Nedeľa, 26. jún 2022. Meniny má Adriána, zajtra Ladislav, Ladislava.

Jarné prognózy EÚ: Vojna na Ukrajine spomalí aj hospodársky rast Slovenska

Ilustračné fotoGaléria fotiek (2)
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images

BRUSEL - Vyhliadky slovenskej ekonomiky na najbližšie dva roky sú zahmlené vplyvom ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, čo predstavuje závažný šok pre dodávateľské reťazce, prudký nárast cien energií, čo môže zvýšiť ceny tovarov a výrobných nákladov a znížiť kúpnu silu domácich domácností.


To všetko môže obmedziť hospodársky rast na úroveň 2,3 % v roku 2022 a 3,6 % v roku 2023, pričom dôjde k prudkému zvýšeniu inflácie na 9,8 % v roku 2022 s poklesom na 6,8 % v roku 2023. Vyplýva to z jarných ekonomických prognóz, ktoré v pondelok v Bruseli predstavila Európska komisia (EK). 

Komisia predpokladá, že vzhľadom na vysoký rast nominálneho HDP a postupného ukončovania opatrení súvisiacich s pandémiou nového koronavírusu, rozpočtové deficity klesnú na 3,6 % HDP v roku 2022 a na 2,6 % v roku 2023, čo pomôže udržať pomer verejného dlhu k HDP.

Nepriaznivá situácia povedie k zvýšeniu inflačných tlakov

Po trojpercentnom raste v roku 2021 vojna na Ukrajine spôsobí spomalenie popandemického oživenia slovenskej ekonomiky. Nepriaznivá situácia v oblasti dodávateľských reťazcov povedie k zvýšeniu inflačných tlakov a obmedzeniu hospodárskej činnosti na najbližšie dva roky. Predpokladaná trajektória HDP bude nižšia, ako sa očakávalo vo februári - očakávaný ročný rast HDP bude 2,3 % v roku 2022 a 3,6 % v roku 2023.

Vojna na Ukrajine spôsobuje prudký nárast cien dovážaných energií a komodít. Podľa EK vyššie vstupné náklady obmedzia výrobu energeticky náročného priemyslu Slovenska. Inflačné tlaky narušia kúpnu silu slovenských domácností, čo podľa predpovedí bude mať dosah na súkromnú spotrebu v najbližších rokoch, najmä vzhľadom na pomerne veľký podiel výdavkov na energie v celkových výdavkoch slovenských domácností. 

Komisia predpokladá, že zvýšená neistota obmedzí dopyt po súkromných investíciách, ale oživenie verejných investícií cez ozdravný plán EÚ budúcej generácie (NGEU) je určené na obdobie dlhšie ako to, ktorým sa zaoberajú jarné prognózy.

Pocítiť nedostatky môže aj automobilový priemysel

Slovenský exportný priemysel je tiež postihnutý pretrvávajúcim celosvetovým nedostatkom polovodičov a nepomáha mu ani vojna na Ukrajine či obnovenie pandemických opatrení v Číne. Nedostatkom môže slovenský automobilový priemysel čeliť pri dodávkach káblových zväzkov a neónového plynu dovážaného prevažne z Ukrajiny. Priame vystavenie Slovenska ruskému a ukrajinskému exportu je relatívne nízke, avšak slabší rast v obchodnom obrate s inými krajinami v nasledujúcich rokoch obmedzí výkonnosť slovenských exportov.

Výrobné priestory v závode
Galéria fotiek (2)
Výrobné priestory v závode Jaguar Land Rover
Zdroj: TASR - Henrich Mišovič

Oživenie po pandémii ukázalo, že Slovensko má "napätý pracovný trh", keď niektoré odvetvia čelia nedostatku pracovnej sily. Zamestnanosť dosiahla predkrízovú úroveň už koncom roku 2021. Súčasná situácia však zmierni rast zamestnanosti - ten by v roku 2022 mal byť na úrovni 1,9 % a v roku 2023 na úrovni 0,6 %. Spomalí sa aj pokles miery nezamestnanosti. Tá by do konca tohto roka mala byť na úrovni 6,3 %, o niečo menej ako koncom vlaňajška (6,8 %).

Inflácia na Slovensku prudko vzrastie

EK predpokladá iba malý dosah utečencov z Ukrajiny na slovenský trh práce. Uprostred oslabeného trhového prostredia platy zamestnancov zrejme zaostanú za prudkými nárastmi inflácie, čoho výsledkom bude pokles reálnych miezd v roku 2022, čo sa  v roku 2023 bude dobiehať len pomaly. Podľa eurokomisie inflácia na Slovensku prudko vzrastie na 9,8 % v roku 2022 - z 2,8 % v roku 2021. Očakáva sa, že inflácia zostane v budúcom roku zvýšená na úrovni 6,8 %.

Deficit verejnej správy sa v roku 2021 zvýšil na 6,2 % pre podporné opatrenia súvisiace s pandémiou. Postupným znižovaním výdavkov na pandémiu sa v roku 2022 očakáva zníženie rozpočtového deficitu na úroveň 3,6 % HDP. Očakáva sa, že rast nominálneho HDP zvýši daňové príjmy, pričom rastúce platy zamestnancov by mali zvýšiť sociálne odvody, čo pomôže znižovať deficit verejných financií. 

Nové riziko pre verejné výdavky predstavujú zvýšené výdavky na ochranu domácností pred vplyvom vysokých cien energií alebo podporné opatrenia pre utečencov z Ukrajiny. V roku 2023 sa očakáva, že rozpočtový deficit sa bude ďalej znižovať, na úroveň 2,6 % HDP, keďže rast nominálneho HDP zostane vysoký. EK predpokladá, že pomer vládneho dlhu k HDP bude postupne klesať - na 61,7 % v roku 2022 a 58,3 % v roku 2023.

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články