Zvýšenie minimálnej mzdy? Analytici hovoria jasne: Je to ekonomický analfabetizmus, ľuďom to uškodí | Topky.sk

Pondelok, 17. jún 2019. Meniny má Adolf, zajtra Vratislav.

Zvýšenie minimálnej mzdy? Analytici hovoria jasne: Je to ekonomický analfabetizmus, ľuďom to uškodí

Minimálna mzda by mala od budúceho roka rapídne narásť. O sume je zatiaľ podľa ministra práce predčasné hovoriť.
Minimálna mzda by mala od budúceho roka rapídne narásť. O sume je zatiaľ podľa ministra práce predčasné hovoriť.
Zdroj: Getty Images
04.03.2019 05:55

BRATISLAVA - Zdá sa, že minimálna mzda od nového roka opäť porastie. Hovorí sa, že má zo súčasných 520 eur stúpnuť na 600 eur. Šéf rezortu práce Ján Richter však hovorí, že debata o výške minimálnej mzdy je predčasná. Ekonómovia sa však zhodujú, že ide o krok bez ekonomicky podložených analýz. V čase ekonomického spomaľovania to navyše negatívne pôsobí na zaostávajúce regióny, ktoré sú ekonomicky slabšie. Práve tu môže spôsobiť nárast minimálnej mzdy najväčšie škody.


Minister práce Ján Richter uviedol, že zatiaľ je predčasné diskutovať o výške minimálnej mzdy. Od nového roka sa však hovorí o jej zvyšovaní na sumu 600 eur. Akékoľvek úvahy sú preto podľa Richtera predčasné. Najskôr je potrebné predložiť návrh a dohodnúť sa. Za rapídnym zvyšovaním si však stojí. Ekonómovia však varujú, že často ide o ekonomický analfabetizmus a zvýšenie zasiahne najmä menej rozvinuté regióny Slovenska. Prípadné zvýšenie minimálnej mzdy na spomínanú sumu môže zasiahnuť aj ostatné oblasti ekonomiky ako školstvo či zdravotníctvo. 

Win Win situácia pre štát

Zvyšovanie minimálnej mzdy od stola bez ekonomicky podložených analýz vnímajú ekonomickí analytici ako lacné kupovanie voličov na ich vlastný účet. „Významný a skokovitý nárast minimálnej mzdy o 15 % na 600 eur nekorešponduje s nárastom miezd a produktivity práce. Navyše vláda prichádza s touto myšlienkou v období ekonomického spomalenia,“ uviedol pre Topky analytik Across Private Investments Jakub Rosa. 

Zvýšenie minimálnej mzdy? Analytici
Zdroj: Topky/Maarty

„Netreba zabúdať ani na fakt, že významná časť zvýšenia minimálnej mzdy sa premietne do vyšších príjmov štátneho rozpočtu. Pre štát je to teda win win situácia,“ vysvetľuje analytik s tým, že cesta za minimálnou mzdou nie je jednoduchá a populistické kroky politikov nestačia. Očakávaný rast európskych ekonomík začína upravovať smerom dole, takže ekonomický rast sa spomaľuje. „V tejto situácii hazardovať s veľkým, skokovým zvyšovaním minimálnej mzdy je ekonomický analfabetizmus. Pričom už tento rok ohlásili niekoľkí zamestnávatelia na Slovensku prepúšťanie, a to nehovoriac o tom, že to máme stále okresy, kde je viac ako 15 % miera nezamestnanosti,“ uviedol pre Topky analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Minimálna mzda ako politická jednosmerka

Z minimálnej mzdy sa stal podľa Chovanculiaka na Slovensku marketingový nástroj pre politikov. „To je najhoršia možná situácia predovšetkým, keď sa spomalí ekonomika. Problém minimálnej mzdy je, že je to politická jednosmerka,“ povedal analytik s tým, že žiadny politik sa nerozhodne v prípade ekonomického spomalenia znížiť minimálnu mzdu. „A to je základný problém, keďže vieme, ako rýchlo dokáže vzrásť miera nezamestnanosti na Slovensku počas krízy.“

Minimálne mzda by mala
Zdroj: Getty Images

Podľa Rosu rastú mzdy kontinuálne ruka v ruke s rastom ekonomiky, a to aj napriek zásahom vlády, nie kvôli nim. „Mzdy sú tvorené trhovým prostredím, keď rast ekonomiky a nedostatok pracovných miest zvyšuje tlaky na ich zvyšovanie a následne aj ostatných benefitov. Najlepším spôsobom, ako dosiahnuť rast miezd, sú štrukturálne zmeny v hospodárstve, vo vzdelávacom systéme a odľahčenie záťaže podnikateľského prostredia,“ ozrejmil analytik. 

