ROZHOVOR s Bélom Bugárom: O gejoch v parlamente aj milenkách politikov. Sú súčasťou ich života!

Čo robíte celé dni?

Konečne som sám sebe pánom. Dcéra so zaťom stavajú dom, sem tam chodím na kontroly. Robím neplatený stavebný dozor. Starám sa o rodinu a možno im aj leziem na nervy. Venujem sa veciam, ktoré som zanedbal. Chodím na nákupy, objednávam veci cez internet. Stal sa zo mňa domáci kutil. Všetko si robím sám. Je pravdou, že záhrada ma vždy bavila, no dnes je na rozdiel od uplynulých rokov vyšperkovaná. Stále vymýšľam, ako ju zdokonaliť. Mám toho v pláne ešte dosť. Na budúci rok ju chcem ešte viac zdokonaliť. 

Nie je z vás manželka ešte zúfalá, že ste stále doma?

Nie, dokonca je rada, lebo každý deň športujeme a trávime spolu čas. Striedame cvičenie vo fitnes centre s osemkilometrovými prechádzkami. Od operácie, keď mi menili platničku, každé ráno musím urobiť asi dvadsať cvikov. Mám v tele titánové svorky. Lekár mi povedal, že to vyzeralo tak strašne zle, že mi reálne hrozilo ochrnutie a vozíček. Preto tvrdím, že všetko zlé je na niečo dobré. Dlho som odmietal ísť na operáciu. Vďakabohu, že ma prehovorili. Teraz športujem a aj keď jem veľa sladkého, schudol som štyri kilá. 

Zvládli ste karanténu počas koronavírusu bez problémov?

Áno. Máme záhradu. Nebol som zavretý v panelákovom byte. Kosil som a stále pracoval na záhrade.

Herca Maroša Kramára mnohí odsudzujú za sexuálne obťažovanie maskérky. V parlamente ste určite podobných situácií zažili viac ako dosť...

Viem si predstaviť, že je to nepríjemné, ak spolupracujete s nejakým šéfom a netrúfnete si mu povedať nie. Hranica je veľmi tenká. Sám som sa ocitol v podobnej situácii. Veď ma poznáte. Médiá so mnou robili rozhovor. Chytil som jednej novinárke mikrofón a začal som ho zo srandy ťahať. Jedna dokonca povedala, že je to sexuálne obťažovanie. Nemyslím si to, ale ok. Beriem to, ak to ona tak vnímala. Pri nej som si potom nikdy v živote nedovolil urobiť žiadnu srandu. V Amerike tento problém riešia dlhé roky. A viem, že mnohým ženám to teraz aj vadí, že im nikto nemôže už ani dať kompliment, aby to nebolo považované za sexuálne obťažovanie. A je rozdiel, v akom postavení sú ľudia. Či ide o nadriadeného a podriadenú alebo naopak. Mojím zvykom napríklad je, že keď dotyčnú poznám, tak ju objímem. Neberiem to ako sexuálne obťažovanie. Ak niekto naznačí, že sa mu to nepáči, rešpektujem to. V prípade Maroša Kramára ide o tenkú hranicu, či sa maskérka bála ozvať alebo jej to nevadilo, neviem. Ak žena jasne povie, že niektoré prejavy sú jej proti srsti a muž pokračuje ďalej, jednoznačne ide o sexuálne obťažovanie. Pokiaľ nejakú ženu chytím za plece a pozvem ju na čaj alebo kávu, nevidím v tom sexuálne obťažovanie. Ak povie nie, rešpektujem to. Inak nerozumiem tomu, že až teraz vychádzajú spovede žien, ktoré boli pred dvadsiatimi rokmi obťažované. Prepáčte, ale to je čo? Prečo teraz?

Nemôže sa teraz ozvať nejaká žena vo vašom prípade?

Toho sa nebojím. Manželke som sľúbil, že budem verný, nie slepý. 

Boli ste na operácii a otvorene o tom hovoríte. Mala by verejnosť poznať zdravotný stav politikov?

