Piatok, 7. máj 2021. Meniny má Monika, zajtra Ingrida.

Na pečenie baránka sme leniví, kraslice zdobia najmä v Bratislave: Čo robia Slováci na Veľkú noc?

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images
04.04.2021 07:00

BRATISLAVA - Najväčší kresťanský sviatok, kedy sa celá rodina stretáva pri jednom stole, je za dverami. S ním prichádza aj množstvo zvykov a tradícií, ktorých dodržiavanie sa však v našich krajoch výrazne líši. Potvrdil to aj prieskum slovenských potravinárskych výrobcov Tauris a RYBA, ktorí spracovali pri príležitosti blížiacej sa Veľkej noci. Kým šibačky či veľkonočná hostina sú bežné najmä na východe, zdobenie kraslíc patri medzi zvyky Bratislavského kraja. Ako je na tom váš región?


S typickou Veľkou nocou sa na Slovensku už od nepamäti viaže množstvo pekných tradícií a zvyklostí či typické veľkonočné jedlá. Pletenie korbáčov, zdobenie kraslíc alebo sladký pečený baránok – kým v minulosti boli prirodzenou súčasťou Bielej soboty, dnes je už situácia iná. Ako ukázal prieskum tradičných slovenských výrobcov potravín, tieto tradície dnes na Slovensku dodržiava len zhruba pätina respondentov.

Veľká noc v čase KORONAVÍRUSU: Mikas poslal Slovákom otvorený list! Musíme vydržať, je to v našich rukách

Tradícia zdobenia kraslíc sa zachováva len v každej štvrtej rodine. Najmenej, len 15% ľudí, zdobí vajíčka v Trenčianskom kraji. Prekvapivý môže byť výsledok v našej metropole. Až 36% respondentov z Bratislavského kraja potvrdilo, že kraslice ozdobujú každý rok.

Na pletenie korbáčov či pečenie baránka sme už leniví

Regionálne rozdiely môžeme badať aj pri tradičnom pečení baránka, ktorý v minulosti nemohol chýbať na žiadnom stole. Kým v Žilinskom a Prešovskom kraji si na tejto dobrote bežne pochutnáva zhruba pätina obyvateľov, v Košickom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Trenčianskom je to len 10% respondentov. Celkovo na Slovensku si túto dobrotu pripravuje len o necelých 15% respondentov.

Na pečenie baránka sme
Zdroj: TASR/Henrich Mišovič

K Veľkej noci neodmysliteľne patrí šibačka, s ktorou sa môžeme stretnúť u takmer 70% Slovákov. Vlastné korbáče si však pletie už len necelá štvrtina, najviac sa pritom k tomuto zvyku uchyľujú v Trnavskom kraji, kde si vlastný korbáč vyrába takmer polovica obyvateľov. Viac ako tretina Slovákov si ich radšej spolu s čokoládovými vajíčkami či zajačikmi kupuje v obchode. Zvyšných 41% opýtaných korbáče počas šibačky vôbec nepoužíva a vystačia si s tradičnou „oblievačkou“.

Pôst dodržiavajú najmä na Orave a Prešovskom kraji

Najväčší kresťanský sviatok je odjakživa spojený aj so 40-dňovým pôstom, ktorý začína na popolcovú stredu. Odriekanie mäsových dobrôt, najmä počas Veľkonočného piatka, je najbežnejšie v Žilinskom kraji a Orave, kde pôst dodržiava až 77% obyvateľov. Podobne je na tom aj Prešovský kraj. 

Na pečenie baránka sme
Zdroj: thinkstock.com

Zmena jedálnička sa viaže aj so Zeleným štvrtkom, kedy sa v mnohých rodinách obeduje niečo zelené, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu. Kým sa tento zvyk praktizuje najmä v Bratislavskom kraji (69%), špenátu, bylinkovej polievke či iným zeleným dobrotám však dáva „červenú“ až 65% prešovského regiónu.

Veľkonočnej hostine holdujú najmä východniari

Gastronomickým vrcholom je však jednoznačne Veľkonočná nedeľa, počas ktorej si po dlhom pôste môžete pochutnať na kvalitných mäsových výrobkoch. Bohatú a honosnú hostinu si celkovo dopraje takmer 70% Slovákov. Rozdiely je však opäť vidieť medzi východom a západom.

Na pečenie baránka sme
Zdroj: thinkstock.com

Kým v Žilinskom či Bratislavskom kraji si v nedeľu za sviatočný stôl sadne len polovica rodín, v Košickom si doprajú hostinu tri zo štyroch rodín a v Prešovskom takmer 90%. Veľkonočné misy hýria farbami a rozvoniavajú kvalitnými mäsovými dobrotami. S najväčšou obľubou si Slováci pochutnávajú na údenej šunke, klobásach a kvalitných salámach doplnených o vajíčka, chren, cviklu či rôzne syry.


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/ada

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články