Na zvyšovanie doplatia ľudia zo zaostávajúcich regiónov

Väčšina firiem na Slovensku nemôže premietnuť vyššie mzdové náklady do cien, aby nestratili konkurencieschopnosť, vysvetľuje Rosa. „Zvyšovanie minimálnej mzdy na 600 eur sa nedotkne najbohatších regiónov na Slovensku. Naopak, doplatia naň regióny s vyššou nezamestnanosťou, kde desiatky ľudí čakajú na jedno pracovné miesto a kde firmy s nekvalifikovanými pracovnými silami majú vysoký podiel miezd na celkových nákladoch,“ povedal s tým, že ide napríklad o textilný priemysel, výrobcov elektrotechnických súčiastok či káblových zväzkov. „Rast minimálnej mzdy navyše tlačí na nárast nedávno prijatých príplatkov za sviatky, nočné a nadčasy.“

Zvýšenie minimálnej mzdy? Analytici
Zdroj: Getty Images

S tým, že minimálna mzda špeciálne negatívne pôsobí na zaostávajúce regióny, ktoré sú ekonomicky slabšie, súhlasí aj analytik INESS Chovanculiak. „Sú tam nižšie mzdy a zároveň väčšia miera nezamestnanosti. Práve tu môže drastické zvýšenie minimálnej mzdy spôsobiť najväčšie škody,“ uviedol. „Tradične predstavuje minimálna mzda riziko hlavne pre menej rozvinuté regióny (východ SR), nízko produktívnych ľudí (mladí, starí, bez vzdelania, dlhodobo nezamestnaní) a menších podnikateľov z odvetvia maloobchodu, stavebníctva, hotelierstva alebo reštaurácií,“ ozrejmil Chovanculiak. 

Analytik ďalej uviedol, že zvýšenie minimálnej mzdy na 600 eur už nebezpečne zasahuje aj ostatné oblasti ekonomiky. „Napríklad školstvo, domovy dôchodcov alebo zdravotníctvo. Konkrétne Asociácia súkromných lekárov označila takýto návrh za „ďalší klinec do rakvy pre ambulantný sektor.“ Ak by bola minimálna mzda zvýšená na 600 eur, znamená to, že človek, ktorý pracuje v maloobchode niekde v Rožňave, má nárok na II. stupeň minimálnej mzdy, čo je 720 eur. „Mzdové náklady na takéhoto človeka by boli 970 eur. Toto môže byť neudržateľne vysoká suma pre malého zamestnávateľa, ktorý nemá vysokú ziskovosť a nemôže očakávať, že od 1. 1. 2020 mú zázračne vzrastú tržby len preto, lebo v Bratislave niekto zvýšil minimálnu mzdu,“ dodal Chovanculiak. 

Základom by mali byť ekonomické analýzy

Rosa jednoznačne hovorí, že debaty o zvyšovaní minimálnej mzdy by mali vychádzať z ekonomických analýz. „V časoch konjuktúry ich dokážu ekonomické subjekty absorbovať. Problém však môže nastať v prípade recesie, keď takéto opatrenia môžu viesť k prepúšťaniu alebo rozmachu čierneho trhu práce. Vieme si predstaviť mechanizmus, ktorý by bol odvodený od rastu ekonomiky, produktivity práce, miezd a inflácie, aby si firmy zvyšovanie miezd vedeli dopredu plánovať. Ak vláde naozaj ide o zlepšenie situácie obyvateľov, prečo napríklad nezvýši nezdaniteľné minimum?​“ uviedol na adresu možných riešení. 

Zvýšenie minimálnej mzdy? Analytici
Zdroj: Getty Images

Na Slovensku máme podľa Chovanculiaka vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, preto dlhodobo navrhujú zaviesť odpočítateľnú položku zo sociálnych odvodov. „To by zvýšilo čistú mzdu ľudí a zároveň znížilo mzdové náklady pre zamestnávateľov. Vláda však ide presne opačnou cestou. Posledné roky platia ľudia s minimálnou mzdou stále väčšiu časť zo svojej mzdy na daniach a odvodoch. Kým v roku 2015 bolo celkové daňovo-odvodové zaťaženie na úrovni 29%. Ak prejde minimálna mzda 600 eur, tak sa dostane nad 40%,“ dodal analytik INESS. 