Myslím si, že áno. Politik zastupuje záujmy všetkých voličov. Ak schválite zákon, ten bude predsa platiť pre všetkých. Dôležité je vedieť, či zdravotný stav politika ho neobmedzuje pri práci. Nikomu som to nehovoril, ale počas prezidentskej kampane, keď som ako kandidát bol v jednej televízii so Štefanom Harabinom, bol som pre silné bolesti pod morfiom. Dovtedy som operáciu odmietal. Keby som mal prijať rozhodnutie, mohlo by byť ovplyvnené liekmi. Preto som presvedčený, že verejnosť by mala mať právo v prípade politikov vedieť, či užívajú lieky, ktoré môžu ovplyvniť ich rozhodovanie.

Má rovnako právo verejnosť poznať aj súkromie politikov? Majú milenky?

Ak niekto žije nebezpečným spôsobom života, nesmie sa čudovať, keď sa to prevalí. Sú však určité hranice. Teraz už nie som politik a môžem si dovoliť povedať to, že sú novinári, ktorých akceptujem a takých, ktorých nenávidím. Poviem príklad. Jeden novinár sa ma znovu pýtal na Maledivy. Ešte aj v Threeme Kočner Zsuzsovej písal, že neuveríš, koho som tu stretol. Bugára. A novinár z tejto náhody urobil na mňa kladivo. Pýtal sa ma, kto mi tú dovolenku platil. Pýtal som sa toho novinára, či je trafený alebo sa len snaží ukázať, že mu chýbajú kolesá v hlave. Teraz som rád, že som nevyhodil všetky potvrdenky za tú dovolenku. Všetko mám jasne zdokumentované, kedy a z akého účtu sme to platili. Jednu časť platila dokonca manželka. Letenky aj bungalov sa objednával na meno mojej manželky. Povedal som tomu novinárovi, že všetko je zdokumentované a on tomu stále akoby neveril. A skúšal to na mňa takým spôsobom, či nám tie peniaze niekto nevložil na účet. Stále si išiel svoje a už som to považoval za obťažovanie a fabulovanie. 

Skúsme sa ale vrátiť k súkromiu politikov. Sú milenky súčasťou života politikov?

Áno. Je to tak.

Má verejnosť právo o tom vedieť?

Pre politika je to nebezpečné, lebo ho môžu takto vydierať. A potom nie je svojvoľný. Mňa to nikdy nezaujímalo, kto a či má milenku. Čo si myslíte, že za tridsať rokov v politike som nemal rôzne pokušenia? Raz pochybíte a potom to už ide. Nie som svätý, len v týchto veciach mám svoje zásady. Mňa nikto nemôže vydierať, že som zobral peniaze alebo mal milenky. 

A čo sexuálna orientácia politikov? V každom volebnom období je zopár poslancov gejov. Má verejnosť poznať sexuálnu orientáciu politikov?

Podľa mňa nie. Toto už nie. Je to najintímnejšia vec každého človeka. V predchádzajúcej vláde sme sa pokúšali im pomôcť, aby pár rovnakého pohlavia mohol po sebe dediť a mohli byť oboznámení so zdravotným stavom toho druhého. Nedávno som sa o jedných známych dozvedel, že sú už niekoľko rokov spolu. Žijú pokojný a slušný život doma. Mali by sme takýmto párom pomôcť. Nikdy však nebudem súhlasiť, aby si mohli adoptovať deti. V tomto som veľmi konzervatívny. Dieťa potrebuje vzor matky a otca.

V zahraničí politici nemajú problém o tom hovoriť.  Je to pre nich prirodzené a nemusia sa skrývať. Kedy to príde aj na Slovensko?

Máte pravdu. Na Slovensku sa ešte nikto k tomu nepriznal. V parlamente ich niekoľko bolo a stále sú. Dnes už máme takého zástupcu aj vo vláde. Som presvedčený, že zatiaľ nie je naša spoločnosť na to zrelá. Bolo by konečne vhodné, aby politici tému nezneužívali a konečne začali hovoriť, ako im pomôcť a zjednodušiť život pri každodenných starostiach a potrebách. 

V zajtrajšom pokračovaní rozhovoru sa dozviete, z čoho žije, aké pracovné ponuky dostal a aj to, ku komu prirovnal súčasného premiéra Igora Matoviča.