Brutálne útoky, násilie a atmosféra nenávisti zamorili Slovensko: Dôvod je jasný, nastal bod zlomu | Topky.sk

Sobota, 17. november 2018. Meniny má Klaudia, zajtra Eugen.

Brutálne útoky, násilie a atmosféra nenávisti zamorili Slovensko: Dôvod je jasný, nastal bod zlomu

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: Foto: profimedia/Ipon Boness - SIPA
08.06.2018 09:39

BRATISLAVA - Brutálny útok na Filipínca Henryho opäť vyvolal na verejnosti diskusiu o silnejúcej xenofóbii a nenávistných prejavoch medzi ľuďmi. Bohužiaľ, silnejúca nenávisť voči rôznym menšinám vyplýva aj z prieskumov. Politológ Grigorik Mesežnikov viní z radikalizácie spoločnosti politikov. Ak preto nič nespravíme, situácia sa bude zhoršovať.


Je nepopierateľné, že v poslednej dobe silnejú na Slovensku xenofóbne nálady, ktoré majú často na svedomí násilné prejavy voči niektorým menšinám. Podľa politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorija Mesežnikova je to prejav radikalizácie, ktorá sa na Slovensku posilnila najmä po tzv. migračnej kríze. 

Odlišnosť je problém

"Radikalizácia viedla k tomu, že sa v réžii v podstate takmer všetkých slovenských politikov s malými výnimkami posilnili xenofóbne nálady voči iným skupinám ľudí - či už náboženským menšinám, etnickým, jazykovým, rasovým a iným menšinám. Odlišnosť je vnímaná ako problém," povedal pre Topky Mesežnikov. Svedčia o tom aj ich prieskumy.

Juraj Hossu brutálne napadol Filipínca Henryho.
Brutálne útoky, násilie a
Zdroj: Vlado Anjel

Xenofóbna atmosféra sa, bohužiaľ, odrazila aj na tragickom úmrtí Filipínca Henryho. Podľa Mesežnikova išlo o mimoriadne brutálny útok. "Ten človek, ktorý to spravil, je evidentne brutálny násilník. Z toho, čo som sa dozvedel o tejto kauze a z toho, čo som videl, je jasné, že tento človek okrem toho, že je násilník, je človek s vražednými sklonmi. Ja osobne mám taký pocit," vyjadril sa na adresu útočníka.

Xenofóbna atmosféra ako motivujúci faktor

Podľa politológa sa útočník správa k Filipíncovi ako k obeti. "On sa k nemu správal ako k obeti, ako k niečomu podradnému. Fotil ho, stúpil naňho svojou nohou. Táto xenofóbna atmosféra pôsobí na takéto brutálne typy v podobných situáciách ako motivujúci faktor v rámci ich agresívneho správania," povedal Mesežnikov.

Brutálne útoky, násilie a
Zdroj: reprofoto tv markíza

Môžu za to politici

"Nemám žiadne pochyby o tom, že táto atmosféra vznikla aktívnym pričinením politikov," uviedol jasne politológ. "Sú na to konkrétne svedectvá, dobové výroky. Rast xenofóbie pripisujem predovšetkým politickej aktivite. Xenofóbia však nevznikla na prázdnom mieste. Ani v roku 2008 nebola situácia veľmi priaznivá, ale predsa len hodnoty sociálneho dištancu boli nižšie. Teraz sa to napríklad voči moslimom viac než trojnásobne zhoršilo."

Pomohlo by niečo, čo sa nikdy nestane

Častou otázkou je, ako nájsť východisko z tejto situácie, či ako ľudí upokojiť a zmierniť nenávistné prejavy voči menšinám. "Poviem vám to, čo sa zrejme nikdy neuskutoční - totálna výmena slovenskej politickej triedy. Odchod všetkých xenofóbov, rasistov, ľudí s nenávistnou rétorikou, tých politikov, ktorí to úplne otvorene prezentujú a teraz trochu stíchli," uviedol zrejme najradikálnejšie, no nereálne riešenie Mesežnikov. 

Poslanec ĽSNS Milan Mazurek slovne útočil na moslimskú rodinu
Brutálne útoky, násilie a
Zdroj: YouTube

"Tým, ako títo politici komunikovali na sociálnych sieťach, dosť zasiahli svojich priaznivcov, ale viem, že k tomu nedôjde. Nemôžete ich predsa len tak vymeniť. Oni si do svedomia nevstúpia," dodal na adresu tohto spôsobu riešenia politológ. "Podľa mňa je to teraz dlhodobý proces. Je to, samozrejme, na vzdelávaní, na včlenení vhodného obsahu do školských osnov a predmetov. Mimo školského vzdelávania rôzne programy, ktoré by prispeli k lepšiemu pochopeniu iných ľudí."

Prekvapil ma postoj médií

"Myslím si, že médiá plnia celkom dobrú úlohu. Musím povedať, že na rozdiel od politikov v čase migračnej krízy slovenské mainstreamové médiá, samozrejme, poskytovali priestor aj tým politikov, ale neživili tie nálady. Bolo to príjemné prekvapenie, že nenaskočili na túto vlnu a neživili to," vyjadril svoje prekvapenie Mesežnikov.

