LEMEŠANY – S príchodom jari a s tým spojeného teplého počasia sa na cestách znova stretávame s motorkármi, ktorí po zimnej sezóne ako každý rok oprášili svojich tátošov. Aj keď sú dôvody pre jazdu na motocykli u každého rôzne, najčastejším lákadlom býva pocit slobody, zvýšená hladina adrenalínu či len obyčajný relax na vyvetranie hlavy. Na východnom Slovensku však opraty dvojkolesového stroja do svojich rúk zobral aj katolícky kňaz, ktorý láske k motorkám prepadol už pred piatimi rokmi. Podstatná je preňho však aj bezpečnosť a ochrana zhora.
Nezvyčajný úkaz mohli v nedeľu (28. 5.) sledovať obyvatelia obce Lemešany pri Prešove, ktorých pri prechádzke centrom obce čakal pohľad na výstavu najrôznejších typov motoriek. Nešlo však o tradičný motorkársky zraz. V tomto prípade úradoval miestny farár Peter Lazor, pre ktorého je bezpečnosť na cestách prvoradá.
Jazde na motorke úplne prepadol aj on. „Na motorke jazdím zhruba päť rokov. Pre mňa osobne to nie je o rýchlych strojoch, je to skôr forma relaxu,“ povedal pre Topky. Neskrýva však entuziazmus a ani záujem o zmenu stroja. „Mám motorku Honda Rebel CMX500. Je to nízko položený cruiser. Ale aktuálne premýšľam, že prejdem na nejakú väčšiu cestnú motorku, na dlhšie cesty,“ dodal.
Požehnávať motorky je podľa Lazora bežná vec: Stáva sa z toho pekná tradícia
Motiváciou preňho bolo zbližovanie ľudí, vníma to však aj ako istú formu pastorácie. V obci už skôr registroval motorkárov a za posledné roky si všimol aj nárast tých, ktorí si dvojkolesový stroj kúpili. „Prišlo mi to ako naozaj normálna vec spoločne zorganizovať stretnutie, prípadne spoločnú cestu, no predtým požehnať stroje, aby sme cítili Božiu ochranu,“ priblížil.
K požehnávaniu motoriek sa rozhodol už druhý rok po sebe a podľa kňaza sa z toho stáva pekná tradícia. Registruje dokonca aj veľmi pozitívne ohlasy. „Bežní ľudia z obce prichádzajú, aby si obzreli pekné motorky a odfotili sa s nimi. Tento rok k nám prišli aj motorkári z Košíc, Prešova, Trebišova, či Moldavy nad Bodvou,... Tento rok nás mohlo byť okolo päťdesiat,“ komentoval nedeľnú udalosť. Dodáva, že po požehnaní strojov sa mohli účastníci pridať aj na spoločnú cestu spojenú s posedením pri káve alebo nealko pive.
Toto nie je žiadny vtip: Udalosti sa zúčastňujú aj neveriaci
Niektorí ľudia podobné udalosti vnímajú ako zlý vtip, kňaz-motorkár si však myslí opak. „Nerozumiem, prečo by požehnanie motoriek malo niekomu prísť ako komické. Snáď tomu, kto neverí nikomu a spolieha sa len sám na seba,“ komentuje. Prízvukuje, že netradičného motorkárskeho zrazu sa zúčastnili aj neveriaci, aby pocítili ochranu zhora. „Zvlášť, keď každoročne pribúda na našich cestách nielen motocyklistov, ale žiaľ aj dopravných nehôd,“ dodal.
V cirkvi je požehnávanie strojov bežnou praxou. Nejde však len o požehnanie techniky, kňaz sa v skutočnosti modlí aj o požehnanie pre tých, ktorí stroje používajú. „Ide o to, aby sme na cestách mali vedomie zodpovednosti, boli ohľaduplní a pripravení pomáhať. (...) Okrem motocyklov sa požehnávajú aj vozidlá pred začiatkom letnej sezóny. Prídu aj takí, ktorí nemusia mať blízky vzťah ku kostolu a vôbec Cirkvi,“ dodáva s tým, že v liturgických knihách nájdete aj požehnanie lodí či lietadiel.