Úvahy o presnej sume minimálnej mzdy sú predčasné

Presnú sumu minimálnej mzdy na rok 2020 ešte rezort práce zverejňovať nebude. Uviedol to v pondelok po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR minister práce Ján Richter. Akékoľvek úvahy sú v tomto smere podľa neho zatiaľ predčasné. „Rezort práce, ktorý v zmysle zákona je zodpovedný predložiť návrh, ak by došlo k nedohode, nebude vyjadrovať žiadne konkrétne presné čísla. Použil som výraz rapídne zvýšenie, za tým si stojím, ale tejto chvíli je priestor pre sociálnych partnerov, aby si sadli, vyjednávali," poznamenal Richter.

Zľava: Ján Richter, Miroslav
Zdroj: SITA/Diana Černáková

Minimálna mzda by však mohla byť v budúcom roku vyššia ako v predchádzajúcom období. Podľa Richtera to dovoľuje vývoj ekonomiky. Najprv však musia o jej výške rokovať zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. „Je tu vývoj ekonomiky a reálna potreba zvyšovania miezd, ktoré velia k tomu, aby aj pre budúci rok bola rapídne zdvihnutá minimálna mzda. Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnemu číslu, lebo rešpektujem právo sociálnych partnerov, ktorí majú priestor do polovice júla, aby sa dohodli,“ podotkol Richter.

Čas na rokovanie je do polovice júla

Richter podotkol, že v súčasnosti najprv musia o výške minimálnej mzdy rokovať sociálni partneri, tí majú na to čas do polovice júla. Ak nedospejú k dohode, je na rade ministerstvo a vláda, ktorá predloží návrh. „Minimálna mzda nie je len o vylepšení sociálno-ekonomických podmienok jednotlivých rodín, ale v tejto situácii na trhu práce je to veľmi dôležitý faktor pre to, aby ľudia mali záujem pracovať. Preto je dôležité, aby išla rapídne nahor minimálna mzda,“ skonštatoval Richter. 

Ján Richter
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Vláda podľa Richtera robí všetko pre to, aby sa minimálna mzda priblížila k 60 % priemernej mzdy. Odporúča ju aj Medzinárodná organizácia práce. Uvažuje sa o zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane za zamestnancov. „Ja by som týmto ľuďom odpustil všetko, aj tak by to bolo pre ľudí zaujímavé. V konečnej miere ľudia prostriedky, ktoré navyše dostanú, tak ich neodkladajú do bánk, oni ich dajú do spotreby, značná časť sa štátu v podobe daní, DPH vracia,“ uviedol Richter. Poslanec Smeru Erik Tomáš nedávno naznačil, že by minimálna mzda mohla vzrásť na 600 eur v budúcom roku.

„Som ale presvedčený, že je tu priestor pre rapídne zvyšovanie. Nehovoriac o tom, že 4 % zamestnancov, ktorí majú minimálnu mzdu, tak v značnej miere sú to ľudia vo verejnej službe,“ uviedol Richter. Upozornil tiež na to, že od 1. mája tohto roka bude druhá etapa zvyšovania príplatkov za nočné, prácu počas víkendov a sviatkov.

Hľadáme prienik a dohodu

Minulý týždeň však rokovalo predsedníctvo tripartity a podľa Richtera vyjadrenia zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov naznačujú, že by mohli byť ochotnejší o problematike minimálnej mzdy rokovať. „Na rozdiel od vlaňajška majú záujem v tomto roku si sadnúť a hľadať nejaký prienik a dohodu. Ak nájdu dohodu zamestnávatelia a odborári, tak štát to bude rešpektovať. Ak k tomu nedôjde, budeme postupovať, ako nám ukladá zákon,“ dodal Richter.

Monika Uhlerová z Konfederácie odborových zväzov SR skonštatovala, že o minimálnej mzde na rok 2020 majú podobnú predstavu, ako to bolo na rok 2019, a teda čo najskôr sa priblížiť k 60 % priemernej mzdy. Zároveň dodala, že nesúhlasí s tým, aby do rokovaní so zamestnávateľmi vstupovali "rôzne politicko-stranícke zásahy". Zamestnávatelia podobne zdôraznili, že minimálna mzda by nemala byť politickou témou.

„Naviazanie nejakej minimálnej mzdy na vzorec, na makroekonomické čísla, by dávalo zmysel, aby sa opäť stala ekonomickou teóriou alebo ekonomickou veličinou. Tými veličinami by mohli byť napríklad rast produktivity práce, rast priemernej mzdy, prípadne inflácia a nejaká kombinácia týchto faktorov,“ priblížil viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články