Andrej Kiska
Zdroj: TASR - Martin Baumann

Mediálne projekty na odhalenie faktorov xenofóbie sú podľa neho tiež formou, ktorá by mohla tieto nálady umierniť. "Aspoň tá časť umiernenejších politikov, ktorým záleží na tom, aby tu bola naozaj lepšia atmosféra, aby nedochádzalo k násiliu a aby sa nestávali také otrasné veci ako tomuto filipínskemu chlapovi, by musela niečo tiež urobiť. V tomto sa napríklad veľmi pozitívne odlišoval prezident Kiska takmer od všetkých slovenských politikov," dodal na záver Mesežnikov.

Postoj k menšinám je čoraz nenávistnejší

Inštitút pre verejné otázky zverejnil ešte minulý rok štúdiu s názvom Zaostrené na extrémizmus. V jednej časti sa autori venovali práve silnejúcim nenávistným a násilným prejavom voči menšinám. Porovnali údaje z rokov 2008 a 2017. Vysoký sociálny dištanc voči rôznym menšinám sa kombinoval s mimoriadne nízkou hladinou všeobecnej dôvery v spoločnosti. "Obzvlášť závažná je skutočnosť, že v poslednom období došlo v názoroch značnej časti obyvateľstva k posunu smerom ku xenofóbnejšiemu vnímaniu rôznych spoločenských skupín, k zvýrazneniu ich negatívnej stereotypizácie a etiketizácie, a teda aj k oslabeniu empatie a ústretovosti voči nim," uvádzajú autori v štúdii. 

Brutálne útoky, násilie a
Zdroj: IVO

Porovnanie sociálneho dištancu ukazuje, že tento negatívny trend zasiahol v menšej či väčšej miere postoj majority až k 13-im z 15-ich skúmaných menšín. "„Ušetrená“ bola iba maďarská menšina a ľudia s telesným postihnutím. Jedinou „útechou“ môže byť potvrdenie vysokého sociálneho dištancu verejnosti od extrémistov. Uvedené posuny sú sčasti dôsledkom zmenenej politickej klímy, ktorá nastala na Slovensku pod vplyvom migračnej krízy, ako aj častejšie medializovaných prípadov teroristických útokov, spravidla spájaných s radikálnym islamom a ilegálnymi migrantmi," uvádzajú ďalej autori. 

Na tieto udalosti reagovala väčšina slovenských politikov verbálnym odmietnutím tzv. politickej korektnosti ako prejavu nezdravej spoločenskej pretvárky. "To im otvorilo cestu k hlásaniu protimenšinových predsudkov a k podnecovaniu strachu a odporu voči imigrantom – samozrejme, v mene ochrany domáceho obyvateľstva, jeho kultúry a bezpečia. Tým možno vysvetliť nebývalý nárast sociálneho dištancu, napríklad v prípade moslimskej rodiny o neuveriteľných 41 percentuálnych bodov," píše sa v štúdii. Veľký percentuálny rozdiel je vidieť aj v prípade iných menšín. 

Kotlebova rétorika a referendum

"Takmer trojnásobný nárast sociálneho dištancu voči židom je nesporne výsledkom intenzívneho šírenia antisemitizmu na sociálnych sieťach, najmä v réžii ĽSNS. Zásadne – o 20 a viac percentuálnych bodov – sa však zvýšil aj sociálny dištanc majority voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou, čo možno zrejme pripísať vplyvu hostilnej rétoriky voči LGBTI, ktorá sa rozvinula v súvislosti s tzv. referendom na ochranu rodiny v roku 2015," uviedli autori, podľa ktorých sú navyšujúce sa rozdiely spojené s rétorikou niektorých politikov a politických strán. 

Kotlebovci chcú sprísniť zákon
Zdroj: Foto: SITA/Jana Birošová, Diana Černáková, Marko Erd

Referendum síce napokon neuspelo, ale malo za následok posilnenie homofóbnych predsudkov v spoločnosti. "A to vrátane posilnenia zábran a obáv politikov pred prijatím zákonov na zlepšenie postavenia tejto diskriminovanej menšiny. Ako ukázala analýza, sociálny dištanc voči menšinám je rozložený medzi sociálnymi skupinami s pozoruhodnou rovnomernosťou. Jediným výraznejším faktorom je vzdelanie: s rastúcim vzdelaním klesá dištanc voči LGBTI, ako aj voči Ukrajincom, černochom a Ázijcom – nie však voči prisťahovalcom, ani moslimom, proti ktorým smeroval z politického a mediálneho prostredia najintenzívnejší tok negatívnych komentárov."

Postoje prívržencov politických strán k menšinám sú veľmi podobné. "Rozdiely sa prejavujú iba v sociálnom dištanci voči gejom, bisexuálom a lesbám. Tu sa od priemeru odlišujú väčšou ústretovosťou prívrženci SaS a naopak väčším dištancom priaznivci KDH. Prívrženci ĽSNS sa od priemeru odlišujú iba v dvoch prípadoch: podstatne nižším dištancom voči extrémistom (čo svedčí o tom, že sa fakticky stotožňujú s týmto označením) a vyšším dištancom od černochov," uvádza sa v štúdii.


Galéria

Ilustračné foto Juraj Hossu brutálne napadol Poslanec ĽSNS Milan Mazurek Andrej Kiska Kotlebovci chcú sprísniť zákon

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj
FOTO: SITA, TASR, profimedia/Ipon Boness - SIPA,

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články

Komunálne voľby 2018
Aktuálne novinky a prehľady
kandidátov v komunálnych voľbách 2018
na Slovensku.