°C

Utorok, 26. máj 2020. Meniny má Dušan, zajtra Iveta.

VOĽBY 2020 Odborníci varujú, Slovensku hrozí patová situácia: Katastrofické scenáre, toto náš čaká?

Zdroj: Topky/Ján Zemiar, Vlado Anjel, SITA/Branislav Bibel
24.01.2020 07:55

BRATISLAVA – Do volieb ostáva ešte niečo vyše mesiaca, no už teraz je jasné, že zostavovanie vlády bude naozaj komplikované. Ani súčasná koalícia, ale ani alternatíva voči nej nemá dostatočnú podporu. Vo vzduchu visí strana ĽSNS Mariana Kotlebu, s ktorou odmietajú ísť do koalície takmer všetky strany, a strana Borisa Kollára, ktorá zrejme takisto získa rozhodujúce hlasy voličov. Politológovia si však nemyslia, že Kotleba by sa po voľbách mohol stať súčasťou akejkoľvek koalície. Jej vznik však bude naozaj komplikovaný.


Predvolebná kampaň je v plnom prúde a posledné prieskumy zamiešali kartami. Ukazujú sa rozhodujúci hráči, ale aj fakt, že bude zrejme problém zostaviť akúkoľvek koalíciu. Politológovia sa však zhodli na tom, že všetko sa rozhodne až po voľbách. Smer bude mať problém zostaviť vládu, Kollár si je vedomý svojho postavenia, a vylúčené nie sú ani iné alternatívy. Opozičné strany však budú mať čo robiť, aby prípadnú vládu udržali. Radoslav Štefančík, Jozef Lenč a Juraj Marušiak pre Topky zhodnotili, aké scenáre môžu po voľbách nastať.

Šanca, že by Smer zostavil vládu, je minimálna

Politológovia sa zhodli, že aj keď Smer vyhrá, šanca, že zostaví vládu je minimálna. Nasvedčuje tomu aj fakt, že sa voči nemu vyhradili takmer všetky strany. „Na rozdiel od roku 2016 zásadne a jednoznačne,“ ozrejmil Jozef Lenč s tým, že vláda Smeru je naozaj nepravdepodobná. „Smer ako víťaz volieb dostane od prezidentky poverenie na zostavenie vlády a určite sa tejto príležitosti bude chcieť chopiť. Problém je v tom, že voči Smeru vymedzujú snáď všetky strany, okrem pravicových extrémistov,“ uviedol politológ Radoslav Štefančík.

Vyjadrenie po sneme strany
Zdroj: Topky:Ján Zemiar

Pellegrini môže dať Smeru zbohom

Podľa Lenča by v prípade Smeru musela vzniknúť veľmi široká koalícia a to minimálne štyroch strán. „Určite by sa v nej ocitli aj politické strany, ktoré sa vymedzujú nie len voči Smeru (a Smer voči nim), ale aj medzi sebou navzájom. Mám na mysli SNS a Kotlebovci – ĽSNS,“ uviedol Lenč.

Vyjadrenie po sneme strany
Zdroj: Topky:Ján Zemiar

„Je možné, že Fico vidí v Kotlebovi svoju budúcu nevestu. Keďže Pellegrini Kotlebu ako svoju nevestu odmieta, Fico môže argumentovať, že sa teda obetuje,“ myslí si Štefančík, ktorý nevylučuje ani možnosť, že Pellegrini dá Smeru zbohom a poslanecký klub Smeru sa rozpadne. „Navzdory tomu, že matematicky je vláda so Smerom najjednoduchšie vytvoriteľná, politická realita a vyjadrenia politikov sú zásadne proti jej vzniku,“ konštatuje Lenč.

Čo môže nastať v prípade povolebného patu?

Politológovia sa zhodli, že dôležitá čas voličov sa rozhoduje na poslednú chvíľu a je otázne ako voľby naozaj dopadnú. „Volebné preferencie sa vyvíjajú natoľko dynamicky, a natoľko budú podmienené účasťou voličov, že sú možné akékoľvek scenáre,“ uviedol Juraj Marušiak. „S ohľadom na možný povolebný pat môže byť úspešný pri zostavovaní vlády ten, ktorý vystúpi s kreatívnym riešením, možno aj s takým, ktoré prelomí doterajšie deliace čiary.“ Politológ si myslí, že v tomto prípade by to mohlo byť pre Slovensko aj nepríjemné prekvapenie.

