BRATISLAVA - Jedny dvere sa mu zavreli pred nosom, no ďalšie sa otvárajú. Ivan Korčok prehral prezidentské voľby s rekordnou podporou. Neúspešného kandidáta volilo viac ľudí, ako pred piatimi rokmi Zuzanu Čaputovú pri jej víťazstve. Korčok ešte pred druhým kolom prezidentských volieb, keď bolo jasné, že má za sebou výraznú podporu zo strany státisícov voličov, naznačil, že ak dostane viac ako milión hlasov, veľmi dobre zváži, ako s takouto obrovskou dôverou naloží. Dostal ich nakoniec rovných 1 243 709. Na stole je teda otázka, čo ďalej.
„Som sklamaný, nie zlomený,“ zneli prvé slová Ivana Korčoka po tom, ako bolo jasné, že novým prezidentom nebude. Poďakoval sa za hlasy, ktoré dostal a zablahoželal Petrovi Pellegrinimu. Neostalo však iba pri tom. Už počas volebnej noci naznačil, že zodpovednosť za obrovskú podporu si dobre uvedomuje. „Veľmi si vážim 1,2 milióna hlasov. S toľkými hlasmi sa na Slovensku prezidentské voľby vyhrávali. Rozumiem odkazu, ktorí títo voliči dali. Mimochodom, 1,2 milióna ľudí odmietlo tú kampaň, ktorá mobilizovala a rozhodla. Dajte mi, prosím, čas a ja s týmito hlasmi naložím,“ prisľúbil.
Jasnú odpoveď na otázku, ako presne by to chcel urobiť, však zatiaľ nedal. "Je zrejmé, že potrebujem čas. Tak, ako som nikdy nedával skratkovité vyhlásenia pred prezidentskej kampaňou, chcem dodržať svoje slová. Potrebujem čas,“ zopakoval. „Ísť do politiky je vždy osobné rozhodnutie, ja som to rozhodnutie prijal pred ôsmimi mesiacmi v auguste minulého roku, to osobné rozhodnutie prijmem aj teraz,“ dodal. Jeho rozhodnutie sa oficiálne dozvieme v momente, keď „zavŕši svoje uvažovanie, čo bude ďalej v živote robiť.“
Spojí sily s nejakou existujúcou stranou?
Možností, ktoré pre neúspešného prezidentského kandidáta prichádzajú do úvahy, je niekoľko. Už v minulosti mu ponúkol post šéfa SaS Richard Sulík. Ivan Korčok však vtedy odmietol. Medzitým sa v Liberálnom dome zmenil šéf a do čela strany sa postavil Branislav Gröhling. Ani ten však dvere Ivanovi Korčokovi rozhodne nezatvára. Šéf SaS pripomenul, že Korčoka dotiahla do slovenskej politiky práve SaS, ktorá ho nominovala za ministra zahraničných vecí. Korčok získal obrovský mandát a podľa Gröhlinga musí sám zvážiť, ako bude s ním do budúcna narábať.
Korčoka podporovalo vo voľbách aj Progresívne Slovensko, ktoré pripadá do úvahy ako ďalšia strana, v ktorej by mohol Korčok nakoniec zakotviť. Šéf PS Michal Šimečka o politickej budúcnosti Korčoka špekulovať nechcel. Pýtať sa na to podľa jeho slov treba samotného Korčoka. Nepovedal ani, či by mu PS ponúklo miesto predsedu hnutia.
Otázne je, aké by bolo postavenie Ivana Korčoka v jednej či druhej strane. SaS si totiž nového lídra zvolila len nedávno, Michal Šimečka sa zasa teší medzi voličmi PS obľube, strana sa pod jeho vedením s dobrým výsledkom dostala do parlamentu a sám Šimečka patrí k popredným tváram opozície.
V hre je tiež možnosť pripojenia sa k Demokratom. Strana, ktorú do volieb viedol expremiér Eduard Heger, neuspela. Aktuálne je na jej čele exminister obrany Jaroslav Naď, no v prieskumoch sa pohybujú hlboko pod hranicou zvoliteľnosti.
Do ďalších volieb je ďaleko
Ďalšou možnosťou by bolo to, že Korčok by do žiadnej strany vstupovať nemusel. Mohol by „iba“ založiť platformu, ktorá by zastrešovala menšie demokratické strany, ktoré by takto spojené a na čele s lídrom Ivanom Korčokom mohli vytvoriť novú stredopravú silu. O podobnom scenári sa v minulosti špekulovalo v prípade Andreja Kisku, ktorý sa však nakoniec rozhodol založiť vlastnú stranu.
