BRATISLAVA - Premiér Igor Matovič včera spolu s hlavným hygienikom Jánom Mikasom oznámil výrazné sprísnenie opatrení. Mnohé z nich už platili počas prvej vlny koronavírusu. Okrem opatrení je však v hre aj vyhlásenie núdzového stavu. Kým v prvej vlne platil len na oblasť zdravotníctva, teraz by mal platiť plošne. Koaličná SaS s tým nesúhlasí. Vláda o tom bude rozhodovať v stredu.
Matovič v pondelok avizoval, že na Slovensku by sa mal opäť vyhlásiť núdzový stav. Dôvodom je pandémia nového koronavírusu. Tento krok však musí v stredu odobriť vláda. Matovič vysvetlil, že sa nemá týkať len oblasti zdravotníctva, ale pôjde o všeobecný núdzový stav. Koaličná SaS však zatiaľ s návrhom nesúhlasí.
SaS je zatiaľ proti
Koaličná stana SaS zatiaľ nevidí dôvod na všeobecný núdzový stav. "Pozrieme si odôvodnenie a zodpovedne sa rozhodneme. Avšak sme toho názoru, že núdzový stav by mal platiť len pre zdravotníctvo," informoval hovorca strany Ondrej Šprlák. Prípadnú podporu vyhlásenia núdzového stavu vo všetkých segmentoch ešte zváži.
Na núdzový stav sú splnené zákonné podmienky
Iného názotu je tretia koaličná strana Za ľudí. Na núdzový stav sú podľa predsedníčky Veroniky Remišovej splnené zákonné podmienky. "Na núdzový stav sú splnené zákonné podmienky. Zavedenie núdzového stavu umožní lepšiu distribúciu ochranných a zdravotných pomôcok, ako aj lepší manažment krízy v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb," uviedla v stanovisku Remišová. S obmedzeniami by podľa ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie mali prísť rýchle a účinné kompenzačné opatrenia pre najviac postihnuté oblasti, ako napríklad šport a kultúra.
Potrebujeme mať zapnutú záložnú zbraň
Dôvodom všeobecného núdzového stavu je pandémia nového koronavírusu. Počas rokovania ústredného krízového štábu to v pondelok povedal premiér Igor Matovič. "Nebude len na oblasť zdravotníctva, bude to všeobecný núdzový stav," vysvetlil Matovič. Počas prvej vlny pandémie sa núdzový stav týkal len zdravotníctva. Vláda ho vyhlásila 16. marca, trval do 14. júna. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila 11. marca, trvá odvtedy naďalej.
Núdzový stav má byť podľa premiéra prijatý najmä z toho dôvodu, že nikto nevie, ako sa situácia s koronavírusom vyvinie. Obavy má z vývoja situácie v nemocniciach aj domovoch sociálnych služieb. Poukázal na to, že v súčasnosti je štát obmedzený v prípade potreby napríklad rýchleho dodávania ochranných pomôcok či testov. "Túto 'záložnú zbraň' potrebujeme mať zapnutú. Konkrétny návrh bude vypracovaný do zasadnutia vlády v stredu, a potom budem vedieť povedať viac," zhrnul Matovič.
Ministri zo Sme rodina sa chcú oboznámiť s dátami
Ministri za hnutie Sme rodina sa chcú na stredajšom rokovaní vlády oboznámiť s presnými dátami a argumentmi na vyhlásenie núdzového stavu. Hlasovať budú podľa svojho vedomia a svedomia. "Na zajtrajšom rokovaní vlády sa oboznámia so situáciou, vypočujú si argumenty, presné dáta pre vyhlásenie núdzového stavu a budú hlasovať podľa najlepšieho vedomia a svedomia," píše hnutie vo svojom stanovisku.
Pellegrini verí, že vyhlásenie núdzového stavu vláda dôsledne zváži. "Nie som si istý, že Slovensko v súčasnosti potrebuje celoplošný núdzový stav," poznamenal. Podľa svojich slov bude sledovať, aké práva občanov vláda obmedzí.
Nemusíme využiť využiť všetky jeho možnosti
Vyhlásenie núdzového stavu v aktuálnej situácii dáva ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej zmysel. Ako osobitnú otázku však vníma, aké ďalšie opatrenia, ktoré súvisia so zásahom do základných práv a slobôd, sú primerané. Treba podľa nej uvažovať o zakotvení jednoznačnej legislatívnej formy napríklad pri zásahoch do slobody zhromažďovania.