Andrej Danko
Zdroj: Topky/Maarty

Šéf parlamentu Andrej Danko síce zaradil Smer medzi subjekty, s ktorými nechce vytvoriť koalíciu, no SNS je stále najbližším partnerom zatiaľ stále najsilnejšej strany na Slovensku. Podľa Marušiaka sú však v hre aj iné možnosti. „Možné sú aj iné opcie. Napríklad so stranou Maďarská komunita a spolupatričnosť, keďže Orbán viackrát vyslovoval podporu Smeru, či už počas politickej krízy vo februári - marci 2018, alebo pri prezidentských voľbách.“

Kollár počíta s tým, že bude mať rozhodujúce slovo

Marušiak však nevylučuje, že by Smer mohol predsa len nájsť spoločnú reč s hnutím Sme rodina. Líder hnutia sa síce vyhranil voči Smeru, SNS aj ĽSNS, no nehrnie sa ani do koalície s opozíciou. Práve s tým, že jeho strana bude jednou z rozhodujúcich, Kollár počíta. „Boris Kollár s touto možnosťou priamo počíta a takéto signály vysiela,“ uviedol Marušiak. Podľa politológa Jozefa Lenča je Kollár veľmi žiadaným artiklom nielen vo svete slovenskej smotánky, ale aj v politike. „Kollárových šesť až osem percent bude potrebných akékoľvek zoskupenie, ale jeho požiadavky pre vstup do vlády budú pre mnohých privysoké,“ hodnotí Lenč.

Boris Kollár
Zdroj: Topky/Maarty

„Je možné, že mnohí v opozícii sa budú viac modliť za neúspech Kollára než Kotlebu alebo Smeru,“ myslí si Lenč. Podľa Štefančíka však Kollárovi vyhovuje pozícia opozičného politika. „Sme rodina je stranou protestu, iný význam nemá. V opačnom prípade by musel prebrať zodpovednosť za niektoré témy, čo by následne prinieslo mínusové body,“ dodal na adresu hnutia.

Koalícia kde bude ĽSNS? To nevychádza

Preferencie strany ĽSNS však rastú a zrejme bude po voľbách patriť spolu s Kollárom k rozhodujúcim hráčom, aj keď ho všetci odmietajú. „Priama koalícia s ĽSNS v záujme Smeru nie je, časť členov to jednoznačne odmieta a Smer by si spálil mosty k zahraničným sociálnodemokratickým stranám,“ uviedol Marušiak.

Marian Kotleba
Zdroj: Topky/Maarty

Politológ Jozef Lenč si takisto nemyslí, že je reálne, aby vznikla koalícia, ktorej súčasťou by bola Kotlebova strana. „Nevychádza to ani matematicky, ba ani politicky. Prípadná koalícia Smer-SD a ĽSNS by istotne potrebovala minimálne jedného, alebo až dvoch partnerov a takých v budúcom parlamente zjavne nenájde. Zatiaľ,“ dodal na adresu vzniku možnej koalície s kotlebovcami.

Opozičné strany to budú mať veľmi ťažké

Ľahké to nebudú mať ani opozičné strany, ktoré mali síce dobrý štart, ale postupne aj ich preferencie klesajú, resp. ustálili sa na istej hodnote. V ich prípade by musela vzniknúť zrejme koalícia piatich alebo šiestich strán (SaS, Za ľudí, PS/SPOLU, OĽaNO, KDH) a všetci dobre vieme, že problém spolu fungovať majú aj tri strany.

VOĽBY 2020 Odborníci varujú,
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

„Osobne si neviem predstaviť žiadnu vládu, v ktorej bude Matovič. Jeho sklony robiť deštruktívnu politiku už pochovalo nielen jednu vládu, ale prakticky naštrbilo dôveru medzi opozičnými stranami,“ zhodnotil Štefančík. Ak by podľa neho niekto OĽaNO vzal do vlády, bude to len na krátke obdobie. „Matovič sa totiž veľmi rýchlo utrhne z reťaze. Myslím, že nasledujúce volebné obdobie bude najnestabilnejšie od vzniku republiky.“

Podľa Lenča je možná opozičná koalícia pod hranicou potrebnej väčšiny, čo sa však môže po voľbách zmeniť. Či už v ich prospech, alebo neprospech. „Tu je proti jej vzniku najmä matematika. Myslím si, že je reálne, aby za priaznivých okolností táto koalícia vznikla, no súčasne je veľmi pravdepodobné, že jej životnosť bude veľmi krátka.“ Juraj Marušiak takisto zhodnotil, že by išlo o veľmi širokú koalíciu a podobná tu fungovala v rokoch 1998 – 2002. „Ale vtedy boli v hre zásadné otázky medzinárodného postavenia Slovenska. Ak by takéto veľmi heterogénne zoskupenie malo fungovať, tak by jej udržanie bolo na hranici zvládnuteľnosti pre kohokoľvek,“ dodal.

