanecký klub národniarov a hoci hovorili o podpore vlády a vládnych návrhov, koalícia sa ocitla v stave neistoty. Veci sa odvtedy pohli, Rudolf Huliak minulý týždeň rokoval so šéfom SNS Andrejom Dankom, ešte predtým mu poslal otvorený list, v ktorom písal o snahe pomeriť sa. S Danko sa nakoniec nedohodol, no ukázalo sa, že dohodu mal uzavrieť s premiérom a šéfom strany Smer-SSD Robertom Ficom. Špekulovalo sa o postoch pre huliakovcoch. Konkrétna podoba ich dohody však zatiaľ známa nie je.
Zhruba v rovnakom čase, ako sa začalo zdať, že problém okolo Huliaka by mohla koalícia vyriešiť, vyskytol sa nový. V strane Hlas-SD bola už dlhší čas skupina poslancov okolo Samuela Migaľa, ktorá odmietala podporiť niektoré koaličné návrhy a výhrady mala aj do vnútra vlastnej strany. Situácia nakoniec vyústila do toho, že strana dvojicu Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš zo svojich radov vylúčila. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok ich nazval vydieračmi a tvrdil, že mali záujem o post ministra vnútra, podpredsedu NR SR, riaditeľa vojenského spravodajstva a podpredsedu strany Hlas-SD. Migaľ to však poprel.