Existencia núdzového stavu podľa Kolíkovej neznamená, že je aj namieste použiť všetky možnosti, ktoré s jeho vyhlásením prichádzajú do úvahy. "Každé opatrenie, ktoré znamená zásah do základných práv a slobôd, treba dôsledne zvážiť. Myslím si, že v tejto súvislosti je na mieste rozprávať sa aj o tom, či nastavenie súčasnej právnej úpravy je z tohto hľadiska dobré," uviedla s tým, že nechce spochybniť vydávanie rozhodnutí hlavného hygienika. "Vnímam však ako veľmi legitímne námietky, že pri zásahoch do základných práv a slobôd, ako je sloboda pohybu, osobitne sloboda zhromažďovania, je na úvahu zakotvenie jednoznačnej formy, ktorá predpokladá aj zverejnenie v zbierke zákonov," priblížila šéfka rezortu.
Vyhlásenie núdzového stavu dáva ministerke zmysel aj napriek tomu, že v ňom vníma aj "určitú nedôstojnosť". "Nedôstojnosť v tom, že jeho vyhlásením vlastne vyžadujeme, aby bola zabezpečená pracovná povinnosť a vyžadujeme to od tých, ktorých najviac potrebujeme a máme si ich, zvlášť v súčasnej situácii, vážiť. Na druhej strane však aj s ohľadom na zodpovednosť, ktorú ako členka vlády mám, rozumiem, že to musím spraviť," reagovala Kolíková na otázku, či na zasadnutí vlády podporí vyhlásenie núdzového stavu. Kolíková si podľa svojich slov váži každého zdravotníckeho pracovníka, ktorý nasadzuje svoje vlastné zdravie a v prvej línii robí všetko pre to, aby sme sa zbavili následkov súvisiacich s pandémiou.
Počas núdzového stavu môže štát obmedziť základné práva a slobody
V čase núdzového stavu môže štát obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas. Hovorí o tom ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vláda by mala rokovať o vyhlásení núdzového stavu v stredu 30. septembra. Vyhlásiť ho môže, ak došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia, alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže trvať 90 dní.
Zákon uvádza, že počas núdzového stavu možno napríklad obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou, ale aj slobodu pohybu a pobytu. Môže teda prísť aj zákaz vychádzania v určenom čase a zákaz vstupu na postihnuté alebo ohrozené územie. Obmedzené môže byť aj právo pokojne sa zhromažďovať, právo slobodne rozširovať informácie, tiež možno zakázať štrajky. Zákon hovorí aj o ďalších obmedzeniach a povinnostiach týkajúcich sa pracovnej povinnosti či výkonu vlastníckeho práva.
Napríklad možno uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku, alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd.
Núdzový stav chcú vyhlásiť aj Česi
Český minister zdravotníctva Roman Prymula navrhne zavedenie núdzového stavu - zrejme už na najbližšom zasadaní českej vlády. Informoval o tom v pondelok spravodajský server Novinky.cz. Najbližšie zasadanie vlády bude v pondelok 5. októbra - po voľbách do Senátu a miestnych zastupiteľstiev (2. - 3. októbra). "Urobiť to určite musíme. Bez toho veľká šanca nie je. Myslím si, že to bude na prvom zasadaní vlády," povedal Prymula, ktorého vyjadrenia na svojej webovej stránky zaznamenal týždenník Respekt.
Núdzový stav vyhlasuje vláda ČR a je na to potrebný súhlas Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, píše Respekt. Český premiér Andrej Babiš podľa Noviniek.cz uviedol, že Prymulu v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu podporí. Prymula už predtým podľa Noviniek.cz uviedol, že v stredu alebo v piatok budú vyhlásené ďalšie opatrenia. Malo by ísť o obmedzenie zhromažďovania na maximálne 10 až 20 osôb a podľa ministra zdravotníctva sa bude hovoriť i o zavedení dištančného vzdelávania na stredných školách.
Na vysokých školách by podľa Prymulu mala byť výučba dištančnou formou aspoň mesiac - kým sa neupokojí súčasné rýchle šírenie nákazy. Výnimka by mohla platiť pre študentov prvých ročníkov, ktorí sú na univerzitách noví. Prymula chce takisto rokovať s ministrom školstva Robertom Plagom o dočasnom zrušení vyučovania hudobnej a telesnej výchovy. Na týchto predmetoch žiaci nemusia nosiť rúška. Núdzový stav v súvislosti s pandémiou v Česku platil od 12. marca do 17. mája. Jedným z jeho dôsledkov bolo, že súdy za trestné činy spáchané v tomto období udeľovali prísnejšie tresty, ako mohli udeľovať počas bežného stavu.
