BRATISLAVA - Už je to nejaký čas, čo sa vymenilo vedenie žúp po voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017. Je teda čas bilancovať výsledky a s najnovším porovnaním prichádza práve organizácia Transparency International Slovensko (TIS). Výsledky sú prekvapivé a možno hovoriť o rekorde v oblasti transparentnosti žúp.
Slovenské samosprávne kraje sú v polovici piateho obdobia podľa TIS transparentnejšie ako kedykoľvek predtým. V rôznej miere sa o to mali zaslúžiť hlavne noví župani podporovaní stredopravými koalíciami, ktorí zasadli do kresiel po voľbách v roku 2017. Všetci podľa TIS presadili zmeny k lepšiemu, no žiadnemu sa nepodarilo dotiahnuť na vysoké skóre, ktoré dosiahol Trenčianský samosprávny kraj (TSK) vedený Jaroslavom Baškom (Smer). V TSK tak ide o najotvorenejšiu slovenskú župu.
Polepšili si všetky kraje
Skóre transparentnosti slovenských žúp vzrástlo za dva a pol roka o takmer deväť percentuálnych bodov (pb) na novú hodnotu 63,3% (v roku 2017 dosahovalo 54,3%). Ide tak o najväčší skok v histórii meraní transparentnosti krajov. Župy sú dnes otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktorá v hodnotení z roku 2018 dosiahla 57%. Po prvýkrát sa v transparentnosti dokázal zlepšiť každý z ôsmich krajov, celkovo napredovali až v desiatich z jedenástich hodnotených oblastí.
Trenčín prepísal vlastný rekord
Doteraz rekordnú úroveň transparentnosti z roku 2017 (75%) dokázal Trenčiansky kraj ešte o niečo zvýšiť (76,6%). Naďalej je jediným krajom so známkou transparentnosti A. Dominuje až v piatich z 11 hodnotených oblastí (Prístup k informáciám, Predaj a prenájom majetku, personálna politika, Etika a konflikt záujmov, Podniky a organizácie).
Po odchode Kotlebu sa k Trenčínu priblížila aj banskobystrická župa
K TSK sa priblížili Banskobystrická župa vedená Jánom Lunterom (2. miesto, skóre 68,5%, známka B+), Košický kraj so županom Rastislavom Trnkom (3. miesto, skóre 66%, známka B+) a Trnavský kraj vedený Jozefom Viskupičom (4. miesto, skóre 64,5%, známka B). Tieto kraje so županmi podporovanými stredopravými stranami dokázali skóre transparentnosti zvýšiť až o jednu tretinu (BBSK o 17, KSK o 18 a TTSK o 16 pb).
Košická župa je pritom skokanom ročníka, keď sa dokázala posunúť na 3. priečku z posledného miesta v roku 2017. Košický kraj si v roku 2018 nechal spracovať aj protikorupčnú stratégiu od Transparency, ktorá sa však na rozdiel od rebríčka zameriava najmä na kvalitu samotných procesov.
Najmenší vývoj bol v Nitre, na konci je Bratisava
Najmenší progres (zlepšenie o 1 pb na 55,7%, známka B-) dosiahla Nitrianska župa vedená Milanom Belicom (Smer, SNS, Most-Híd), ktorá sa prepadla v hodnotení o štyri priečky na predposledné miesto. Na chvoste rebríčka je, napriek zlepšeniu skóre, Bratislavská župa (53,7 percenta, známka C+) na čele s Jurajom Drobom (SaS). Mierne doplatiť mohla aj na to, že v čase hodnotenia nasadzovala nový web, ktorý zatiaľ nedosahuje informačnú úroveň ostatných krajov. Najhoršie BSK vyšiel v 5 z 11 oblastí – od Prístupu k informáciám, cez Personálnu politiku, Etiku až po oblasti Podniky a organizácie a Dopravná politika.
Za dva a pol roka sa v krajoch udiali pozitívne zmeny. Z jednej na štyri vzrástol počet žúp podporujúcich komunity cez participatívny rozpočet. Poradovníky na umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb zverejňuje už päť krajov, všetky už prijali etické kódexy zamestnancov. Na polovicu sa zvýšil aj pomer referentov prijímaných cez výberové konania, takto prijímané sú aj 3/4 vedúcich odborov a takmer 2/3 vedúcich oddelení.
Na ich weboch chýbajú viaceré informácie
V práci žúp vidí TIS naďalej rezervy. Iba traja z ôsmich županov zdieľajú na webe ich pracovný program. Až päť krajov nezverejňuje informácie o výsledku verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku. Volení predstavitelia si stanovili etické pravidlá stále len v troch krajoch. Väčšina žúp opäť nedokázala uspokojivo vybaviť telefonát v angličtine.
Už po druhýkrát boli v rámci rebríčka žúp zhodnotené aj nimi financované periodiká, a to na základe metodiky projektu Hlásne trúby, ktorý analyzuje objektívnosť a verejnoprávny charakter novín aj v stovke najväčších miest. Okrem župných novín sa TIS pozrelo aj na televízny týždenník prešovskej župy a rozhlasovú reláciu objednávanú trnavským krajom.
Celkovo nie je úroveň župných periodík vysoká, hoci sa oproti roku 2017 mierne zvýšila (celkový ukazovateľ kvality – tzv. Index BENEFIT – stúpol zo 40% na 47%). Viac než informačne hodnotné a vyvážené noviny tak niektoré stále pôsobia skôr ako propagačný nástroj v rukách županov. Najkvalitnejším je v súčasnosti dvojmesačník Žilinskej župy s názvom ZAkraj, u ktorého Index BENEFIT dosiahol hodnotu 60,1%. Časopis poskytuje pravidelne priestor aj opozičným poslancom. V konkurencii mestských novín (hodnotenie z roku 2018) by však skončil až na 11. mieste. Najhoršie z aktuálneho porovnania vyšiel mesačník Nitrianskej župy s názvom Župné ozveny s 86 zmienkami a 32 fotografiami vedenia župy na 20 stranách (v rámci 5 vydaní). Jeho Index Benefit dosiahol iba 25,2 %.
Transparentnosť žúp TIS meralo celkovo pomocou 132 indikátorov, pričom pridali aj 15 nových. Vychádzali pritom z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálov ÚVO, EKS či z Registra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z adries bežných občanov.
Nový spôsob merania
Po novom napríklad, sledovali, či kraje uskutočnili verejné súťaže na poskytovateľov prímestskej autobusovej dopravy, na prípravu ktorých mali viac než desaťročie. Až 6 z 8 krajov ju dosiaľ neukončilo a dopravcovia poskytujú autobusovú dopravu na základe dodatkov k zmluvám z rokov 2007 až 2009. V rámci tzv. mystery shoppingu infožiadosťou zaslanou spolupracovníkom TIS oslovili aj najväčšie stredné školy zriaďované krajmi. V zákonnej forme a lehote odpovedali len dve.
Meranie transparentnosti žúp považuje TIS za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá výrazne zužuje priestor pre nekalé praktiky. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť a kvalitu zverejňovania a nastavenie pravidiel. V žiadnom prípade sa lepšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za nekorupčnú, a naopak.