Úradnícka vláda potrebuje väčšinu

Čoraz častejšie sa však skloňuje aj možnosť menšinovej vlády s tichou podporou, úradníckej vlády či dokonca predčasných volieb. Podľa Marušiaka sa menšinová vláda nedá vylúčiť. „Tento posledný scenár by bol naozaj najhorší, lebo je najmenej transparentný,“ skonštatoval. „Úradnícka vláda potrebuje na svoju podporu väčšinu v parlamente, pretože jej nebudú prechádzať návrhy zákonov v parlamente,“ vysvetlil Štefančík s tým, že by zrejme fungovala len do predčasných volieb. „Iný význam by nemala. Práve toto by bol moment, kedy by prezidentka mohla dokázať, že záujmy krajiny sú prvoradé. Prezidentka má totiž z ústavy také právomoci, že by mohla spôsobiť poriadny chaos v slovenskej politike v prípade, ak sa v parlamente nedokáže dohodnúť väčšina na vládnutí.“

Lenč dodáva, že úradnícka vláda vzniká zvyčajne po demisii existujúcej vlády tak, že sa na jej vzniku dohodnú parlamentné strany, ktoré jej určia aj funkčné obdobie. „Súčasne schválením programového vyhlásenia jej vyslovia dôveru. V našom prípade, teda po voľbách môže vzniknúť riadna vláda s parlamentnou väčšinou, menšinová vláda alebo tzv. prezidentská vláda, ktorá nebude mať podporu parlamentu.“

Radšej predčasné voľby ako úradnícka vláda

Do predčasných volieb sa strany podľa Štefančíka hrnúť nebudú. „Strany budú finančne vyčerpané,“ uviedol. „Takže určite budú chcieť, aby sa situácia vyriešila v parlamente.“ S týmto názorom sa stotožňuje aj politológ Jozef Lenč. Dodáva, že môže nastať aj situácia na hrane ústavnosti. Predčasné voľby môžu nastať v tom prípade, že sa na nich dohodne parlament 90 hlasmi, ktorými prijme ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Alebo ich vyhlási prezidentka v prípade, ak vláda, ktorú menuje, nezíska do šiestich mesiacov dôveru parlamentu. „Táto možnosť je však problematická. Je na hrane ústavnosti – navzdory tomu, že sa tak už skrátilo volebné obdobie v rokoch 1994, 2006 a 2011 je tento spôsob vyhlásenia volieb problematický, keďže s ním priamo ústava nepočíta a môže byť napadnuté na Ústavnom súde.“

Ako uviedol Marušiak, tzv. úradnícke vlády fungovali v dejinách československého parlamentarizmu v medzivojnovom období, ale existovali vďaka konsenzu politických strán, ktoré nepresadili vyslovenie nedôvery vláde. „Spravidla sa však snažili dospieť k vytvoreniu politickej vlády v rýchlom čase,“ uviedol politológ. „Slovenský právny systém podobnú možnosť nevylučuje, osobne si myslím, že by to bol veľmi zlý scenár. Hoci takýto postup nie je priamo protiústavný, bol by však bol v rozpore s duchom Ústavy SR, ktorá Slovensko definuje ako parlamentnú republiku,“ povedal Marušiak.

„Predstavoval by krok k mimoústavnej, plazivej zmene systému na prezidentský alebo poloprezidentský, ktorý nemá v podmienkach SR tradíciu a tam, kde sa etabloval v minulosti v strednej a východnej Európe, bol sprevádzaný autoritatívnymi tendenciami. Bol by ďalej znamenal rezignáciu na parlamentnú a stranícku politiku,“ uviedol s tým, že práve preto by boli podľa neho čistejším riešením predčasné voľby. „Mohli by sa stať signálom slovenským občanom i politickej triede, že sa musíme vedieť dohodnúť minimálne na základných princípoch fungovania štátu,“ dodal.

Veľká ťarcha môže byť aj na Čaputovej

V prípade, ak sa nikomu nepodarí vládu zostaviť, existuje viacero možností. Veľká ťarcha zodpovednosti bude podľa Jozefa Lenča ležať na pleciach prezidentky Čaputovej. „Po prvé, bude musieť rozhodnúť, kedy zvolá prvú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, od ktorej sa odvíja demisia súčasnej vlády. Po druhé, bude musieť rozhodnúť (v momente neexistencie dohody o budúcej koalícii) dokedy a či vôbec ponechá vládu Petra Pellegriniho vládnuť – hoci v demisii. Po tretie, ak sa žiadna koalícia nevytvorí a ona odmietne naďalej vládnutie Pellegriniho vlády, koho poverí a vymenuje za premiéra. Akú vládu a s kým de facto vytvorí. Po štvrté, či sa po jej vymenovaní a neschválení jej programového vyhlásenia rozhodne využiť ústavné kompetencie a po pol roku vyhlási predčasné voľby, alebo nechá svoju vládu vládnuť v demisii až do momentu, že parlament sám schváli ústavný zákon o predčasných voľbách, akceptuje jej vládu, alebo sa strany predsa len dohodnú na nejakej koalícii,“ vysvetľuje politológ.


Galéria

Vyjadrenie po sneme strany Vyjadrenie po sneme strany Andrej Danko Boris Kollár Marian Kotleba

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články