(Zdroj: Archív M.W., Gettyimages.com)
BRATISLAVA – Jedným telefonátom dostal ponuku na upratovanie troch mestských toaliet za 130-tisíc eur na dva roky, pričom hlavné mesto podpísalo rámcovú zmluvu na 660-tisíc eur. Upozorňuje, že objem zákazky bol približne v rovnakej hodnote celoročného obratu tejto firmy. Mesto podľa jeho slov ukazuje na všetkých projektoch, na ktoré sa pozrel detailnejšie, že hospodárenie s mestskými financiami nie je preňho prioritou. Rozprávali sme sa s bratislavským mestským a župným poslancom Martinom Winklerom.
Prečo vám prekáža resp. spochybňujete rámcovú zmluvu na mestské toalety?
- Magistrát podpísal rámcovú zmluvu na upratovanie troch verejných mestských WC na Patrónke, Hodžovom námestí a za Novou radnicou na dva roky s istou upratovacou firmou. Rámcová zmluva mi prekáža preto, lebo keď niečo vysúťažím za sumu 330-tisíc eur, tak cena na zmluve má korešpondovať s výsledkami súťaže a nie dať možnosť účtovať dvakrát viac. Nerozumiem, prečo robí mesto takéto rámcové zmluvy na tak jednoduchú zákazku. Dáva to akurát priestor na ďalšie navyšovanie nákladov pre mesto. Príde mi to ako účelové. V podmienkach súťaže sa totiž hovorí o upratovaní 2x za deň a o zabezpečení prevádzky počas prevádzkových hodín. V realite sa účtuje mestu aj za osobu, ktorá tam sedí celý deň, čo zásadne zvyšuje cenu zákazky.
Aké boli podmienky súťaže?
- Podmienky boli štandardné, boli regulárne oznámené, tak ako to vyžaduje zákon. Magistrát si splnil svoju povinnosť a vybral najnižšiu ponuku. Išlo teda o upratovanie priestorov troch mestských toaliet, ktoré sa majú upratovať dvakrát za deň, cena bola vrátane hygienických potrieb, čistiacich prostriedkov a drobných opráv do 200 eur a výmeny žiaroviek.
Máte pochybnosti o súťaži a o výhercovi súťaže na mestské toalety?
- Nemám pochybnosti o súťaži ako takej a ani nespochybňujem výhercu. I keď treba poznamenať, že objem zákazky bol v približne v hodnote celoročného obratu tejto firmy, čo ale nepredstavuje pre mňa až taký zásadný problém.
A čo je teda problém?
- Trvalo mi 10 minút vybaviť jeden telefonát a dostal som ponuku na 130 tisíc eur od veľkej upratovacej firmy na túto zákazku na celé dva roky. V porovnaní s cenou na rámcovej zmluve, čo je 660 tisíc eur ide o úsporu 530 tisíc eur. Ja neviem ako funguje obstarávanie na meste, keď si môžeme dovoliť takéto predražené zákazky. Ešte raz opakujem, trvalo mi 10 minút vybaviť jeden telefonát a na druhý deň som mal túto ponuku na stole. Ja by som si predstavoval, že oddelenie verejného obstarávania otvorí Google a vyhľadá si 20 firiem, a vyzve ich, aby predložili ponuku. Tak sa to robí bežne v súkromnom sektore. Preto sa pýtam, kde sú státisíce za túto predraženú zákazku? Kto prevezme zodpovednosť za takéto plytvanie zdrojmi mesta? Vôbec ma potom neprekvapuje, že magistrát musí dvíhať dane obyvateľom mesta a podnikateľom, brať si úvery, zadlžovať mesto a jeho obyvateľov, keď takto nehospodárne obstaráva služby a nakladá s mestskými, teda našimi financiami. A to sa tu rozprávame o 3 toaletách. Ako to potom asi funguje pri väčších zákazkách? Tie zdroje sú nenávratne preč, pričom sa mohli použiť napríklad na zveľadenie priestorov, ktoré užíva mestská polícia v Starom Meste a v Petržalke.
Primátor hovoril, že bude sankcionovať zhotoviteľa stavby Dúbravsko – karloveskej radiály. Mnohí naznačujú, že mesto nekonalo práve v tomto prípade najhospodárnejšie? Čo sa stalo?
- Nemám spravenú analýzu toho, ako hospodárne konalo mesto pri výstavbe tejto električkovej trate. Navyšovanie ceny je pri takej veľkej stavbe častokrát opodstatnené. Čo mi však výrazne rezonuje je, že pán primátor Vallo sa vyjadroval ako bude sankcionovať zhotoviteľa za omeškanie dodania stavby. Do zastupiteľstva išiel dokument na schválenie, ktorý hovorí o mimosúdnej dohode mesta so zhotoviteľom. Na poslednú chvíľu sa ale z mne neznámych dôvodov stiahol z rokovania. Fakty sú ale nasledovné: magistrát vyrubil pokutu 1,6 milióna eur za oneskorenie stavby. Zhotoviteľ to napadol na súde. Dnes chce magistrát uzavrieť dohodu na mimosúdne vyrovnanie vo výške 100 tisíc eur, čo predstavuje cca 6 percent pôvodne vyrubenej pokuty.
(Zdroj: Ján Zemiar)
Prečo to tak je?
- Je to jednoduché. Evidentne preto, že magistrát nadobudol presvedčenie, že tento súdny spor nemôže vyhrať. A nemôže ho vyhrať preto, lebo dôvody na omeškanie neboli na strane zhotoviteľa, ale na strane mesta. Čiže nekvalitne pripravené podklady na výstavbu, príprava staveniska atď. Je dôležité poznamenať, že magistrát nerozporoval oprávnenosť požiadaviek zhotoviteľa na zaplatenie dodatku, mesto ho však aj tak stále neuhradilo, neviem si zdôvodniť prečo. A toto nie je posledný spor, ktorý mesto so zhotoviteľom DKR má. Na súde je však ešte jeden spor ohľadom faktúry za 700 tisíc plus úroky, ktoré dnes činia už približne 300 tisíc eur. O tejto žalobe sa ale nikde v urovnaní nehovorí. Rovnako by ma zaujímalo, koľko stálo poradenstvo advokátskej kancelárie v tomto prípade, či tá pro forma pokuta pokryla aspoň tieto náklady. Toľko k vyjadreniam o pokutách a dôvodoch za omeškanie. Je preto opodstatnené očakávať, že rovnaký scenár nastane aj pri električkovej trati v Petržalke. Počasím, na ktoré sa ako jeden z dôvodov odvoláva magistrát, to asi nebude. Netreba zabúdať ešte na fakt, že stavba dodnes nie je skolaudovaná a jazdí sa tam len na dočasnú výnimku.
Je to dobré hospodárenie s peniazmi bratislavských daňových poplatníkov?
- Mne z toho vyplýva to, že dodatky sa platia a pokuty sa veselo odpúšťajú. Mesto ukazuje na všetkých projektoch, na ktoré sa pozriem detailnejšie, že hospodárenie s mestskými financiami nie je preňho prioritou. Tých projektov je veľmi veľa, stačí spomenúť prenájom Starej tržnice za 1 euro ( mesto si tam prenajíma kancelárie za 15 tisíc eur, čo je úplne absurdné ), vysoké pokuty za Infra Services a rovnako aj pre mňa neodôvodnená kúpa tejto firmy za 10,5 milióna eur, predražené upratovanie WC a mohol by som dlho menovať ďalej.