Pokus o zastrešenie strán na pravej strane spektra sme videli pred poslednými voľbami od Mikuláša Dzurindu a jeho Modrej koalície, ktorý však bývalému dvojnásobnému premiérovi nevyšiel. Dzurinda sa však na rozdiel od Korčoka pohyboval niekoľko rokov v politickom ústraní. Naopak, Korčok sa aktuálne teší popularite a jeho voliči majú vďaka predvolebnej kampani dobrý prehľad o tom, kam ho majú na politickej mape v rôznych otázkach zaradiť.
Vylúčiť sa teoreticky nedá ani to, že by Ivan Korčok išiel vlastnou cestou a založil úplne novú politickú stranu tak, ako svojho času Kiska. Vytvoril by tým však ďalší stredopravý subjekt, čo by malo za následok, že hlasy pravicových voličov by sa ešte viac rozdelili. Pre SaS, PS či Demokratov by sa okrem toho vytvoril ďalší konkurent.
Pri Korčokovom vstupe do straníckej politiky treba pritom mať na pamäti aj skutočnosť, že ak súčasná vládna koalícia vydrží dovládnuť až do konca, najbližšie parlamentné voľby sa budú konať až o 3,5 roka. Za ten čas sa toho môže na politickej mape veľa zmeniť, pribudnúť môžu nové tváre aj zoskupenia, úplne inak môžu vyzerať aj preferencie súčasných strán a vyblednúť môže aj spomienka voličov na Ivana Korčoka – prezidentského kandidáta, ktorý sa postavil súčasnej koalícii.
Možné tiež je, že Ivan Korčok do straníckej politiky nijakým spôsobom nevstúpi a po najbližších voľbách, ak by sa k moci dostali strany súčasnej opozície, si ho jedna z nich vyberie ako svojho nominanta, podobne ako to urobila SaS po voľbách 2020, keď sa Korčok stal ministrom zahraničných vecí.
Podľa politológa môže skončiť v zahraničí
Podľa politológa Radoslava Štefančíka je alternatív týkajúcich sa budúcnosti Ivana Korčoka niekoľko. „Už prichádzajú kuloárne správy, že by vôbec nešiel do politiky, na druhej strane ho niektorí vidia v opozičných politických stranách. Ja ho nevnímam ako typického liberála aj napriek tomu, že tie sirény z SaS a čiastočne aj z Progresívneho Slovenska spievajú tak, aby ho prilákali do svojho košiara,“ uviedol.
Alternatívou k tomu môže podľa politológa byť založenie vlastnej strany. „Len mám dojem , že tých politických strán už je veľmi veľa,“ podotkol. Ďalšou možnosťou je, že by sa Korčok mohol dohodnúť s Jaroslavom Naďom na spolupráci v rámci Demokratov. „Aj keď on by asi do Demokratov nevstúpil. Skôr Demokrati by mohli vstúpiť do nejakej strany, ktorú by založil Ivan Korčok,“ povedal. Podstatné však je, či by to Korčokovi vôbec pomohlo. Pripomenul, že médiá sa málokedy venujú stranám, ktoré sú mimo parlamentu, takže Korčok by to mal mimoriadne komplikované.
„Veľmi dôležitý faktor je však to, že parlamentné voľby budú až niekedy o tri roky a to je veľmi dlhá doba na to, aby sa celá tá gloriola, alebo celé to nadšenie, ktoré 1,2 milióna voličov prejavuje, nestratilo," uviedol. Pripomenul prípad exprezidenta Andreja Kisku. „Aj pán Kiska mal veľké oči a veľké ambície a nakoniec preliezol do parlamentu skutočne s odretými ušami a niekoľko dní potom sa vzdal akýchkoľvek politických ambícií,“ povedal Štefančík. Tiež poukázal na to, že Ivan Korčok pôsobil dlhé roky v diplomacie a skúsenosti s tým, ako fungujú politické strany, nemá. Zabúdať netreba ani na to, že Ivan Korčok oslovil najmä voličov Progresívneho Slovenska, SaS, Demokratov a možno čiastočne aj KDH a Matovičovho Slovenska, čo sú však voliči týchto strán. „Na toto všetko musí človek, ktorý chce založiť stranu s potenciálom uspieť - nielen sa dostať do parlamentu, ale uchopiť moc – myslieť," dodal.
Podľa Štefančíka by však Korčok mohol pokojne pôsobiť aj v zahraničí. „Veď nakoniec má skúsenosti,“ podotkol. Mohol by byť podľa neho súčasťou niektorej medzinárodnej organizácie, politickej nadácie či „think tank-u“.
