BRATISLAVA - Zavedenie inštitútu objektívnej zodpovednosti na Slovensku neprinieslo očakávané zvýšenie bezpečnosti každého účastníka cestnej premávky, skonštatoval po kontrole Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). V súčasnosti využívaný systém nie je podľa úradu efektívny ani dostatočne účinný, keďže po 11 rokoch stále nie je plne automatizovaný. Informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
"Systém nepracuje autonómne a každý prípad si vyžaduje asistenciu niekoľkých fyzických osôb. V princípe dnes funguje tak, ako sa nastavoval už pred jedným desaťročím a nič zásadnejšie sa neudialo ani pri jeho digitalizácii či rozširovaní o najčastejšie dopravné priestupky, alebo aktívne zapojenie iných inštitúcií do operatívneho riešenia priestupkov," priblížil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo. Pripomenul, že inštitút má slúžiť najmä ako nástroj prevencie a nie na represiu či zvyšovanie príjmov verejných rozpočtov.
archívne video
NKÚ vidí v slovenskom systéme značné rezervy, keďže je len v minimálnej miere automatizovaný a procesy nie sú plne digitalizované. Podľa zistení z kontroly Policajný zbor využíva objektívnu zodpovednosť v obmedzenej miere a nemá ani jasne nastavené stratégie a pravidlá dohľadu nad bezpečnosťou cestnej premávky.
Neskrátila sa doba medzi dopravným priestupkom a doručením pokuty
Kontrolóri tiež zistili, že zavedením objektívnej zodpovednosti sa významným spôsobom neskrátila doba medzi dopravným priestupkom a doručením pokuty. Za problém označili administratívnu byrokraciu, keďže do procesu spracovania dokumentácie sa zapája viac príslušníkov Policajného zboru či zamestnancov správnych inštitúcií, čo zvyšuje aj riziká prípadnej korupcie. Dokumentácia o udelení pokuty sa spracováva manuálne.
Pri porovnaní so susednými krajinami zaostáva Slovensko podľa NKÚ hlavne v oblasti automatizácie. Práve plná automatizácia procesov v rámci systému objektívnej zodpovednosti mala podľa dostupných informácií prispieť v susedných krajinách k významnému poklesu dopravných nehôd s následkom smrti, ako aj k zefektívneniu riešenia priestupkov. Z dostupných národných údajov nie je podľa úradu možné potvrdiť pokles nehôd s ťažkými následkami, respektíve usmrtením. "Inštitút objektívnej zodpovednosti v slovenských podmienkach tak doteraz významne a preukazne neprispel k zníženiu dopravnej nehodovosti," zhodnotil úrad.
Pozitívne hodnotia národní kontrolóri využitie objektívnej zodpovednosti, napríklad kontrole parkovania v krajských mestách. "Jednoznačne najviac inštitút uplatňovali mestá Bratislava, Košice a Žilina. Najmenej Nitra, Trenčín a Banská Bystrica," priblížila správa.
Za výzvu pre parlament označil NKÚ úpravu legislatívy a rozšírenie kompetencií samosprávy a mestských polícií tak, aby mohli inštitút objektívnej zodpovednosti využívať aj pri meraní rýchlosti stacionárnymi radarmi v obci či meste, pri monitorovaní značiek Stoj! aj červenej na semafore. Ako poznamenal, vzhľadom na obmedzené kompetencie nemajú mestá možnosť výraznejšie prispieť k naplneniu počiatočných očakávaní, podľa ktorých malo zavedenie objektívnej zodpovednosti zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky na Slovensku.
Krajské mestá majú podľa NKÚ záujem investovať zdroje do obstarania certifikovaných meracích zariadení, ak príjmy z pokút za identifikované priestupky budú príjmom ich rozpočtov. NKÚ sa však pýta, či všetky samosprávy už dnes využívajú peniaze získané za vyberanie pokút pri parkovaní na zlepšovanie dopravnej infraštruktúry. "Napríklad ich využitie na zvýšenie parkovacích kapacít výstavbou nových parkovacích domov by mohlo prispieť k riešeniu problému s parkovaním v mestách," dodal Ivančo.
